Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/527/2012 z 21. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. februára 2013, sp. zn. 2CoE/527/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6710205405.2 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/527/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6710205405.2 | 2013-02-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc091cd9-cc68-4b12-b6dd-8dca178f7912 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6710205405.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/527/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710205405
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6710205405.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 30 796 750, proti povinnému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXX, XXX XX A., o vymoženie sumy 819,80 eura s príslušenstvom vedenej pod sp. zn. EX 296/10
súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou, so sídlom M. R. Štefánika 11, Brezno, ktorú zastupuje
JUDr. Ján Gasper, Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, Rimanská Sobota, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/377/2010-29 zo dňa 1. augusta 2011,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/377/2010-29 zo dňa 1. augusta 2011 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdnej
exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd
uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli 8. augusta 2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej bola
dlžníkovi poskytnutá čiastka 20 963,- Sk (695,84 eura) a dlžník sa zaviazal splácať v 18 mesačných
splátkach po 1778 Sk (59,02 eura), teda zaviazal sa na zaplatenie celkovej sumy 32 004,- Sk (1 062,34
eura), pričom poplatok za uzatvorenie zmluvy bol 1 500,- Sk. Exekučný súd konštatoval, že ide o
navýšenie vo výške 46 % z poskytnutej sumy úveru v priebehu 18 mesiacov. Plnenie kvôli takémuto
navýšeniu považoval súd za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s § 45 ods. 1 písm.
c) cit. zákona, čo je dôvodom pre zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného súd žiadosť súdnej
exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom
namietal, že exekučný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať zmluvu o úvere a jej podmienky, pretože tým porušuje
zásadu kontradiktórnosti konania vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola
zmluva preskúmavaná. Odvolateľ namietol, že ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd zrejme pokúša zaviesť
napadnutým uznesením nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení právneho poriadku.
Súd môže podľa odvolateľa posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie
plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva. Odvolateľ ďalej konštatoval, že oprávnený poskytol povinnému úver
vo výške 32 004,- Sk, za poskytnutie ktorého mal povinný zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu 11
041.- Sk (zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a o túto sumu sa znížila celková
čiastka vyplatená povinnému). Dojednanie o zmluvnej odmene (dojednanie o cene plnenia) nemôže byť
však v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka posúdené ako neprijateľná podmienka. Ani s prihliadnutím
na neskoršie zavedenú maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, nemožno



dojednanú odmenu považovať za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Poskytovanie úverov je
predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by
mal úver poskytovať bezodplatne. Pokiaľ by aj súd dospel k názoru, že odplata dohodnutá v zmluve
je neprimerane vysoká, potom mal určiť aká časť zmluvnej odplaty zodpovedá akceptovateľnej výške
odplaty. Napadnutým uznesením je však zavedený stav, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu
záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiadne sankcie za omeškanie ani
úrok z omeškania, čím podľa názoru odvolateľa došlo k odňatiu vlastníckeho práva k peňažným
prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru. Súčasne odvolateľ namietol porušenie
práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je aj právo na riadne, presvedčivé a náležité zdôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Záverom odvolateľ namietol, že súd prehliadol podstatnú skutočnosť, ktorou je
právna povaha vymáhaného plnenia - predmetom vymáhania je zmenkový nárok, pričom súd nemôže
jednostranne vstupovať do zmenkového vzťahu. Zmenkový vzťah je z hľadiska právneho dôvodu aj jeho
vzniku nezávislý od vzniku, existencie a povahy zmluvného vzťahu. V súvislosti s uvedeným odvolateľ
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Prešove. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,
súčasne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 79,54 eura.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 51 798,- Sk spolu so 6% ročným úrokom od 17. februára 2007 až do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 173,- Sk a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 1500,- Sk eura s
príslušenstvom. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o revolvingovom
úvere zabezpečenom neúplnou zmenkou (blankozmenkou), pričom rozhodcovský súd prijal záver, že
medzi oprávneným a povinným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe „zmenky“ vyplnenej v
súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia v celom rozsahu s odôvodnením, že plnenie zo zmluvy o úvere súd považuje za plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, pričom súd poukázal na ust. § 45 ods. 1 písm. c) a ust. § 45 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právny vzťah medzi povinným a oprávneným založený
zmluvou o revolvingovom úvere z 3. augusta 2005 je s prihliadnutím na predmet zmluvného vzťahu
a postavenie účastníkov tohto vzťahu, vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať
spotrebiteľské právne normy (Občiansky zákonník, Zákon o ochrane spotrebiteľa a i.). Pretože
zmluvný vzťah medzi povinným a oprávneným je možné považovať za spotrebiteľský vzťah, je
potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a
spotrebiteľských vzťahov, vrátane hodnotenia, či zmluvne dohodnutá rozhodcovská doložka a výška
sankcií za nesplnenie povinnosti nepredstavuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v



zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom
podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní.

Ak súd v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní dospeje k záveru, že plnenie,
na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, exekučné konanie zastaví, a to aj bez návrhu (§ 45 ods. 2 cit. zákona). V tejto súvislosti
však odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, že by samotná
istina poskytnutého úveru (ktorá mala byť vymožená v exekučnom konaní spolu s jej príslušenstvom)
napĺňala znaky plnenia objektívne nemožného, právom nedovoleného alebo plnenia v rozpore s dobrými
mravmi (za plnenie v rozpore s dobrými mravmi súd považoval plnenie zo zmluvy kvôli navýšeniu o
46% z poskytnutej sumy úveru). Je teda namieste námietka odvolateľa, že bolo porušeného jeho právo,
ak súd svojím rozhodnutím zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie - vymoženie istiny a príslušenstva, ako celok. Podľa názoru odvolacieho súdu plnenie - istina
poskytnutého úveru, nemôže byť vnímaná ako plnenie v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ vyplýva
z riadne uzatvorenej a platnej zmluvy. Odvolanie je teda v tejto časti dôvodné. Rovnako je dôvodná
námietka odvolateľa vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového súdu pre nedostatok
dôvodov, nakoľko exekučný súd podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne neodôvodnil svoj záver o
tom, že vzhľadom na navýšenie plnenia zo zmluvy sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie (zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie).

V súvislosti s tým, že nároky priznané rozhodcovským rozsudkom boli založené blankozmenkou odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že nakoľko v posudzovanej veci je vzťah medzi oprávneným a povinným
vzťahom spotrebiteľským, prvostupňový súd v ďalšom konaní prihliadne aj na ust. § 4 ods. 6 zákona
č. 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a prechodné ustanovenie § 8aa k úpravám účinným od
1. januára 2008, ako i na to, či nároky uplatnené oprávneným nevychádzajú z takých ustanovení
zmluvy, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinného ako spotrebiteľa.

Odvolací súd na podklade uvedených skutočností napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému
súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania, ktoré si
uplatnil oprávnený.

Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdnej
exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd
uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli 8. augusta 2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej bola
dlžníkovi poskytnutá čiastka 20 963,- Sk (695,84 eura) a dlžník sa zaviazal splácať v 18 mesačných
splátkach po 1778 Sk (59,02 eura), teda zaviazal sa na zaplatenie celkovej sumy 32 004,- Sk (1 062,34
eura), pričom poplatok za uzatvorenie zmluvy bol 1 500,- Sk. Exekučný súd konštatoval, že ide o
navýšenie vo výške 46 % z poskytnutej sumy úveru v priebehu 18 mesiacov. Plnenie kvôli takémuto
navýšeniu považoval súd za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s § 45 ods. 1 písm.
c) cit. zákona, čo je dôvodom pre zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného súd žiadosť súdnej
exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom
namietal, že exekučný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať zmluvu o úvere a jej podmienky, pretože tým porušuje
zásadu kontradiktórnosti konania vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola
zmluva preskúmavaná. Odvolateľ namietol, že ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd zrejme pokúša zaviesť
napadnutým uznesením nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení právneho poriadku.
Súd môže podľa odvolateľa posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie
plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva. Odvolateľ ďalej konštatoval, že oprávnený poskytol povinnému úver
vo výške 32 004,- Sk, za poskytnutie ktorého mal povinný zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu 11
041.- Sk (zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a o túto sumu sa znížila celková
čiastka vyplatená povinnému). Dojednanie o zmluvnej odmene (dojednanie o cene plnenia) nemôže byť
však v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka posúdené ako neprijateľná podmienka. Ani s prihliadnutím



