{"guid": "1ca7138e-bb8d-4a48-b0b9-7b6357266d30:8b8ca8bf-fb81-4f63-8263-c52edf0c569d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1209207762.3", "spisova_znacka": "9Co/356/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/356/2014 z 13. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. septembra 2017, sp. zn. 9Co/356/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1209207762.3", "identifikacne_cislo": "1209207762", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Želinská", "sudca_id": 60, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-zelinska-60", "datum_vydania": "2017-09-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b8ca8bf-fb81-4f63-8263-c52edf0c569d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1209207762.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1209207762.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1209207762.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/356/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209207762
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209207762.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Tomana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: K.. F. L.Ň., W..
X. X. XXXX, F. F., H. X, proti žalovanej: K.. Ž. V., W.. X. X. XXXX, F. F., R. X, zastúpená AS Legal
s.r.o., Bratislava, Hlučínska 1, o zaplatenie 1.991,64 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9. 4. 2010 č.k. 21C/135/2009 - 96, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie    z m e ň u j e      tak, že žalovaná je     p o v
i n n á     zaplatiť žalobkyni 9 % úrok z omeškania zo sumy 1.161,80 € od  1. 9. 2006  do  7. 5. 2009,
t.j. sumu 72 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e.

Žalovaná     m á     právo na náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania v rozsahu  100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne, ktorým sa voči žalovanej
domáhala zaplatenia istiny 1.991,64 €, spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1.991,64 €  vo výške  9 %
ročne od  1. 9. 2006 do  26. 9. 2006;  9,5 % ročne  od  27. 9. 2006 do 27. 3. 2007;  9 % ročne od  28.
3. 2007  do  24. 4. 2007;  8,5 % ročne od  25. 4. 2007  do  28. 10. 2008;  7,5 % ročne  od  29. 10. 2008
do  11. 11. 2008;  6,5 % ročne  od  12. 11. 2008  do  9. 12. 2008;  5 % ročne  od  10. 12. 2008  do  20.
1. 2009;  4 % ročne  od  21. 1. 2009  do  10. 3. 2009;  3 % ročne  od 11. 3. 2009 do  7. 4. 2009;  4,5 %
ročne  od 8. 4. 2009  do 12. 5. 2009;  2 % ročne  od  13. 5. 2009  do zaplatenia istiny, ako aj náhrady trov
konania. Žalobkyňa svoj žalobný návrh odôvodňovala tým, že so žalovanou  dňa 2. 2. 2006  uzatvorila
ústnu zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola bezúročná pôžička vo výške 60.000,- Sk/1.991,64 €,
ktorú poskytla žalovanej v hotovosti v deň uzavretia zmluvy. Žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť do
31. 8. 2006, ktoré skutočnosti potvrdzuje písomné prehlásenie žalovanej zo dňa  2. 2. 2006. Žalovaná
žalobkyni pôžičku nevrátila.

2/ V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalobkyňa za trvania manželstva s K.. K. L. dňa  2. 2. 2006 uzatvorila
so žalovanou riadnu zmluvu o pôžičke podľa Obč.zák. Predmetom pôžičky bolo prenechanie sumy
60.000,- Sk/1.991,64 € žalovanej, ktorá sa zaviazala pôžičku vrátiť do  31. 8. 2006. Žalobkyňa finančné
prostriedky vo výške 60.000,- Sk vyplatila z účtu, ktorého je majiteľkou, dňa  1. 2. 2006. Žalobkyňa v
konaní tvrdila, že poskytnuté finančné prostriedky boli z jej výlučného vlastníctva a nepatrili do BSM,
dôkazné bremeno v tomto smere však neuniesla. Samotná skutočnosť, že na účte, z ktorého boli tieto
prostriedky, sa nachádzali aj vlastné finančné prostriedky, pochádzajúce z dedičstva po matke, ešte
nepreukazuje, že pôžička bola poskytnutá práve z týchto prostriedkov, argumentoval súd prvej inštancie.



