Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/69/2018 z 12. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. marca 2019, sp. zn. 23S/69/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200274.3 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/69/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6018200274.3 | 2019-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., § 120 ods. 1 ZP, § 120 ods. 3 ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4eb944ef-5fe5-42d1-aea2-652d7127431e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200274.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/69/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200274
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200274.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: BRING TRUCKING a.s., so sídlom Priemyselná 12, 965
63 Žiar nad Hronom, IČO: 36 683 507, zast. advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská
Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia
žalovaného č. IBB-53-50-2.2/P-E22,24,25-2018/1840 zo dňa 15. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal u žalobcu kontrolu predpisov v oblasti BOZP, kontrolu
pracovno-právnych vzťahov a mzdových podmienok, u kontrolovaných vodičov L.. R. R., A. U. za
kontrolované obdobie 10, 11, 12/2014 a O. O. a A. Z. za obdobie 9, 10, 11/2017, dňa 18.12.2017
a 15.3.2018 v kontrolovanom subjekte a v dňoch 29.1.2018, 6.2.2018, 12.2.2018, 20.2.2018 na
inšpektoráte práce.

2. Na základe zistených nedostatkov žalovaný vypracoval o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3
písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2, 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a
o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 125/2006 Z. z.“) protokol č. IBB-53-50-2.2/P-
E22,24,25-2018/1840 zo dňa 15.03.2018.

3. Žalovaný v časti II. Pracovno-právne vzťahy, písm. B Zistené nedostatky, bod 1 uviedol, že
zamestnávateľ - žalobca v kontrolovanom období priradil pracovnému miestu „vodič medzinárodnej
prepravy“ zamestnancov A. Z., vodič medzinárodnej prepravy, O. O., vodič medzinárodnej prepravy,
druhý stupeň náročnosti, hoci uvedenému pracovnému miestu podľa miery zložitosti, namáhavosti a
zodpovednosti patrí minimálne tretí stupeň, čím porušil ust. § 120 ods. 3 v nadväznosti na prílohu č. 1
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len aj „zákon č.
311/2001 Z. z. alebo Zákonník práce“).

4. Pod bodom 2 žalovaný konštatoval, že žalobca neposkytol svojmu zamestnancovi mzdu za prácu
vykonanú v období 10/2017 najmenej v sume minimálneho mzdového nároku, ktorý zodpovedá stupňu
náročnosti práce príslušného pracovného miesta vodiča určeného v súlade s charakteristikami stupňov
náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., čím porušil ust. § 120
ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z.



5. Na základe takto zistených nedostatkov prijal žalovaný pod bodom IV. Opatrenia, ktorými nariadil
odstrániť zistené nedostatky uvedené v bode 1 a 2, a to ihneď, pričom v súlade s ustanovením § 14 ods.
2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil zamestnávateľovi - žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie
zistených porušených predpisov a ich príčin a doručiť Inšpektorátu práce písomnú správu o splnení
opatrení na odstránenie zistených porušených predpisov a ich príčin a odstránenie nedostatkov v lehote
do 15 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

6. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 15.03.2018 so štatutárnym zástupcom spoločnosti -
podpredsedom predstavenstva L.. O. H., ktorý zobral výsledok na vedomie a následne prostredníctvom
právneho zástupcu podal voči nemu vyjadrenie v ktorom vyjadril nesúhlas s právnymi závermi
vyslovenými v protokole. Zároveň uviedol, že vychádzajúc z charakteristiky a druhu práce uvedenej
v pracovnej zmluve kontrolovaných zamestnancov žalovaný nemohol vyvodiť záver, že pracovnému
miestu „vodiča kamiónovej dopravy“ má byť priradený tretí stupeň náročnosti. Poukázal pritom aj
na predchádzajúcu kontrolu Inšpektorátu práce u žalobcu v roku 2015, kedy napriek rovnakým
podmienkam, nebolo zistené žiadne pochybenie. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil pri
prerokovaní protokolu žiadne nové dôkazy na doplnenie skutkového stavu, inšpektorát po posúdení
vyjadrenia zobral toto na vedomie a protokol uzavrel o čom žalobcu upovedomil.

7. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-53-50-2.2/P-E22,24,25-2018/1840 zo
dňa 15. marca 2018 a žiadal, aby súd tento protokol zrušil. Žalobca tvrdil, že v zmysle platného
právneho stavu, a to ustanovenia § 120 ods. 1, 3 Zákonníka práce a jeho prílohy č. 1 - charakteristika
stupňov náročnosti pracovných miest je pracovná pozícia „vodiča nákladnej dopravy“ zaradená do
druhého stupňa náročnosti práce, pričom nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že určitým identifikátorom
náročnosti práce je aj internetový sprievodca trhom práce a najmä jeho kartotéka zamestnaní (ďalej len
“ISTP“). Uviedol, že zamestnávateľ je pri zadeľovaní práce zamestnancom, pracujúcim na pracovnej
pozícii vodič, limitovaný právnymi predpismi, a preto už pri zadávaní práce a pokynov zamestnancovi
sa predpokladá, že zamestnávateľ zabezpečí také pracovné prostriedky a opatrenia, ktoré zabránia
zamestnancovi vykonávať prácu v prípade únavy, rozrušenia, resp. akýchkoľvek zdravotných problémov.
Poukázal na skutočnosť, že v roku 2015 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce, pričom v danom
čase nebolo konštatované, že zaradenie pracovného miesta „vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“
v stupni náročnosti 2 je v rozpore s právnym poriadkom. Zároveň uviedol, že od roku 2015 nedošlo u
žalobcu k zmene charakteristiky a druhu práce, ani k žiadnym zmenám pri výkone pracovnej pozície
„vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“.

8. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na
nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce
(1) Inšpekcia práce je
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu
askončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,



3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho
práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca
alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom,
8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác pri poskytovaní služieb,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi
a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o
spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).
(2) Inšpekcia práce sa vykonáva
a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú
zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach
fyzických osôb,
b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých
zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

12. Podľa § 7 ods. 1 a 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce
(1) Inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. 11) Sídla
a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad
dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území
Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa
odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto
rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná
inšpektorát
práce určený v písomnom poverení.
(3) Inšpektorát práce
a) zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie
dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú
1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného
prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych
faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení
a
2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.

13. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (1) Protokol obsahuje označenie
príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce,
označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom
a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce,
zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie
zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu,
dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.
Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v
protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo
zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj
čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.



(2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej
fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z
kolektívnych zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

14. Správny súd preskúmal napadnutý protokol z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe (§
134 ods. 1 SSP). Správny súd nie je oprávnený všeobecne alebo nekonkrétne uplatnené dôvody
nezákonnosti za žalobcu podľa zistení z obsahu správneho spisu dopĺňať alebo konkretizovať.

15. Žalovaný sa bez ospravedlnenia nezúčastnil pojednávania, pričom žalobca na pojednávaní zotrval
na svojich pôvodných vyjadreniach.

16. Svedok F.. L. F., O. ako generálny tajomník združenia cestných dopravcov ČESMAD Slovakia
uviedol, že keď vychádza zo štandardného popisu pracovnej pozície vodiča nákladnej cestnej dopravy,
má za to, že sa jedná o činnosti rutinné, často sa opakujúce s relatívne nízkou náročnosťou na
intelektuálnu činnosť. Sú to činnosti, ktoré majú nízky potenciál spôsobiť škodu, či už na majetku alebo
zdraví a životoch a z tohto dôvodu z jeho pohľadu tak vodič cestnej nákladnej dopravy spĺňa kritériá na
zaradenie do druhého stupňa náročnosti práce. Poukázal na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny zo dňa 24.04.2018, z ktorého okrem iného vyplýva, že pracovné miesto je možné zaradiť do
druhého stupňa náročnosti, pokiaľ by však z porovnávania s charakteristikami stupňov náročnosti práce
vyplynulo, že zložitosť, zodpovednosť a namáhavosť najnáročnejších prác vyžadovaných od vodiča je
vyššia, než zodpovedá charakteristike druhého stupňa náročnosti, pracovné miesto zamestnanca by
malo byť zaradené až do tretieho stupňa náročnosti práce.

