Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/365/2014 z 29. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. apríla 2015, sp. zn. 13CoE/365/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7614208262.1 Krajský súd Košice | 13CoE/365/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7614208262.1 | 2015-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 4 ods. 1 ZRK, § 4 ods. 2 ZRK, § 4 ods. 3 ZRK, § 44 ods. 8 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/97742cdb-e818-40c7-8806-5a07a3691e51 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7614208262.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/365/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614208262
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614208262.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v T., H.
XX, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti
povinnému: H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. č. XX, okres J. F. R. o vymoženie 1.325,97 eura s prísl.
a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Záhradnícka 60, Bratislava,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.5.2014, č.k.
15Er/446/2014-10, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného bola
rozhodcovská doložka. Povinný si uvedené podmienky osobitne nevyjednal, a taktiež nemal možnosť
ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky aj vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu o úvere odmietnuť ako celok alebo sa podrobiť všetkým úverovým
podmienkam. Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za to, že rozhodcovská doložka je v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe
ktorej vydal rozhodca rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V závere uznesenia súd poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol
zamestnancom oprávneného. Z nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS 322/2010 z 13.4.2011 pritom
vyplýva, že táto skutočnosť je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1
Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť
súdu. Aj z uvedeného dôvodu súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoRK“) a zároveň na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny
predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale
oprávnený mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval.



Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje
§ 34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu /dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného
exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie.

V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného
titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie,
t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v
rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo
zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia (poukázal na Nález Ústavného
súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000). Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku
rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam
exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu
došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci.

Ďalej uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko
namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka.
K uvedenému uviedol, že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 ZoRK formou
samostatného právneho úkonu (na samostatnej listine). V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom (Slovenská rozhodcovská a.s.) rozhodnúť spor
medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so ZoRK. Na základe
uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom.

Zároveň poukázal na znenie § 53 ods. 1 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných
ustanovení.

K tvrdeniam súdu, ktorý pri rozhodovaní o vylúčení súdneho exekútora vychádzal aj z nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 uviedol, že tento nález predstavuje
individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje teda len
účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním
nie sú viazané. Podľa názoru odvolateľa skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti
zamestnancom oprávneného (účastníka konania), nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom
exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k
jeho vylúčeniu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia okresných súdov SR, ako aj na rozhodnutia
Nejvyššího soudu ČR, ktoré riešia otázku nezaujatosti sudcu/zamestnanca správneho orgánu v prípade,
ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania. Zároveň uviedol, že odstraňuje vadu konania, pre
ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá a oznámil meno nového exekútora,
ktorým je JUDr. Ivan Nestor, Haburská 49/A, Bratislava.

Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal
uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,
ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a nesprávne posúdenie
rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej podmienky.



Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

V tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, takže je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj Európska únia
venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev
vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu, aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia
chrániť práva spotrebiteľov, ako slabšej zmluvnej strany (napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci
Asturcom Telecomunicaciones SL), kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 (sp. zn. 3 Cdo 122/2011)
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012 (sp. zn. 6 Cdo 135/2012) uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
V uznesení zo dňa 21.03.2012 (sp. zn. 6 Cdo 1/2012) zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko v
uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň mal
za to, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Súd prvého stupňa v uznesení uviedol, že vo Všeobecných obchodných podmienkach oprávneného
(ďalej len „Podmienky“) je upravená rozhodcovská doložka, ktorú považoval za neprijateľnú podmienku.
Pozornosti súdu prvého stupňa však ušlo, že v Podmienkach (bod 14) je upravená len mediačná dohoda
a nie aj rozhodcovská doložka. Táto sa v spise súdu prvého stupňa, zn. 15Er/446/2014 nenachádza, a
to ani vo forme samostatnej a individuálne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, ako to v odvolaní namietal
oprávnený. V bode 14 Podmienok je obsiahnutá Mediačná dohoda uzavretá zmluvnými stranami v znení:
„Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek



a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, môžu byť riešené Mediačným centrom,
registrovanom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s..“

Podľa § 4 ods. 1 a 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,
a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo
b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu
a osoby, ktorá právny úkon urobila.

Súd prvého stupňa sa zásadami riadneho odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní
neriadil. Hoci na rozhodcovskú doložku v uznesení poukazoval a citoval ju, v Podmienkach sa
táto nenachádza. Zároveň ani neskúmal, či rozhodcovská doložka, na ktorú v uznesení odkazuje,
nebola účastníkmi uzavretá formou osobitnej zmluvy príp. či nebola uzavretá podľa § 4 ods. 3 ZoRK
(obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo uzatvorená elektronickými prostriedkami,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila), nakoľko
na ňu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 18.9.2013, sp. zn. SR 06715/13 (exekučný
titul) odkazuje. Vyriešenie otázky existencie príp. posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy je pritom
prvoradé, keďže od tohto posúdenia závisí určenie platnosti exekučného titulu.

Odvolací súd preto rozhodol v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., že napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vyzve oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy, resp.
dohody o rozhodcovskej doložke.

Ak oprávnený nepreukáže dohodu s povinným o tom, že spory zo zmluvy o úvere sa majú riešiť pred
rozhodcovským súdom, potom oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nemožno akceptovať,
ako exekučný titul.

V prípade, ak oprávnený predloží súdu prvého stupňa rozhodcovskú zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd
odvodzoval svoju právomoc, súd prvého stupňa bude v prvom rade skúmať, či rozhodcovská doložka
spĺňa požiadavku predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 a 3 ZoRK, pretože ak nebola dodržaná
písomná forma rozhodcovskej doložky, rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).
V takomto prípade bude potrebné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celom rozsahu.

Ak bude dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, bude úlohou súdu opätovne posúdiť, či
vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je dojednanie
rozhodcovskej doložky v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, t.j. či nejde o neprijateľnú
podmienku, pretože rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť
exekučným titulom.

V odvolaní oprávnený namietal, že skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom
oprávneného, nezakladá jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok
pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia. Preto uviedol,
že odstraňuje vadu konania, pre ktorú bola tiež žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá a
oznámil meno nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor, Haburská 49/A, Bratislava.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Vzhľadom na uvedené bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní rozhodnúť aj o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.