V odôvodnení ďalej poukazoval na to, že solidarita manželov vzniká priamo zo zákona, len čo došlo k
uzavretiu platného právneho úkonu za trvania manželstva hoci len jedným z manželov. Prvoinštančný
súd tak  dospel k záveru, že podľa § 144 a § 145 ods. 2 Obč.zák. boli z právneho úkonu zmluvy o pôžičke
oprávnení a povinní v tom čase obaja manželia L. spoločne a nerozdielne, a teda spoločne a nerozdielne
boli aj veriteľmi žalovanej. Skutočnosť, že zmluvu o pôžičke uzavrela so žalovanou len žalobkyňa, je
preto bez významu. Z výpovede svedka K.. K. L. súd prvej inštancie zistil, že žalovaná dlh splnila, a to vo
dvoch splátkach, keď zaplatila v hotovosti sumu 25.000,- Sk a bankovým prevodom sumu 35.000,- Sk.
Svedok nevedel uviesť presne termín hotovostnej platby, medzi stranami sporu a svedkom dochádzalo
k viacerým finančným operáciám, ktoré si už úplne nepamätajú. Námietku žalobkyne, že žalovaná je
t.č. družkou svedka K.. L., súd prvej inštancie nevyhodnotil ako prekážku jeho objektívnej výpovede, ale
túto posúdil ako dôveryhodnú. Vzhľadom na tvrdenie jedného z veriteľov o tom, že pôžička je riadne
uhradená, tým, že bola splnená veriteľovi K.. L.,  záväzok zanikol. Žalobkyňa sa z tohto dôvodu nemôže
znovu domáhať splnenia dlhu, ktorý už žalovaná raz splnila. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie o ust. §  143, § 144,§ 145 ods. 2, § 514, § 559  Obč.zák.

3/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej
žalovanej priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku za odpor vo výške 119 € a
z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby á 81,33 €, režijného paušál a 19 % DPH, spolu
vo výške  749,18 €.

4/ Uvedený rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, domáhajúc sa zmeny
napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd vyhovie jej žalobnému návrhu na začatie konania a prizná
jej aj trovy konania. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav veci,
nesprávne ho však vyhodnotil po právnej stránke, keď nesprávne vyložil ust. § 145 ods. 2 Obč.zák. Trvala
na tom, že v prípade zmluvy o pôžičke nejde o „spoločnú vec“  žalobkyne a K.. L.Ň., ale o záväzkový
vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou. Obsahové náležitosti zmluvy o pôžičke boli preukázané písomným
potvrdením zo dňa  2. 2. 2006, ale aj z odporu žalovanej proti platobnému rozkazu. Bolo jasne dohodnuté,
kto komu požičiava, akú sumu, kedy sa má požičaná suma vrátiť a komu sa má vrátiť.  Žiaden dôkaz
nenasvedčuje tomu, že by sa žalobkyňa so žalovanou dohodla, že sa žalovaná svojho dlhu zbaví tým, že
bude plniť K.. L.. Ak aj žalovaná  K.. L. plnila, nemôže byť toto plnenie považované za vrátenie pôžičky.
Obsah napadnutého rozsudku je navyše z hľadiska vysporiadania sa súdu s plnením peňažných súm
K.. L.ňovi nepreskúmateľný.  Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu tvrdila, že dlh bol vrátený
bankovým prevodom z účtu K.. L.. Nie je pravdou, ako uviedol prvoinštančný súd v odôvodnení, že
medzi účastníkmi konania aj svedkom K.. L. prebiehali viaceré finančné transakcie z dôvodu podnikania
- z výpovede svedka však vyplýva, že k peňažným transakciám dochádzalo medzi ním a žalovanou,
nie aj žalobkyňou. Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, že ona všetky svoje tvrdenia podložila listinnými
dôkazmi; naopak výpoveď svedka je nedôveryhodnou nielen preto, že žalovaná je jeho družkou, ale aj
pre rozpor jeho výpovede s obsahom čestného prehlásenia z 12. 11. 2009 a výpoveďou žalovanej na
pojednávaní dňa  18. 11. 2009, kedy uviedla, že „pôžičku uhradila v hotovosti K.. L., doklad o vrátení
finančných prostriedkov nebol vyhotovovaný“. Dodala, že keďže pôžička mala byť vrátená do  31. 8.
2008 a podľa tvrdení žalovanej bola časť pôžičky vrátená K.. L. s omeškaním ( 35.000,- Sk dňa 7. 5.
2009 ), potom súd nemal zamietnuť žalobu aj v časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania.

