Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/139/2019 z 11. 11. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. novembra 2019, sp. zn. 1CoE/139/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6914205684.1
Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/139/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6914205684.1 | 2019-11-11 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP, § 234f EP, § 39 ods. 4 EP, § 57 ods. 1 písm. m) EP, OZ, § 52 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da8816b3-67b0-4736-89b4-f5c4b722d372
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6914205684.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/139/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205684
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6914205684.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina
Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX B., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, pod sp. zn. EX 16203/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 899,40 Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/945/2014
- 27 zo dňa 24. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením
zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do
31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) a priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov
exekúcie.

2.  Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto
konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 02779/13
zo dňa 23.07.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2013 a
vykonateľnosť dňa 05.09.2013. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o  úvere, ktorá bola
uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 07.10.2011. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že povinný ako
dlžník zmluvného vzťahu vystupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípade podnikateľskej činnosti,
preto ju treba považovať za spotrebiteľa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že povinnému bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
ťaží toho, kto uvedené skutočnosti tvrdí.

3. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov a predmet zmluvného vzťahu vyhodnotil
zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“). Povinnosť povinného splniť dlh bola zabezpečená zmenkou, po vyplnení ktorej bol
vydaný exekučný titul.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd neaplikoval na prejednávanú vec
právne predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy a neposkytol povinnému náležitú ochranu.
Neprihliadol na zákaz použitia zmenky podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov



(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a na rozpor s dobrými mravmi (zmenková suma a
príslušenstvo niekoľkonásobne prevýšili výšky poskytnutého úveru). V rozhodcovskom konaní nebolo
rovnako zohľadnené to, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a
ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Pretože exekučný titul bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
a pri jeho vydaní nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky a taktiež na rozpor s dobrými
mravmi a so zákonom, súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený v odvolaní
namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že úver poskytol povinnému
za účelom zamestnania. Povinný v zmluve o úvere aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné
prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa. Poukázal na skutočnosť, že
zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Oprávnený povinného
riadne oboznámil vo Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pričom povinný pri podpise zmluvy
o úvere prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru. Zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Oprávnený ďalej namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces a podľa
jeho názoru bol exekučný titul vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný
s prihliadnutím na dobré mravy. Ďalej namietal, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z textu uzavretej
rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci
súdu na riešenie sporov. Na základe týchto dôvodov oprávnený požiadal odvolací súd, aby odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec  vrátil na ďalšie konanie a žiadal náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako
aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných
konaniach.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako  súd  odvolací  (§ 34 CSP), vec  preskúmal  podľa       § 379 CSP a
§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1  CSP (a contrario) a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust.           § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody,
ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

11. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku; (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (6) Ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj



rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak  rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Odvolací súd zistil, že súdnemu exekútorovi bolo dňa 21.01.2016 doručené podanie označené ako
„Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku“ zo dňa
21.01.2016. Toto podanie bolo exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené dňa
03.02.2016. Odvolací súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 752/2016-7
zo dňa 08.11.2016 a uznesenie č. k. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorých bolo
potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote
priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo
potrebné podľa § 243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že
predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených
prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie o ktorej bol oprávnený rozhodnúť
výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor.

15. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedeného v spojení s § 243f ods. 1 dospel k záveru, že
oprávnený si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť, doplniť návrh na vykonanie exekúcie v 30 dňovej
lehote odo dňa účinnosti novely zákona č, 438/2015 Z.z. Exekučného poriadku (t.j. do 22.01.2016), a
teda mal exekučný súd postupovať podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť. Súd
prvej inštancie však na túto okolnosť neprihliadol a doplnený návrh na vykonanie exekúcie preskúmal
podľa § 243d ods. 4 Exekučného poriadku. Je teda zrejmé, že exekučný súd priznal oprávnenému viac
práv, keď sa návrhom na vykonanie exekúcie zaoberal. Odvolací súd je však toho názoru, že by bolo
prílišným formalizmom, ak by vo výroku vecne správne uznesenie o zastavení konania zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie len preto, že sa súd prvej inštancie nad rámec svojich povinností zaoberal aj samotným
návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, pričom vo výroku, by rozhodnutie súdu prvej inštancie
zostalo s prihliadnutím na okolnosti nezmenené.

16. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 20.03.2014 bola za prítomnosti
splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa
07.05.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR
02779/13 zo dňa 23.07.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2013
a vykonateľnosť dňa 05.09.2013. Súd prvej inštancie vydal dňa 09.10.2014 poverenie na vykonanie
exekúcie.  Dňa 25.04.2017 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
Oprávnený podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil porušením jeho práva na
spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením veci a neúplným zistením skutkového stavu.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)



16. Podľa § 1 ods. 2 zákona zákon o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch; v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského
úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

19. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52
a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa
priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§
52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného,
že úver bol poskytnutý za účelom zamestnania. V zmluve o úvere je povinný označený menom,
priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je
taktiež povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. Rovnaké
označenie vyplýva taktiež aj zo žiadosti o úver a z dodatku k zmluve o úvere zo dňa 07.10.2011, ktoré
oprávnený priložil ako prílohy k odvolaniu. To znamená, že povinný je označený ako fyzická osoba -
nepodnikateľ.  Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle §
2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že
rozhodcovský súd jednal s povinným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinný síce označil v
zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je jeho zamestnanie, to ale nebráni tomu, aby bol považovaný
za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa
považuje osobu, ktorá nekoná v rámci podnikania, a takouto osobou je aj osoba konajúca v rámci
povolania, ako je tomu v danom prípade.

20. Rovnako možno povinného považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch
nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom
poskytnutia úveru je zamestnania. Poskytnutie úveru na povolanie totiž musí byť dostatočne overené, t.
j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená,
že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli
obchodné podmienky.

21. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom, teda zmluvné strany dohodli pre  daný prípad  tzv. fakultatívny obchod.
Ak by skutočne išlo o oprávneným tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi § 261
ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre
vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď si
zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové
okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa
jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený
nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu
zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený
vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil
povinnému obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí
byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe
aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

22. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
potrebné prihliadať na hospodársku kauzu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol



oprávnený povinnému úver za účelom zamestnania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu
formulárovej zmluvy od povinného vyžadoval.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri vydaní exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku SR 02779/13 zo dňa 23.07.2013 boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd neposúdil právny vzťah ako vzťah
spotrebiteľský a neposkytol povinnému náležitú ochranu. Za nekalú obchodnú praktiku je taktiež
potrebné považovať aj skutočnosť, že povinný musel vyplniť blankozmenku, v ktorej bol uvedený
zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje ročný úrok 91,25% (uvedená výška
je vo vzťahu k spotrebiteľovi zákonom zakázaná) a dohoda o vyplnení zmenky bola obsiahnutá vo
všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak naplnený dôvod na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) bod 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o
zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.
26.  Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).