Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/490/2016 z 24. 1. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 24. januára 2017, sp. zn. 25Co/490/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:3111223081.1 Krajský súd Nitra | 25Co/490/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:3111223081.1 | 2017-01-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. d) CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/47ca02a0-41cd-432f-a862-1a811f64fdb7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:3111223081.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/490/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111223081
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:3111223081.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov
senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenom: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: C., W. XXXX/X, 2/ D.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Q. XXXX/XX,pôvodne za vedľajšieho účastníka na strane žalovaných:
Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpenom: HKP Legal s.r.o.,
Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 1549,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo 04.februára 2013 pod č. k. 9Ro/531/2011-129 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho
účastníka z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, žalobcovi vrátil zaplatený súdny
poplatok a zaviazal ho zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 189,60 eura do
troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania zdôvodnil ustanovením
§ 146 ods.2 OSP, priznal mu celú uplatnenú sumu náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca procesným
spôsobom zavinil zastavenie konania, ku ktorému nedošlo pre správanie odporcu. Návrh vzal späť bez
uvedenia dôvodu, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania.

2. Žalobca podal odvolanie v časti náhrady trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie prevzal
11.02.2013 a odvolanie podal 22.02.2013. Poukázal na rozhodovaciu prax ostatných súdov Slovenskej
republiky, názory v nej zaujaté. Vyplýva z nich, ž vedľajší účastník vstupuje do konania paušálne,
bez znalosti veci. Zo svojej podstaty musí byť schopné poskytnúť spotrebiteľovi právnu pomoc samo.
Zastupovanie preto považoval za nadbytočné a žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti
zmenil a nepriznal mu náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Pôvodne označený vedľajší účastník podal vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom žiadal uznesenie v
napadnutej časti potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Rovnako citoval rozhodnutia
iných súdov, ustanovenie § 93 OSP, zaoberal sa námietkou premlčania, pre ktorú žalobca vzal návrh
späť.

4 .Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),
výrokovú časť uznesenie v časti náhrady trov konania zrušil.



5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a
má právny záujem na výsledku konania.

8.Súd prvej inštancie v dôvodoch písomného rozhodnutia konštatoval, že, občianske združenie
Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
24.04.2012 oznámilo, že vstupuje do konania ako (pôvodne vedľajší účastník) na strane žalovaných. Vo
veci bol vydaný platobný rozkaz 03.01.2012 pod č.k. 9 Ro 531/2011-38.
Z obsahu spisu odvolací súd okrem skutočnosti uvedených súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej
inštancie predmetné oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka doručil žalobcovi, ktorý voči vstupu
občianskeho združenia do konania nenamietal, ale návrh na začatie konania vzal späť. Žalovaným
toto oznámenie nedoručil. Napriek tomu ďalej konal s pôvodne označeným vedľajším účastníkom a
priznal mu náhradu trov konania. Odvolací súd posudzujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v čase
jeho vydania dospel k záveru, že nebol vecne nesprávne, pretože nenastali účinky vstupu do konania
vedľajšieho účastníka, nakoľko vstúpil do konania po vydaní platobného rozkazu a v rozkaznom konaní
vstup vedľajšieho účastníka nebol možný.
V zmysle § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O. s. p.). V konaní má
vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho
úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.).

Vedľajšie účastníctvo bolo formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce
pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva
je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho
účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka
na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch
dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. („Do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.“) možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším
účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého
z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom
štádiu konania. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore



niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho
účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v
ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie.
To však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom
(rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz. Skrátené konanie
v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže
sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Akcentovaná je tu rýchlosť
a hospodárnosť konania a vo vzťahu k žalovanému zásada „bdelým patrí právo“. Pokiaľ žalovaný v
tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu (platobný rozkaz sa vydáva spravidla bez jeho
vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba sa doručuje až spolu s platobným
rozkazom, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci), a teda žalovaný v tomto štádiu konania neuplatňuje
svoje procesné práva, nemôže tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do
konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva,
ktorým je „pomoc v spore“. Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu
podaný odpor (porovnaj Občanský soudní řád, Komentář, I. díl, Panorama Praha 1985, str. 421).