5/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť. Súd prvej inštancie ust. § 145 ods. 2 Obč. zák. vyložil správne, K.. L. mal postavenie solidárneho
veriteľa a teda žalovaná mohla svoj dlh splniť ktorémukoľvek zo solidárnych veriteľov. Prípadné rozpory
vo výpovedi  K.. L. mohli nastať len z toho dôvodu, že medzi účastníkmi tohto konania dochádzalo k
viacerým finančným transakciám. Žalovaná opätovne poukázala na to, že medzi účastníkmi konania
prebehli viaceré pôžičky a to niekoľkokrát a nielen z dôvodu podnikania medzi žalovanou a svedkom K..
L., ale aj zo súkromných dôvodov, pretože vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou bol osobnejší. Žalovaná
ďalej uviedla, že nevie o akú pôžičku ide, ktorá mala byť uhradená do 31. 8. 2008, keď v zmluve o
pôžičke bola splatnosť pôžičky dohodnutá na deň 25. 9. 2006.

6/ Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobkyne prvýkrát rozsudkom zo dňa  22. 9. 2011  č.k.
9Co/266/2010 - 114 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, keď žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1.991,64 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od  1. 9. 2006 do zaplatenia a vo zvyšnej
napadnutej zamietajúcej časti ( nad rozsah priznaných 9 % úrokov z omeškania počnúc 1. 9. 2006 do
zaplatenia ) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni



náhradu trov konania vo výške 1.544,70 €. Odvolací súd tak rozhodol po zopakovaní dokazovania
listinnými dôkazmi, pričom dospel k odlišným skutkovým zisteniam než súd prvej inštancie. Rovnako ako
prvoinštančný súd mal aj odvolací súd za preukázané, že písomným prehlásením žalovanej zo dňa  2.
2. 2006 poskytla žalobkyňa žalovanej peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť do  31. 8.
2006. Z predmetného vyhlásenia vyvodil odvolací súd záver, že veriteľom žalovanej zo zmluvy o pôžičke
podľa § 657 Obč. zák. bola len žalobkyňa, ktorá mala dostatok vlastných finančných prostriedkov,
získaných z dedičstva ( ktoré nepatrili do BSM ), z ktorých bola schopná žalovanej predmetnú pôžičku
poskytnúť. Tento skutkový záver odvolací súd podporil poukazom na to, že ani v odpore, ktorý podala
žalovaná proti platobnému rozkazu, netvrdila, že by si peniaze požičiavala nielen od žalobkyne ale aj od
jej manžela spoločne, a teda, že by spoluveriteľom zo zmluvy o pôžičke bol aj vtedajší manžel žalobkyne,
K.. L., ale uviedla, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo len medzi  ňou a žalobkyňou.  Potom
bola žalovaná oprávnená plniť len žalobkyni a nie vtedajšiemu manželovi žalobkyne K.. L.. Nakoľko
žalovaná v konaní nepreukázala vrátenie pôžičky žalobkyni ako veriteľke, s ktorou uzavrela zmluvu o
pôžičke, neuniesla dôkazné bremeno o zániku dlhu, z ktorého dôvodu odvolací súd zaviazal žalovanú
na vrátenie pôžičky žalobkyni, včítane úrokov z omeškania, keďže žalovaná dlh nesplnila do 31. 8. 2006.
Rozhodnutie o trovách konania oprel odvolací súd o ust. § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu uplatnených trov konania.

7/ Na dovolanie žalovanej Najvyšší súd SR ako súd dovolací  rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 22. 9. 2011 sp. zn. 9Co 266/2010  zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia dovolací súd poukázal na to, že vzhľadom na podané odvolanie sa odvolací súd nemohol
odchýliť od skutkových záverov súdu prvej inštancie, že peniaze, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanej
patrili do BSM s poukazom na ust. § 144 a § 145 Obč. zák., keďže žalobkyňa tento skutkový záver vo
svojom odvolaní nenamietala. Keďže v danej veci zostalo po podaní odvolania  sporným, či ide o aktívnu
solidaritu manželov na strane veriteľa zmluvy o pôžičke, bolo povinnosťou odvolacieho súdu vysporiadať
sa s touto právnou otázkou,  a teda posúdiť ju v spojení s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi
záväzkovo-právne vzťahy, napr. v spojení s ust. § 513, § 514 a § 515  Obč. zák. a tiež v spojení s §
145 Obč. zák. zakladajúceho solidaritu manželov ( bez ohľadu na to, že účastníkom právneho úkonu
je iba jeden z manželov ). Najvyšší súd SR vytkol odvolaciemu súdu, že jeho rozhodnutie neobsahuje
všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., čo ho činí nepreskúmateľným, ktorým bola žalovanej
odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s šl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b O.s.p. ). Zároveň uložil odvolaciemu
súdu opätovne rozhodnúť aj o trovách pôvodného ako aj dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O.s.p. ).

