{"guid": "1c9acf4b-8702-4316-9d4f-6ca4d6a56006:ef9067e5-2026-4621-8334-fa05ebd84de9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3815208825.1", "spisova_znacka": "27Co/64/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/64/2017 z 27. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. februára 2017, sp. zn. 27Co/64/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3815208825.1", "identifikacne_cislo": "3815208825", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Bajzová", "sudca_id": 1013, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-bajzova-1013", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef9067e5-2026-4621-8334-fa05ebd84de9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3815208825.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3815208825.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3815208825.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/64/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208825
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815208825.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: R. K., proti žalovanému: R.
Z., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX S., zast.: AK A.. P. T., PhD. spol. s r.o., E. L. o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. decembra
2016, č.k. 16C/183/2015-80 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie  v napadnutej časti - vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania
strán sporu     m e n í      tak, že žalobcovi       n e p r i z n á v a    proti žalovanému  nárok na náhradu
trov konania.

Žalobcovi      n e p r i z n á v a    proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie  rozhodol tak, že konanie
zastavil. Žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 92,80 eur po právoplatnosti  rozhodnutia,
prostredníctvom prevádzkovateľa systému - K.. Zároveň žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou
zo dňa 15.05.2015 domáhal voči žalovanému určenia svojho vlastníckeho práva k v žalobe označeným
nehnuteľnostiam a náhrady trov konania. Písomným podaním zo dňa 25.11.2016 žalobca vzal žalobu v
celom rozsahu späť  a navrhol konanie zastaviť.  Za aplikácie ust. § 144 , § 145 ods. 1 CSP pre späťvzatie
žaloby súd prvej inštancie konanie zastavil. Za aplikácie ust. § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 92,80 eur (zaplatený
súdny poplatok 99,50 eur krátený o 6,70 eur).  O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol za
aplikácie § 256 ods. 1 CSP, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri skúmaní
procesného zavinenia na zastavení konania sa zaoberal aj dôvodom, pre ktorý bola žaloba vzatá späť,
t.j. že v priebehu konania došlo k zmene skutočností zapísaných v katastri nehnuteľností v súlade s
petitom žaloby. Len z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať procesné zavinenie žalovaného (t.j.
že svojím správaním žalovaný donútil žalobcu k podaniu dôvodnej žaloby a tým nesie zodpovednosť
za konanie). Súdne konanie má predstavovať ultima ratio, poslednú možnosť riešenia sporov v rámci
občianskoprávnych vzťahov. Nie je namieste, aby sa subjekty občianskoprávnych vzťahov obracali na
súd hneď, ako sa objaví aj ten najmenší problém, naopak prednostne by sa mali snažiť o vzájomnú
dohodu.  Z podanej žaloby je pritom zrejmé, že žalovaný  nespochybňoval odstúpenie žalobcu od zmluvy
a dokonca sám iniciatívne navrhol spísanie dohody, ktorá by uľahčila zapísanie právneho stavu po
odstúpení do katastra nehnuteľností  (súd pritom zastával  názor, že už samotné odstúpenie od zmluvy
a následný prejavený súhlas žalovaného plne postačovali na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností
- porovnaj rozsudok NS SR  6Sžo/229/2010 z 20.07.2011). Ako správanie žalovaného odôvodňujúce
podanie žaloby, žalobca uvádzal len, že žalovaný mešká s podpisom dohody o odstúpení od zmluvy,
hoci jej podpísanie prisľúbil. Za daného stavu tak podľa názoru súdu  zavinenie za samotné konanie
treba v prevažnej miere pripísať žalobcovi.