Z chápania tvz. skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, ako zjednodušeného
konania umožňujúceho rýchle, hospodárne a účinné vymáhanie nesporných peňažných nárokov, t. j.
nárokov, ktoré nie sú predmetom žiadneho právneho sporu, vychádza i právo EÚ, a to Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. 12. 2006, ktorým sa
zavádza konanie o európskom platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenie o európskom
platobnom rozkaze“). V tomto nariadení sa inak výslovne uvádza, že nenahrádza ani neharmonizuje
(a teda nespochybňuje) existujúce mechanizmy vymáhania nesporných nárokov podľa vnútroštátneho
práva (bod 10 úvodnej časti).

Konanie, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom
(užšom) zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa
platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. I keď zákon vyžaduje odôvodnenie odporu,
neupravuje žiadne náležitosti tohto odôvodnenia. S prihliadnutím na účel občianskeho súdneho
konania, ktorým je spravodlivá ochrana práv, treba preto podmienku odôvodnenia odporu považovať za
splnenú už jednoduchým vyjadrením nesúhlasu s povinnosťou uloženou platobným rozkazom. Až po
takomto jednoduchom a účinnom procesnom úkone žalovaného, ktorým urobí uplatnený nárok sporným
(odporuje mu), môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému
účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva
podľa § 93 ods. 2 O. s. p.) prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O. s.
p.). Možnosť rýchlej a účinnej obrany žalovaného proti platobnému rozkazu v podobe podaného
odporu je realizáciou jeho zodpovednosti za naplnenie zásady "vigilantibus iura" (nech si
každý chráni/stráži svoje práva).

Z hľadiska historicko-právneho výkladu možno poukázať na názor právnej teórie týkajúci sa vzniku
účinkov vedľajšieho účastníctva v súvislosti s rozkazným konaním ako procesných inštitútov upravených
v § 84 až 88 a v § 585 až 605 Občianskeho sporového poriadku (Zák. čl. 1/1911). Podľa tohto názoru,
vedľajší účastník (intervenient) môže do sporu zasiahnuť v odpore proti platobnému rozkazu,
ktorý v zmysle § 595 tohto predpisu mohol podať len dlžník /porovnaj Občiansky sporový poriadok (Zák.
čl. 1/1911), druhé rozšírené a prepracované vydanie, vydaný Tlačou kníhtlačiarne Andreja, úč. spol. v
Bratislave, fil. v Žiline, rok 1943, str. 62.

Vyššie uvedené znamená, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník
na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so
zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti
platobnému rozkazu takýmto subjektom(koniec citácie rozsudku NS SR 6M Cdo 14/2013 z 26.11.2014)).

9. Právny názor, podľa ktorého v tzv. skrátenom konaní nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva tretieho subjektu na strane žalovaného, vyslovil Najvyšší súd už v uznesení z 10.
októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 207/2011 a následne aj v uzneseniach z 21. októbra 2013
sp. zn. 7 Cdo 135/2013 a z 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012 (dostupné na www.najpravo.sk



 - judikatúra). Súd prvej inštancie napriek vyššie citovaným rozhodnutiam,
prijatiu citovaného názoru v zbierke súdnych rozhodnutí ,po podaní odvolania proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, sudca, ktorému vec bola predložená na rozhodnutie o jeho odvolaní ,preložil spis
na rozhodnutie odvolaciemu súdu s odôvodnením, že odvolaniu nemieni vyhovieť. Vôbec nevenoval
pozornosť obsahu spisu, neposúdil, či mohli nastať účinky vstupu do konania vedľajšieho účastníka.
Pretože v rozkaznom konaní nemohol vstúpiť do konania a súd prvej inštancie s ním nemohol konať ,
bolo jeho rozhodnutie v časti náhrady trov konania nesprávne.

10. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle novej právnej úpravy dospel k záveru, že
dôvody, pre ktoré bolo uznesenie v časti trov konania vedľajšieho účastníka vydané, zanikli, preto
ho zrušil. Bez ohľadu na podané odvolanie Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova 9, Bratislava,
dňom účinnosti Civilného sporového poriadku (01.07.2016), občianskemu združeniu zaniklo postavenie
(pôvodne vedľajšieho účastníka) v tomto konaní z dôvodu zmeny procesného predpisu upravujúceho
konanie pred súdom.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zrušil. Z uvedených dôvodov nemohol rozhodnúť onáhrade trov konania uplatnených žalobcom v
odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).