8/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo  dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia  CSP opätovne preskúmal a prejednal
vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania  a dospel k záveru, že odvolanie  žalobkyne je  dôvodné len  v časti, týkajúcej sa priznania
úrokov z omeškania.

11/ Vzhľadom na právne závery dovolacieho súdu odvolací súd v rámci odvolacej činnosti vychádzal
zo skutkového stavu, zisteného súdu prvej inštancie, t.j. zo skutkového záveru, že finančné prostriedky
poskytla žalobkyňa žalovanej z prostriedkov patriacich do BSM, keďže  tento skutkový záver žalobkyňa
vo svojom odvolaní nenapadla. Odvolací súd sa tak v zmysle usmernenia dovolacím súdom zameral
už len na právne posúdenie otázky, či je v danom prípade daná na strane veriteľa zo zmluvy o pôžičke
aktívna solidarita manželov, berúc do úvahy právnu úpravu obsiahnutú jednak v ust. § 145 Obč. zák.
ako aj v jeho ust. § 513, § 514 a § 515 Obč. zák.

12/ Podľa § 145 ods. 1 Obč. zák. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.



13/ Podľa § 145 ods. 2 Obč. zák., z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a
povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

14/ Podľa § 513 Obč. zák., ak je dlžník zaviazaní na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa
zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže
ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie
požiada prvý.

15/ Podľa § 514 Obč. zák., ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení
spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.

16/ Z právnych úkonov, ktorý urobil hoci len jeden z manželov, sú zaviazaní obaja manželia spoločne a
nerozdielne ( § 145 ods. 2 Obč. zák. ); manželia tak môžu byť v postavení solidárnych dlžníkov ( pasívna
solidarita ) alebo solidárnych veriteľov ( aktívna solidarita ), čo je prípad prejednávanej veci.  Urobením
právneho úkonu, ktorý sa týka spoločnej veci, vzniká manželom solidarita priamo zo zákona; nie je
pritom dôležité, či ide o bežné veci alebo ostatné veci. O aktívnu solidaritu ( § 513 Obč. zák. ) ide vtedy,
keď tá istá pohľadávka môže byť požadovaná dvoma alebo viacerými veriteľmi tak, že ktorýkoľvek z
nich môže požadovať celé plnenie s tým následkom, že len čo sa mu splní, zaniká záväzok dlžníka aj
vo vzťahu k ostatným veriteľom ( § 514 Obč. zák. ); dlžník je teda povinný plniť iba raz.  Dlžník môže
zaplatiť celý dlh podľa svojej voľby, čím sa oslobodí od plnenia vo vzťahu ku všetkým veriteľom; právo
ostatných veriteľov na uspokojenie zanikne, len čo bol uspokojený prvý z veriteľov. Aktívna solidarita v
zmysle § 513 Obč. zák. môže byť založená právnym predpisom alebo dojednaná v zmluve, alebo daná
povahou plnenia; prevažne však vzniká zo zákona a Občiansky zákonník ju ustanovuje napr. v prípade
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( cit. § 145 ods. 2 Obč. zák. ).  Podstatu aktívnej solidarity
potom vystihuje ust. § 514 Obč. zák., keď dlžník môže privodiť zánik spoločnej pohľadávky viacerých
veriteľov tým, že splní celý dlh jednému z nich. Týka sa to predovšetkým deliteľného plnenia ( typicky
peňažný záväzok ). Ako už bolo uvedené v texte vyššie, záväzok dlžníka voči spoluveriteľom zaniká až
tým, že dlžník splnil celý dlh, a to ktorémukoľvek zo spoluveriteľov a žiadny zo spoluveriteľov už nemá
právo žiadať od dlžníka splnenie dlhu.

