{"guid": "1ca35ac7-41be-4c59-b1d0-80b67ca25342:8afdce94-8195-411f-9e8f-89afe1daeb24", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7215237244.1", "spisova_znacka": "5Co/23/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/23/2019 z 29. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 29. januára 2019, sp. zn. 5Co/23/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7215237244.1", "identifikacne_cislo": "7215237244", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2019-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8afdce94-8195-411f-9e8f-89afe1daeb24", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7215237244.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7215237244.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7215237244.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/23/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215237244
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7215237244.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v
Košiciach, Košice, Šrobárova 2, IČO: 00 397 768, proti žalovanej M. L., nar. X.X.XXXX, C., M. 3, o
zaplatenie 50,23 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 43C/791/2015-50 z 26.3.2018 Okresného
súdu Košice II

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e  konanie.
Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 50,23 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovaná je povinná
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že uznesením
32OdK/92/2018 z 22.5.2018 (správne 19.3.2018- poznámka odvolacieho súdu) Okresného súdu Košice
I bol vyhlásený konkurz na jej majetok, ktorým ju súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené
iba v konkurze  v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Žiadala preto o zrušenie povinnosti
uhradiť dlžnú sumu a trovy konania, a v závere poukázala na skutočnosť, že všetkých 5 knižničných
jednotiek vrátila Univerzitnej knižnici Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach dňa 20.8.2018.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vrátenie knižničných jednotiek žalovanou po vyhlásení
rozsudku súdu dňa 26.3.2018 nemá žiaden vplyv na jeho správnosť, nakoľko pre súd je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia rozsudku. K vyhláseniu konkurzu upriamil pozornosť na skutočnosť, že konkurz
sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku (§
167a ods. 3 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ďalej len „ZKR“). Poukázal na § 199 ods. 9 ZKR, v zmysle ktorého, písomnosti, ktoré sa
podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené
nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. Účinky vyhlásenia konkurzu v danom prípade
nastali 27.3.2018, t.j. deň po vyhlásení rozsudku konajúceho súdu v predmetnej právnej veci. Z tohto
dôvodu je žalobca presvedčený, že v čase vyhlásenia rozsudku boli splnené procesné podmienky pre
rozhodnutie vo veci samej.
4. Podľa ustanovenia § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon o konkurze a reštrukturalizácii“,) ak bol vyhlásený
konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže
byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
5. Podľa ustanovenia § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto
pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len \"rozhodujúci deň\"),



b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

6. Podľa ustanovenia § 166a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky podľa odseku 1
sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

7. Podľa ustanovenia § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči
dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje
a. príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
b. príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
c. pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
d. zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom,
e. peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom,
f. trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom  konaní alebo v konaní
o určení splátkového kalendára.
8. Podľa ustanovenia § 166b ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nevymáhateľnosť podľa
odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
9. Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania
sa neprihliada (§ 167e ods. 3 cit. zákona).
10. Odvolací súd z verejne dostupných údajov, teda údajov z Obchodného vestníka č. 60/2018, s
dňom vydania 26.3.2018, pod č. K019723 zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I pod sp. zn.
32OdK/92/2018 z 19.3.2018 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: M. L. nar. X.X.XXXX., C.,
M., v spore vystupujúcej v procesnom postavení žalovanej. Do funkcie správcu bol ustanovený správca
JUDr. Vladimír Kotus, Košice, Žižkova 6.
11. Odvolací súd s poukazom na konštatované skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu
prvej inštancie, avšak skôr, ako rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť, mal povinnosť procesne
sa vysporiadať s hmotnoprávnou prekážkou ďalšieho postupu súdu.
12. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo
všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok
ustanovených v zák. č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii dosiahnuť nevymáhateľnosť
rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka,
pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom.
Oddlžiť sa zákon umožňuje dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zák. č. 7/2005 Z.z.)
alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný
návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná
dlžník podaním príslušného návrhu. Súčasne odvolací súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia
konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú
pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a zák. č. 7/2005 Z.z.) a pohľadávky,
ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zák. č. 7/2005 Z.z.) sa
neprerušujú, ale súd je povinný obligatórne ex lege a z úradnej povinnosti tieto konania bez zbytočného
odkladu zastaviť (§ 167e zák. č. 7/2005 Z.z.).
13. Z predloženého spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetom sporu je peňažný nárok,
ktorý si žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil voči žalovanej v sume 50,23
€ s prísl. na tom skutkovom základe, že žalobca ako vypožičiavateľ požičal žalovanej 5 knižničných
jednotiek s povinnosťou ich vrátenia do 21.4.2014, ktoré žalovaná nevrátila ani po výzve žalobcu.
14. Vzhľadom na zásadnú právnu skutočnosť, ktorá nastala v štádiu odvolacieho konania, zverejnením
rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej sa začal konkurz, pričom
z charakteru žalobou uplatneného peňažného plnenia je zrejmé, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje
pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v rámci konkurzu na majetok žalovanej, boli naplnené
predpoklady na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie, t.j. konanie



vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/791/2015, s poukazom na citované ustanovenie §
167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
15. Hmotnoprávna prekážka ďalšieho postupu súdu, vyplývajúca z osobitnej právnej úpravy, nastala ešte
pred podaním odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom včas podané odvolanie žalovanou
má odkladný účinok - rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť a taktiež devolutívny
účinok - vo veci v rozsahu podaných odvolaní rozhoduje odvolací súd. V danej veci tak nastala situácia,
keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku včas a účinne podaného odvolania žalovanej nie
je právoplatné a to v celom rozsahu, avšak z dôvodu výskytu zákonnej prekážky ďalšieho postupu
odvolacieho konania už odvolací súd nemôže vo veci konať, nemôže v rozsahu podaného odvolania
preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie a musí konanie ex lege ukončiť zastavením konania.
16. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku v žiadnom ustanovení neupravuje osobitne
procesnú situáciu, kedy súd je ex offo z dôvodu zákonnej prekážky vyplývajúcej z inej zákonnej úpravy
(osobitnej právnej normy) povinný konanie zastaviť. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že súd
v uznesení, ktorým konanie zastavuje podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii, nemá oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia súdu prvej
inštancie a takéto oprávnenie mu nevyplýva ani zo žiadneho iného ustanovenia procesnej normy.
17. Odvolací súd v dôsledku tejto zákonnej úpravy vyplývajúcej z osobitného zákona, po zistení
naplnenia hypotézy vyplývajúcej zo zákonného znenia § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii rozhodol podľa tohto ustanovenia o zastavení konania aj v štádiu odvolacieho konania
(§ 385 CSP).
18. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.
20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP a s poukazom na § 257 CSP náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal.
Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v § 256 ods. 1, 2
CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení
konania. Odvolací súd uzatvára, že vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá mala za následok nutnosť
zastaviť konania, nie je možné ani jedno z uvedených zákonných ustanovení na danú vec aplikovať.
Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považuje skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo
ako obligatórny zákonný následok právnej skutočnosti, ktorá nastala na základe osobitného zákona, bez
zavinenia niektorej zo strán sporu, t.j. nebolo možné uplatniť § 256 ods. 1, 2 CSP a ani § 255 ods. 1, 2
CSP, ktoré upravuje náhradu trov konania pri zohľadnení pomeru úspechu strán v spore.
21. O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu rozhodne súd prvej inštancie (§ 12
ods. 1 prvej vety zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).
22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti  uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "531ca24d-f6fb-418d-8fbc-ce6167035820:690474a3-f5f7-4ae5-bb6c-ba4ff98f0584", "ecli": null, "spisova_znacka": "32OdK/92/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 32OdK/92/2018 z 19. 3. 2018", "sud": "Okresný súd Košice I", "datum_vydania": "2018-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/531ca24d-f6fb-418d-8fbc-ce6167035820:690474a3-f5f7-4ae5-bb6c-ba4ff98f0584"}], "citovane_v": []}