17. Z vykonaného dokazovania pred súdom jednoznačne vyplynulo, že argumentácia týkajúca sa
rutinnej dopravy, rutinného vykonávania činnosti, ako aj nenaplnenia kumulatívnych alternatívnych
podmienok naplnenia tretieho stupňa náročnosti nebola preukázaná. Z pracovnej náplne ako aj z
internej smernice žalobcu IS-08 vyplýva, že predmetom činnosti vodičov, resp. oprávnenie vodičov je aj
kontrolovať, riadiť, resp. zodpovedať za prepravované zásielky. V danom prípade sa nemôže jednať o
činnosť, ktorú by bolo možné považovať za činnosť rutinnú.

18. Argumentácia žalobcu o skutočnosti, že v danom prípade sa nejedná o vodiča hromadnej osobnej
dopravy, ktorý zodpovedá za cestujúcich, ale ako vodič kamiónu nezodpovedá za život a bezpečnosť
prevádzky, nekorešponduje so stavom, ktorý v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave v súčasnosti
je. Z hmotnosti a celkovej veľkosti nákladného motorového vozidla je jednoznačné, že v danom prípade
vedenie vozidla v rámci medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy je činnosťou, pri ktorej môže dôjsť k
nezvratným následkom v prípade dopravných nehôd, resp. v prípade zanedbania akejkoľvek povinnosti
vodiča motorového vozidla, a to nielen na majetku ale aj na živote a zdraví.

19. Skutočnosť, že vodič motorového vozidla a jeho štartovacia a cieľová destinácia je určená z
koordinačného centra resp. sú zároveň určené aj jeho prestávky na oddych a na tankovanie, ešte
neznamená, že centrála resp. centrálny dispečing rieši aj otázky vznikajúce v rámci cestnej premávky a
prepravy tovaru, jednak týkajúcej sa bezpečnosti samotnej jazdy v danom motorovom vozidle a ďalšie
týkajúce sa nakladania a prepravy tovaru ako takého.

20. V danom prípade má správny súd za to, že skutkový stav bol žalovaným riadne zdokumentovaný a
žalovaný nemal dôvod vychádzať z reálne vykonávaných činností jednotlivých zamestnancov, nakoľko
tak ako to vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalobcu, boli upravené internými predpismi a pracovnou
náplňou tak, aby v prípade nutnosti mohol jednotlivý zamestnanec, t. j. šofér medzinárodnej dopravy túto
činnosť vykonávať. Za súčasného stavu z úpravy pracovnej náplne „vodiča medzinárodnej prepravy“
zamestnaného u žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca je oprávnený a môže od zamestnanca
vyžadovať činnosti, ktoré patria do tretieho stupňa náročnosti. Akýkoľvek predchádzajúci záver kontroly
u žalobcu v súvislosti so zaradením do stupňa náročnosti práce považuje súd za právne irelevantný vo
vzťahu k preskúmavanému protokolu.



21. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce; zamestnávateľ, u ktorého nie je
odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť
mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len
"stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne
sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu
medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci
príslušnému pracovnému miestu.

22. Podľa § 120 ods. 3 v nadväznosti na prílohu č. 1 Zákonníka práce; pracovné miesto podľa
odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého
v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu
stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1
podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce
dohodnutého v pracovnej zmluve.

23. Podľa prílohy č. 1 k Zákonníku práce písm. b), c); (b) pracovné miesto zodpovedajúce
druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác
alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových
režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných
prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných
prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa
pokynov alebo ustanovených postupov,
(c) pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých
odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých
agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne
zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou
námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné
škody.

24. Správny súd dospel k záveru, že žalobca nesprávne určil stupeň náročnosti práce pre druh práce a
pracovnú pozíciu „vodič medzinárodnej prepravy“ tým, že nesprávne vyhodnotil najmä charakteristiku a
druh vykonávanej práce, a teda žalovaný správne vyhodnotil, že práca vodiča nákladného motorového
vozidla, resp. vodiča medzinárodnej prepravy, nemôže byť charakterizovaná ako výkon ucelených
obslužných rutinných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, a túto zodpovednú
prácu nemožno charakterizovať ako rutinnú, ktorej prislúcha druhý stupeň náročnosti. Pre správny súd
tieto skutočnosti vyplývajú priamo zo zákonnej úpravy, a ak aj žalovaný čiastočne oprel svoj právny názor
o kartotéku zamestnaní uvedenej na ISTP, nič to nemení na skutočnosti, že pracovná náplň „ vodiča
medzinárodnej dopravy“ napĺňa znaky 3. stupňa náročnosti práce.