17/ Aplikujúc uvedené právne závery v zmysle intencií rozhodnutia dovolacieho súdu dospel odvolací
súd k záveru, že veriteľom žalovanej zo zmluvy o pôžičke zo dňa  2. 2. 2006 nebola len žalobkyňa, ale že
spoluveriteľom bol aj jej ( vtedajší ) manžel, K.. L., keďže predmetom pôžičky boli finančné prostriedky,
patriace do BSM žalobkyne a K.. L. ( ako po skutkovej stránke uzavrel súd prvej inštancie, pričom
žalobkyňa tento skutkový záver nenamietala ). Žalovaná tak bola oprávnená vrátiť dlh hociktorému zo
spoluveriteľov, hoci aj K.. K. L.. Tento vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že žalovaná mu predmetnú
pôžičke vrátila, a to v dvoch splátkach; jednak v hotovosti sumu 25.000 Sk ( termín jej vrátenia sa v konaní
nepodarilo presne ustáliť, malo sa tak stať koncom leta 2006 ) a neskôr sumu 35.000 Sk a to vkladom na
účet vedený v Ľudovej banke, a.s. dňa  7. 5. 2007, čo zdokladoval predložením pokladničného dokladu
banky. Je pravdou, že medzi výpoveďou  svedka K.. L.  na súdnom pojednávaní dňa  3. 2. 2010 a
obsahom jeho písomného čestného prehlásenia zo dňa  12. 11. 2009  existujú rozpory ohľadom  spôsobu
vrátenia pôžičky žalovanou ( či naraz, alebo v splátkach ), svedok však trval na tom, že žalovaná dlh
vrátila, a to v plnej výške. Skutočnosť, že svedok K.. K. L. nadviazal vzťah so žalovanou, sama osebe
nemôže postačovať na vyhodnotenie jeho výpovede ako nevierohodnej. Záver súdu prvej inštancie, že
splnením dlhu žalovanou K.. L. dlh žalovanej voči žalobkyni zanikol, bol preto správny.

18/ Prvoinštančný súd pochybil len v prípade rozhodovania o úrokoch z omeškania, keď opomenul
zohľadniť skutočnosť,  že s vrátením časti pôžičky - a to sumy 35.000 Sk - sa žalovaná dostala do
omeškania. Dlh sa stal splatným dňa  31. 8. 2006, avšak čo do sumy 35.000 Sk bol uhradený až dňa  7.
5. 2007, do ktorého termínu bola teda žalovaná v omeškaní. Žalobkyni tak podľa § 517 ods. 1, 2 Obč.
zák. prináleží úrok z omeškania z istiny 35.000 Sk, t.j. z istiny 1.161,80 €, za obdobie od  1. 9. 2006
do  7. 5. 2007; úrok z omeškania ku dňu  1. 9. 2006 predstavoval  9 % ročne. Výpočet   :  obdobie od
1. 9. 2006  do  7. 5. 2007 činí spolu 249 dní omeškania;  potom sumu 72 € ( kapitalizované úroky z
omeškania ) vypočítal súd podľa vzorca  :  úroky z omeškania x ( počet dní/365 ) x dlžná suma/100, t.j.  :
9 % x ( 249 : 365 ) x (1.161,80  :  100 ); t.j. 9 % x 0,682 x 11,618  =  72 €.

19/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, avšak len v
časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zo sumy 1.161,80 € za obdobie omeškania od  1. 9. 2006  do  7.



5. 2007, t.j. čo do sumy 72 €, podľa § 388 CSP, nakoľko súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobkyne
v tejto časti posúdil po právnej stránke nesprávne. Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP ), včítane výroku o trovách prvoinštančného konania.

20/ O trovách odvolacieho i dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní v podstate plný
úspech ( uloženú povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 72 € titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania
posúdil odvolací súd ako len nepatrný neúspech žalovanej v odvolacom konaní ), preto jej vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho ( ako aj dovolacieho ) konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou



a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/135/2009", "guid": "7f438b30-e1f1-4cbf-8a4c-b991b4b61911:2272fbb8-ae18-42fe-9506-648939ea5188", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}