2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie  v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, a to
v časti, ktorou súd prvej inštancie  rozhodol o náhrade trov konania medzi stranami sporu, navrhujúc
odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalovanému náhrada trov konania nebude priznaná dôvodiac
nesprávnym právnym posúdením veci, čím uplatnil dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm.
h) CSP. Za nesprávny považoval názor súdu prvej inštancie , že to bol žalobca, ktorý zavinil procesne
zastavenie konania a preto by podľa názoru súdu mal znášať náhradu trov konania, ktoré v spore
vznikli žalovanému. Poukázal na okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, ktorému predchádzalo zaslanie
návrhu dohody zo strany žalobcu na e-mailovú adresu právneho zástupcu žalovaného, ku ktorému sa
tento nevyjadril. Žalobca sa pokúšal telefonicky komunikovať s protistranou v záujme mimosúdneho
doriešenia veci, vo vzťahu k čomu bol žalovaný opakovane nečinný a až na osobnom stretnutí dňa
04.02.2015 bol prerokovaný návrh mimosúdnej dohody s tým, že právny zástupca žalovaného sa
zaviazal zabezpečiť podpísanie predmetnej dohody a jej zaslanie žalobcovi. Žaloba bola doručená dňa
20.05.2015 z dôvodu, že tak žalovaný, ako ani jeho zástupca podpísanú dohodu žalobcovi nedoručili,
čo vzbudilo u žalobcu presvedčenie, že na jej uzatvorení záujem nemajú. Žalovaný dohodu podpísal
až dňa 06.08.2015, t.j. po podaní žaloby. Súdne konanie bolo poslednou možnosťou doriešenia veci a
k späťvzatiu žaloby došlo práve na základe skutočnosti, že došlo k podpísaniu dohody so žalovaným,
ktorá však mohla byť uzatvorená už pred podaním žaloby, čím by sa sporu predišlo. Poukázal  na
skutočnosť, že súčasťou podpísanej dohody je tiež vyhlásenie žalovaného, že si nenárokuje žiadnu
náhradu nákladov súvisiacich s odstúpením od oboch kúpnych zmlúv. Rozhodnutie o trovách konania
považuje žalobca za neopodstatnené s prihliadnutím na správanie protistrany, podľa jeho názoru sú tu
dané dôvody, pre ktoré nie je možné spravodlivo žalovanému náhradu trov konania priznať a preto svoje
odvolanie považoval za opodstatnené.

3. Žalovaný nevyužil svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

4. Od 1. júla 2016  nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

5. V zmysle  intertemporálnej  úpravy uvedenej v ust. §  470 ods. 1  CSP, ak nie je ustanovené  inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd  ako súd odvolací, prejednal  odvolanie  žalobcu podané už za účinnosti  nového procesného
kódexu (CSP), podľa CSP,  jeho ustanovení  uvedených v §  355 a nasl..

7. V zmysle  § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde  sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento  zákon neustanovuje inak.

8. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom  odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1  CSP).

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359   a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania, )  vec   preskúmal podľa  §§ 379 a 380  Civilného sporového poriadku,
zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a
dospel k záveru, že  rozhodnutie  súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, vo výroku, ktorým
rozhodol o náhrade trov konania medzi stranami sporu  za použitia ust. § 388 CSP zmeniť, nakoľko
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie.
10. Posúdením obsahu odvolania, podaného žalobcom už za účinnosti nového procesného kódexu
(CSP), považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalobcu, že pri rozhodovaní o trovách
konania, neboli splnené podmienky pre  priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, pretože
to bol práve on, v dôsledku správania ktorého (podpis mimosúdnej dohody až po podaní žaloby) došlo
k zastaveniu konania. Namietal, že túto okolnosť súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, čo malo za
následok jeho nesprávne rozhodnutie v dôsledku nesprávnych skutkových a právnych záverov.

11 Po  preskúmaní spisu, odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu  ako dôvodné.



12. V sporovom konaní sa pri rozhodovaní o  náhrade trov konania  uplatňuje tzv. zásada úspechu (§
255 ods. 1 CSP), t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti
neúspešnej strane a zásada zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania (§ 256 ods. 1
CSP ).  Neúspešná strana, či strana ktorá procesne zavinila zastavenie konania, má teda povinnosť
nahradiť trovy  konania, ktoré  vznikli  úspešnej strane, či strane, ktorá zastavenie konania nezavinila.
Pokiaľ teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy
obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Ak žalobca vezme späť žalobu  a ide o prípad, kedy žalovaný
po podaní žaloby plnil, teda uspokojil žalobou uplatnený nárok (čo je však potrebné skúmať vždy len vo
väzbe na obsah žalobného petitu vymedzeného samotným žalobcom), z procesného hľadiska zásadne
platí, že zavinil žalovaný zastavenie konania a zaťažuje ho preto povinnosť nahradiť trovy konania
žalobcovi. Pokiaľ o tento prípad nejde, je povinný nahradiť žalovanému trovy konania žalobca.