25. Správny súd má za to, že práca vodiča obsahuje činnosti ako je riadenie alebo operatívne
zabezpečenie chodu zariadenia, v tomto prípade nákladného motorového vozidla, ktoré je spojené
so zvýšenou duševnou námahou, ako aj s prípadnou zodpovednosťou za ťažko odstrániteľné škody.
Zároveň má správny súd za to, že z pracovných zmlúv kontrolovaných vodičov, ako aj v zmysle internej
Smernice č. IS-08 s názvom „Prepravný poriadok cestnej nákladnej dopravy“, vyplývajú činnosti, z
ktorých jednoznačne vyplýva nutnosť zaradiť pracovné miesto vodič do tretieho stupňa náročnosti.
Zároveň sa stotožňuje s názorom žalovaného, že na zaradenie pracovného miesta do tretieho stupňa
náročnosti postačuje aj, že dané pracovné miesto spĺňa aspoň jednu v ňom uvedenú podmienku,
nakoľko v stupňoch náročnosti platí hierarchia, v ktorej vyšší stupeň môže v sebe subsumovať aj
podmienky uvedené v nižších stupňoch.

26. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že námietka žalobcu ohľadne nedostatočne
zisteného stavu veci, ako aj nesprávneho právneho posúdenia, nie je opodstatnená, pretože z obsahu
administratívneho spisu, a vykonaného dokazovania zo zistených súdom (§ 120 písm. a) SSP) vyplýva,
že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 120 Zákonníka práce, a to tým, že v prípade
vodičov medzinárodnej prepravy A. Z. a O. O. priradil druhý stupeň náročnosti, hoci uvedenému
pracovnému miestu podľa miery zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti, patrí minimálne tretí stupeň.
Zároveň má súd za to, že žalovaný správne vyhodnotil, že v prípade zamestnanca A. Z. žalobca
neposkytol svojmu zamestnancovi mzdu za prácu vykonanú v období 10/2007 najmenej v sume



minimálneho mzdového nároku, ktorý zodpovedá stupňu náročnosti práce príslušného pracovného
miesta zamestnanca, čím porušil ustanovenie § 120 ods. 1 Zákonníka práce a teda prijaté opatrenia
vyplývajúce z protokolu o výsledku inšpekcie práce sú na mieste.

27. Správny súd poznamenáva, že vykonal dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či
opatrenia sú alebo nie sú v súlade so zákonom. Opatrenia uložené kontrolovanému subjektu podľa §
12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. majú byť opatreniami smerujúcimi k nastoleniu zákonného stavu, k
odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu. Ich účelom nie je sankcionovať,
ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy.

28. Správny súd poukazuje tiež na to, že z hľadiska obsahového sú v Protokole významné
uvedené skutočnosti ohľadom zistených porušení právnych predpisov a zároveň opatrenia uložené na
odstránenie zistených nedostatkov (§ 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.). Právna úprava nevyžaduje,
aby orgán verejnej správy v protokole uviedol z akých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti zistil a
akou úvahou sa riadil pri hodnotení dôkazov a rozhodovaní. Preto správny súd ani nemôže posudzovať,
či došlo k správne zistenému skutkovému stavu veci vo vzťahu k správnemu hodnoteniu dôkazov,
ak nepozná úvahu orgánu verejnej správy pri hodnotení dôkazov. Až na základe zistení pri výkone
inšpekcie práce, uvedených v protokole môže orgán verejnej správy začať správne konanie o správnom
delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa § 19 a § 20 zákona č. 125/2006 Z. z., na ktoré sa
vzťahuje správny poriadok (§ 21 ods. 3 citovaného zákona), výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie,
ktoré by muselo byť riadne odôvodnené (§ 47 ods. 3 správneho poriadku).

29. Správny súd teda po preskúmaní opatrenia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a žalobcovi, ktorý v konaní
úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak



a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.