{"guid": "1caafc4f-61bd-44b6-b812-cb4fb7dd3f05:67ddd147-6af4-4895-8b6a-67c8a23b6233", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7114218195.1", "spisova_znacka": "9Co/325/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/325/2016 z 20. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 20. septembra 2016, sp. zn. 9Co/325/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7114218195.1", "identifikacne_cislo": "7114218195", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ľubomíra Krišťáková", "sudca_id": 1316, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomira-kristakova-1316", "datum_vydania": "2016-09-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67ddd147-6af4-4895-8b6a-67c8a23b6233", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7114218195.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7114218195.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7114218195.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/325/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114218195
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114218195.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany
Bystrianskej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu X.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S., Y. V. X
proti žalovanému Advokátskej kancelárii JUHÁSZ & Partners, s.r.o., Law Office, so sídlom v Košiciach,
Palackého 2, IČO: 36 866 920, o zaplatenie 2.853,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 12C/53/2015-93 zo dňa 22.1.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 2.853,00 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 1.4.2013 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania 171,00 eur.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 4, §
42 ods. 1, § 46, § 47 ods. 1, § 118 ods. 1 a § 130 ods. 2 Zákonníka práce účinného do 31.12.2010, ako
aj § 517 ods. 1 a 2 a nariadenia vlády § 3 č. 87/1995 Zb. a uzavrel, že nárok žalobcu je opodstatnený.
Rozhodol tak po zistení že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy ako advokátsky
koncipient od 1.4.2010 za dohodnutú mzdu 332,00 eur mesačne. Strany uzavreli dňa 6.12.2012 dohodu
o skončení pracovného pomeru, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi nevyplatenú mzdu za
marec až august 2012 vo výške 2.853,00 eur do 30.3.2013 a do rozhodnutia súdu žalovaný nepreukázal,
že mzdu žalobcovi zaplatil.

3. Súd prvej inštancie posúdil za neplatné a nezákonné žalovaným namietané započítanie jeho záväzku
vyplatiť mzdu žalobcovi so záväzkom uvedeným v dohode o skončení pracovného pomeru, v  ktorej
sa  žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu škody za opravu na motorovom vozidle Toyota Yaris
EČV: S. XXX P., poškodeného dopravnou nehodou podľa faktúry za opravu vozidla. Považoval tak za
neúčinnú obranu žalovaného, (ktorý nepoprel) že mzdu žalobcovi neuhradil s poukazom na  spomínanú
dohodu a záväzok žalobcu, zaplatiť škodu vyúčtovanú za opravu motorového vozidla. Mal za nesporne
preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 6.12.2012 dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej bolo
dohodnuté započítanie, ktoré považoval za neplatné. Pretože  žalovaný žalobcovi mzdu za mesiace 03
až 08 roku 2012 nevyplatil a započítanie v dohode označeného záväzku žalobcu nie je zákonné rozhodol
v prospech žalobcu.



4. Vo vzťahu k započítacej námietke ďalej uviedol, že takéto započítanie údajného nároku žalovaného
za škodu na motorovom vozidle, vo vzťahu k jeho pracovnoprávnemu nároku na vyplatenie mzdy, nie je
prípustné a uviedol, že Zákonník práce nepozná inštitút započítania pohľadávok. S poukazom na znenie
ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce účinného do  31.12.2010 a jeho subsidiárne použitie na zamestnanecké
vzťahy uzavrel, že všeobecné ustanovenia zákonníka práce sú upravené v  § 1 až 122 zákonníka práce
a neobsahujú započítanie, ani vzťahy s ním súvisiace, preto zákonník práce nepripúšťa subsidiárne
použitie Občianskeho zákonníka, ani započítanie, upravené v § 580 a 581 Občianskeho zákonníka,
ktoré, ako inštitút občianskeho práva potom považoval za neplatné.

5.  Za nenáležitú a pre spor nepodstatnú pokladal tiež procesnú obranu žalovaného, že žalobca
porušoval pracovný režim, odchádzal z neho, pracoval na svojej stavbe počas pracovnej doby aj
samotný fakt a fakt, nezaplatil škodu na motorovom vozidle.