13. Ako vyplýva zo žalobcom vymedzeného žalovaného návrhu (petitu), tento sa v spore proti
žalovanému  domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci S., okres
S., katastrálne územie S., pozemok parcela evidovaná v registri „C“, parcelné číslo XXXX/XXX - ostatná
plocha o výmere 44m2 a parcela evidovaná v registri „C“, parcelné číslo XXXX/XXX - ostatná plocha o
výmere 158m2 s tým, že je vlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 1/1 dôvodiac, že dňa XX.XX.XXXX
uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX, ktorou previedol na žalovaného vlastnícke právo
k parcele KNC XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 44m2, ktorá kúpna zmluva bola odvkladovaná
Správou katastra S. pod V XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX so žalovaným uzatvoril
kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX, na základe ktorej previedol do jeho vlastníctva nehnuteľnosť parcelu
KNC XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 158m2, ktorá bola odvkladovaná Správou katastra S. pod V
XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX, avšak v dôsledku skutočnosti, že žalovaný neplnil podmienky dohodnuté
v kúpnych zmluvách, využil žalobca svoje právo od týchto kúpnych zmlúv odstúpiť, čo urobil listom zo
dňa XX.XX.XXXX, ktoré odstúpenie od zmlúv prevzal žalovaný dňa XX.XX.XXXX, čím došlo k zrušeniu
týchto zmlúv s účinkami od začiatku (ex tunc), čím zanikli aj právne tituly, na základe ktorých je žalovaný
zapísaný  v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľností, ktoré boli predmetom týchto zmlúv.
Žalovaný v reakcii na tieto odstúpenia od zmlúv, poveril svojho právneho zástupcu doriešením týchto
záležitostí a prostredníctvom neho zaslal žalobcovi list zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý žalobca prevzal dňa
04.07.2014, v zmysle ktorého navrhuje tento usporiadanie záväzkov vyplývajúcich z odstúpenia od
oboch kúpnych zmlúv, kde jednoznačne uvádza, že akceptuje odstúpenie žalobcu od zmlúv a ponecháva
na jeho úvahu, či by nebolo vhodné uzatvoriť dohodu o odstúpení od zmlúv, na základe ktorej by došlo
na katastri nehnuteľností k spätnému zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Na základe vyššie
uvedeného žalobca  zaslal žalovanému návrh tejto dohody, ku ktorému sa vyjadril právny zástupca
žalovaného na osobnom stretnutí dňa 04.02.2015  a prisľúbil prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podpísanie tejto dohody a jej doručenie žalobcovi. Z dôvodu nečinnosti žalovaného, ktorý podpísaný
návrh dohody žalobcovi nezaslal, bol nútený podať žalobu o určenie vlastníckeho práva.

14. Na preukázanie skutkových tvrdení produkovaných žalobcom v podanej žalobe pripojil tento obe
kúpne zmluvy, t.j. kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 03.08.2010, ako aj kúpnu zmluvu zo dňa 06.06.2011,
obe podpísané žalovaným, ako aj príslušné rozhodnutia Správy katastra S., ktorými boli kúpne zmluvy
odvkladované pod V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe
ktorých bol v prospech žalovaného povolený vklad vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam do
katastra nehnuteľností , ako aj výpisy z LV preukazujúce, že na základe týchto zmlúv, v čase podania
žaloby bol žalovaný vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností. Ďalej žalobca predložil tiež list zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý prevzal žalovaný dňa 09.05.2014, obsahom ktorého bolo jednostranné odstúpenie
žalobcu od oboch kúpnych zmlúv. V spise je tiež založená kópia listu doručeného žalobcovi  zo strany
žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu, datovaného dňom 30.06.2014, obsahom ktorého
je návrh na usporiadanie záväzkov vyplývajúcich z odstúpenia od kúpnych zmlúv č. XXXX/XXX a
č. XXXX/XXXX, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný akceptuje odstúpenie žalobcu od zmlúv a
ponecháva na úvahe žalobcu prípadné uzatvorenie dohody o odstúpení kúpnych zmlúv, na základe
ktorých by mohlo dôjsť k spätnému prevodu vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam zo žalovaného
na žalobcu.



15.  Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že kópia žaloby spolu s uvedenými prílohami boli doručené
na vyjadrenie žalovanému, ktoré tento prevzal dňa 13.07.2015. Žaloba bola doručená súdu prvej
inštancie  dňa 20.05.2015. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalovaný sa k žalobe
nevyjadril a až do zastavenia konania nespochybňoval skutočnosti uvedené žalobcom v podanom
žalobnom návrhu.

16. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva,  že v priebehu súdneho  konania prebiehali medzi
stranami sporu mimosúdne rokovania, výsledkom ktorých bolo uzatvorenie dohody pod č. XXXX/XXXX ,
súčasťou ktorej v zmysle čl. III body 1, 2 žalovaný nespochybňuje a uznáva platnosť odstúpenia od oboch
kúpnych zmlúv s tým, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom  zmlúv budú spätne v katastri nehnuteľností
zapísané v prospech žalobcu ako výlučného vlastníka. Uvedená dohoda bola žalobcom predložená
Okresnému úradu S., katastrálnemu odboru dňa 16.03.2016 ako vyplýva z pripojenej poštovej doručenky
spolu s návrhom na spätný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu,
pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv. Z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že
žalobca je na základe vyššie uvedeného opätovne evidovaný ako výlučný vlastník pozemkov, ktoré boli
predmetom kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovaným.

17. Odvolací súd preskúmaním vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že záver súdu prvej
inštancie  o procesnom zavinení zastavenia konania na strane žalobcu, ktorý ho vo výsledku viedol k
rozhodnutiu, ktorým priznal právo žalovanému na náhradu trov konania, nie je správny. Porovnaním
výsledku mimosúdnej  dohody uzatvorenej medzi stranami sporu, ktorá viedla k spätnému zápisu
vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalobcu, výlučne ktorý výsledok bol určujúci
pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to vo väzbe na obsah žalovaného petitu, ktorým  sa práve
určenia vlastníckeho práva v dôsledku odstúpenia od kúpnych zmlúv domáhal v prospech seba žalobca
je nesporné, že procesné zavinenie za zastavení konania spočíva na strane žalovaného, ktorého v
súvislosti s tým zaťažuje aj ťarcha zodpovednosti za náhradu trov konania žalobcovi. Pokiaľ súd prvej
inštancie dôvody pre svoje rozhodnutie vidí v tom, že súdne konanie má predstavovať ultima ratio,
teda poslednú možnosť riešenia sporov v rámci občianskoprávnych vzťahov, teda nie je podľa neho na
mieste, aby sa subjekty  vzťahov obracali na súd ihneď, ako sa objaví najmenší problém, ale naopak,
prednostne by sa mali snažiť o vzájomnú dohodu, odvolací súd toto žiadnym spôsobom nespochybňuje,
nie je mu však zrejmá dôvodnosť ich aplikácie na danú vec s poukazom na skutočnosť, že žalobca
mal preukázateľne záujem pred vyvolaním sporu prostredníctvom podanej žaloby vzájomné vzťahy so
žalovaným založené kúpnymi zmluvami, od ktorých následne jednostranne odstúpil vyriešiť mimosúdne,
naviac spôsobom, aký navrhoval sám žalovaný, k čomu však práve pre nečinnosť žalovaného nedošlo
a ku konečnému vysporiadaniu medzi účastníkmi zmluvných vzťahov došlo až v priebehu konania,
čo malo za následok spätný zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu, čoho sa on sám v zmysle
vymedzeného petitu aj domáhal. Záver o tom, že za tejto situácie by malo spočívať procesné zavinenie
na zastavení konania na strane žalobcu s následkom znášania trov žalovaného je neudržateľným a
podľa názoru odvolacieho súdu nesúladným vzhľadom na okolnosti  so spravodlivým usporiadaním
vzťahov medzi účastníkmi.

18. Totožne teda s názorom súdu prvej inštancie odvolací súd uzavrel, že v tomto prípade  sú
nepochybne splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 256 ods. 1 CSP , avšak na rozdiel od súdu
prvej inštancie vo výsledku vedúci k záveru, že žalobcu nezaťažuje povinnosť nahradiť trovy konania
žalovanému, pretože ťarcha procesného zavinenia za zastavenie konania spočíva práve na žalovanom,
ktorý by mal znášať trovy vzniknuté žalobcovi. Keďže však žalobca náhradu trov konania nežiadal,
odvolací súd za aplikácie § 256 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

19. Z vyššie uvedených dôvodov, preto  odvolací súd  rozhodnutie  súdu prvej inštancie v napadnutej
časti  za použitia ust. § 388 CSP zmenil, nakoľko  neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani
na jeho zrušenie.

20. Žalobcovi by vzhľadom na jeho  plný úspech v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalobcovi  v
tomto odvolacom konaní trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že na ich náhradu nemá nárok.

21. Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule  (§
393 ods. 2 CSP).



Poučenie:

P o u č e n i e :       Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon   pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia  odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej  inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu  od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/183/2015", "guid": "a42c943d-4eea-4fc0-b549-2bd0e1c4bc67:f241258d-1a16-4008-953c-0dae21414599", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}