Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/188/2014 z 18. 8. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. augusta 2014, sp. zn. 11CoP/188/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1713213078.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/188/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1713213078.1 | 2014-08-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa42474c-06d9-4588-b9c5-6618391364a7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1713213078.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/188/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713213078
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1713213078.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti
E.: O., L.. XX.XX.XXXX S. I., L.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, deti rodičov: K. D.,
L.. XX.XX.XXXX, J. E. O., Č.. XXX, a O. E.Š., L.. XX.XX.XXXX, J. E. X. T., E. XX, o návrhu otca zníženie
výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.02.2014, č.k. 28P
196/2013-43, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 12.02.2014, č.k. 28P 196/2013-43 znížil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletého O. E., L.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € na sumu XX € mesačne a na maloletú
I. E., L.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € na sumu XX € mesačne u oboch od právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 05.06.2009, č.k. 28P 79/2009-14 a
rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 10.03.2011, č.k. 28P 311/2010-26. Žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
na strane otca od posledného rozhodnutia o výživnom na maloleté deti došlo k zmene pomerov,
odôvodňujúcej zníženie výživného. Za zmenu pomerov na strane otca považoval jeho nezamestnanosť,
vznik ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému M., L.. XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby
maloletých detí konštatoval, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, zároveň však
zdôraznil, že deti sa majú podieľať na životnej úrovni rodičov. U rodičov mal preukázané, že majú iba
základné vzdelanie, prácu si hľadajú ťažko. Z uvedeného dôvodu čiastočne vyhovel návrhu otca na
zníženie výživného majúc za to, že aktuálne nie je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v
pôvodnej výške. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, o trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá so znížením výživného nesúhlasila,
mala za to, že súd pri rozhodovaní mal brať do úvahy nielen možnosti, ale aj schopnosti otca. Poukázala
na to, že otec žije v kraji, kde miera nezamestnanosti nie je natoľko vysoká ako v ostatných regiónoch
Slovenska. Podľa jej názoru nerozvážny postoj otca, ktorý plodí deti bez toho, aby ich dokázal uživiť,



nie je dôvod na zníženie výživného. Otec nepreukázal žiadne zdravotné ani iné obmedzenie, ktoré by
mu bránili nájsť si takú prácu, ktorá by bola finančne ohodnotená tak, aby dokázal zabezpečiť výživu
pre všetky svoje maloleté deti.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí a kolízny opatrovník maloletých detí.

Otec maloletých detí navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že má
problém sa zamestnať, nakoľko má len základné vzdelanie, všade kde sa uchádzal o prácu žiadajú
výučný list alebo maturitu, naviac má problémy s chrbticou. Súd prvého stupňa mu správne znížil výživné,
nakoľko aj on sám má tri maloleté deti, o ktoré sa musí s družkou postarať.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení nedoporučil znížiť výživné, nakoľko nie je v
záujme maloletých detí.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

Predmetom konania v danej veci je návrh otca na zníženie výživného v dôsledku zmien na jeho strane v
rozsahu neumožňujúcom mu platiť doposiaľ určené výživné na deti. Vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zák. o
rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov je
pritom hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci rozhodnúť. Pri rozhodovaní súd prihliada
na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu výživného, avšak aj zistené okolnosti môžu byť
dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

V zmysle uvedených zásad, v spojení s kritériami rozhodnými pre určovanie výživného uvedenie v ust.
§ 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine postupoval v danej veci aj súd prvého stupňa, so záverom
ku ktorému však dospel sa odvolací súd nestotožnil.

Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu je toho názoru, že na strane otca nedošlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloleté deti. Porovnávajúc pomery na
strane rodičov odvolací súd konštatuje, že v roku 2009, keď rozsudkom Okresného súdu Pezinok
zo dňa 05.06.2009, č.k. 28P 79/2009-14 bolo určené výživné na maloletého O. vo výške XX €, bol
otec nezamestnaný, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému O., L.. XX.XX.XXXX, očakával
narodenie ďalšieho dieťaťa. V roku 2011, kedy bolo určené výživné na maloletú I. rozsudkom Okresného
súdu Pezinok zo dňa 10.03.2011, č.k. 28P 311/2010-26 vo výške XX € mesačne bol otec naďalej
nezamestnaný, pribudli mu dve vyživovacie povinnosti k maloletej D., L.. XX.XX.XXXX a maloletému
M., L.. XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k uvedeným zisteniam odvolací súd má za to, že na strane otca od
roku 2011 nedošlo fakticky k žiadnej zmene pomerov ani v počte vyživovacích povinností, ani v jeho
nezamestnanosti. Otec naopak v danom konaní potvrdil, že pracuje v stavebnej firme svojho otca -
brigádnicky, jeho príjem je XXX - XXX € mesačne. Skutočnosť, že otec pracuje brigádnicky potvrdzuje,
že jeho zdravotný stav nie je tak vážny, že by mu znemožňoval zaradiť sa do pracovného procesu.
Pokiaľ ide o postoj otca k práci, odvolací súd poukazuje na to, že otec bol evidovaný ako nezamestnaný
v rokoch 1998, 2000, 2002, 2006, 2008, v roku 2009 od 18.02.2009 do 31.10.2010, kedy bol vyradený
pre nespoluprácu. S poukazom na uvedené odvolací súd tvrdenie otca, že si hľadá prácu vyhodnotil
ako účelové, keď otec naviac žiaden dôkaz v tomto smere v konaní nepredložil. Tvrdenie otca, že mu
finančne pomáha jeho družka na materskej dovolenke a jej rodičia považuje odvolací súd zo strany otca
za krajne nezodpovedné za situácie, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť k piatim maloletým
deťom. Je v prvom rade na otcovi, pokiaľ sa stal otcom, aby zabezpečil výživu svojich detí a vyživovaciu
povinnosť neprenášal na matky maloletých detí. Keďže pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je
potrebné zisťovať a vyhodnocovať zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, teda nielen
na strane povinného rodiča, ale aj na strane maloletých detí, odvolací súd konštatuje, že od posledného



rozhodnutia o výživnom v roku 2009 u maloletého Richarda došlo k zmene pomerov v náraste jeho
potrieb v súvislosti s fyzickým vekom, plnením školskej dochádzky, rovnako vekom od roku 2011 sa
zvýšili odôvodnené potreby aj na strane maloletej I.. Tým, že matka maloletých detí taktiež nepracuje,
je nezamestnaná, znížením výživného v zmysle rozsudku súdu prvého stupňa by došlo k takému
zníženiu životnej úrovni maloletých detí, pri ktorej by boli ohrozené základné, nieto odôvodnené potreby.
Skutočnosť, že otcovi pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť nie je sama o sebe dôvodom na zníženie
výživného na ostatné deti, zvlášť za situácie, ak je otec dlhodobo nezamestnaný ( od roku 1998 ), treba
ju naopak hodnotiť ako prejav nezodpovednosti otca k zabezpečovaniu potrieb detí výživou na neho
plne odkázaných.

S poukazom na uvedené, keďže podľa názoru odvolacieho súdu na strane otca nedošlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté deti v zmysle zníženia
výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh otca na
zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.