6. Súd prvej inštancie priznal i poplatok z omeškania, a to podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Vychádzal z toho, že účastníci dohodli, že žalovaný žalobcovi zaplatí náhradu mzdy do konca marca
2013, preto súd priznal zákonný úrok z omeškania od 1.4.2013 do zaplatenia vo výške 8,75%. K 1.4.2013
bola základná úroková sadzba Centrálnej banky zvýšená o 8 percentuálnych bodov, preto súd priznal
úrok z omeškania 8,75% k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda k 1.4.2013.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu
úspešný. Za plný úspech mu súd priznal účelne vynaložené náklady v sume 171,00 eur za zaplatený
súdny poplatok za návrh.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa §
221 ods. 2 O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odvolaní namietal,  že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo nebral do úvahy
skutočnosť, že žalobca spôsobil škodu na motorovom vozidle , ktoré v čase dopravnej nehody riadil.
Vozidlo žalovaným mu prenechané na užívanie nedal opraviť čím došlo aj k jeho ďalšiemu poškodeniu
a faktúru za opravu motorového vozidla splatnú 1.8.2013 vo výške 2.138,68 eur nezaplatil. Prejav vôle
žalobcu v dohode o skončení pracovného pomeru pokladal žalovaný za platný, hoci v ňom nebola
uvedená výška škody a uviedol, že oprava motorového vozidla bola ukončená o skončení pracovného
pomeru a až vtedy mu bola známa aj výška škody na motorovom vozidle

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť. Plne sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý správne zistil skutkový stav, urobil
správne skutkové závery a správne je aj jeho právne posúdenie. Žalovaný nevyvrátil v priebehu
dokazovania, že započítanie vzájomných pohľadávok vzniknutých podľa Zákonníka práce je nezákonné
a neprípustné. Poukázal na judikatúru súdov SR, ktoré označil. (rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 14Co/316/2012, rozhodnutia R č. 60/2012, R 14/1979 a rozsudok Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 3Co/23/2009) V týchto súdy nepripustili započítanie pohľadávok v pracovnoprávnych
sporoch. napokon uviedol, že žalovaný mu zaslal faktúru o oprave motorového vozidla až po doručení
rozsudku súdu prvej inštancie a listom zo dňa 26.1.2016 ho vyzval na zaplatenie škody 2.138,63 eur a
pripojil faktúru, vystavenú 2.7.2013 a splatnú 1.8.2013.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
v rozsahu uvedenom v ust. § 379 a 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

11. Rozsudok je vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú
sumu, príslušenstvo a trovy konania vecne správny. Preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1
CSP v tomto rozsahu potvrdil.



12. Správne súd prvej inštancie pri posudzovaní tejto dohody vychádzal zo subsidiárneho použitia
Občianskeho zákonníka v zamestnaneckých vzťahoch, ktoré je však vylúčené mimo prvej časti
Zákonníka práce (§ 1 až 122 Zákonníka práce)

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.9.2016 o 9,40 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 14.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 O.s.p.

14. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolacie dôvody namietané žalovaným
nie sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Správne a výstižné i zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku a odvolací súd sa v celom rozsahu
s týmito stotožňuje a na tieto odkazuje podľa § 387 CSP.

17. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že všetky jeho
argumenty boli  už uvedené v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a tento sa s nimi vysporiadal v
odôvodnení svojho rozsudku. Ani podľa názoru odvolacieho súdu započítanie pohľadávok v pracovnom
práve nie je prípustné. K tvrdeniu žalovaného, že stanovenie zodpovednosti žalobcu za škodu na
motorovom vozidle bolo žalobcom uznané, je treba uviesť, že  škoda požadovaná žalobcom aj keby
bola ním uznaná bola vyčíslená neskôr. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na započítaní uznanej
pohľadávky voči žalobcovi, v tomto konaní, ktorú súdne zrejme inak neuplatnil z titulu zodpovednosti
žalobcu podľa § 179 ods. 1 zákonníka práce.

18. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie  § 147  CSP ods. 1, 2, 3 (obsahovo zhodnou podľa
§ 98 O.s.p.), podľa ktorého žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú
ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené
podmienky na spojenie vecí.

19. Uplatnenie vzájomnej žaloby v odvolacom konaní je vylúčené podľa  § 372 CSP.

20. Zo všetkých týchto dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny.

21. Správne sú aj výroky o priznaní príslušenstva a náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie jednak
odôvodnil rozhodnutie o ich priznaní správnym spôsobom a trovy konania tiež priznal podľa zásady
účelnosti a úspechu uvedených v § 142 ods. 1 O.s.p. len do výšky zaplateného súdneho poplatku
žalobcom.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Úspešný žalobca trovy odvolacieho konania neuplatnil a žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol,
takže súd o trovách rozhodol tak,  že ich stranám za odvolacie konanie nepriznal.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/53/2015", "guid": "72381d3b-e55b-4275-8da5-fccd0c7c4c10:f0a11014-37ab-41a7-8c9b-3e78cc5ffdf0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "acb38099-757d-47e6-b09f-ad4a5e92b1b5:a6958b05-e181-443c-95b4-505bd3bf4d17", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6610216594.1", "spisova_znacka": "14Co/316/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/316/2012 z 25. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6610216594.1"}], "citovane_v": []}