na neskoršie zavedenú maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, nemožno
dojednanú odmenu považovať za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Poskytovanie úverov je
predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by
mal úver poskytovať bezodplatne. Pokiaľ by aj súd dospel k názoru, že odplata dohodnutá v zmluve
je neprimerane vysoká, potom mal určiť aká časť zmluvnej odplaty zodpovedá akceptovateľnej výške
odplaty. Napadnutým uznesením je však zavedený stav, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu
záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiadne sankcie za omeškanie ani
úrok z omeškania, čím podľa názoru odvolateľa došlo k odňatiu vlastníckeho práva k peňažným
prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru. Súčasne odvolateľ namietol porušenie
práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je aj právo na riadne, presvedčivé a náležité zdôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Záverom odvolateľ namietol, že súd prehliadol podstatnú skutočnosť, ktorou je
právna povaha vymáhaného plnenia - predmetom vymáhania je zmenkový nárok, pričom súd nemôže
jednostranne vstupovať do zmenkového vzťahu. Zmenkový vzťah je z hľadiska právneho dôvodu aj jeho
vzniku nezávislý od vzniku, existencie a povahy zmluvného vzťahu. V súvislosti s uvedeným odvolateľ
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Prešove. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,
súčasne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 79,54 eura.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 51 798,- Sk spolu so 6% ročným úrokom od 17. februára 2007 až do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 173,- Sk a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 1500,- Sk eura s
príslušenstvom. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o revolvingovom
úvere zabezpečenom neúplnou zmenkou (blankozmenkou), pričom rozhodcovský súd prijal záver, že
medzi oprávneným a povinným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe „zmenky“ vyplnenej v
súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia v celom rozsahu s odôvodnením, že plnenie zo zmluvy o úvere súd považuje za plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, pričom súd poukázal na ust. § 45 ods. 1 písm. c) a ust. § 45 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právny vzťah medzi povinným a oprávneným založený
zmluvou o revolvingovom úvere z 3. augusta 2005 je s prihliadnutím na predmet zmluvného vzťahu
a postavenie účastníkov tohto vzťahu, vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať
spotrebiteľské právne normy (Občiansky zákonník, Zákon o ochrane spotrebiteľa a i.). Pretože
zmluvný vzťah medzi povinným a oprávneným je možné považovať za spotrebiteľský vzťah, je
potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a
spotrebiteľských vzťahov, vrátane hodnotenia, či zmluvne dohodnutá rozhodcovská doložka a výška



sankcií za nesplnenie povinnosti nepredstavuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v
zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom
podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní.

Ak súd v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní dospeje k záveru, že plnenie,
na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, exekučné konanie zastaví, a to aj bez návrhu (§ 45 ods. 2 cit. zákona). V tejto súvislosti
však odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, že by samotná
istina poskytnutého úveru (ktorá mala byť vymožená v exekučnom konaní spolu s jej príslušenstvom)
napĺňala znaky plnenia objektívne nemožného, právom nedovoleného alebo plnenia v rozpore s dobrými
mravmi (za plnenie v rozpore s dobrými mravmi súd považoval plnenie zo zmluvy kvôli navýšeniu o
46% z poskytnutej sumy úveru). Je teda namieste námietka odvolateľa, že bolo porušeného jeho právo,
ak súd svojím rozhodnutím zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie - vymoženie istiny a príslušenstva, ako celok. Podľa názoru odvolacieho súdu plnenie - istina
poskytnutého úveru, nemôže byť vnímaná ako plnenie v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ vyplýva
z riadne uzatvorenej a platnej zmluvy. Odvolanie je teda v tejto časti dôvodné. Rovnako je dôvodná
námietka odvolateľa vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového súdu pre nedostatok
dôvodov, nakoľko exekučný súd podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne neodôvodnil svoj záver o
tom, že vzhľadom na navýšenie plnenia zo zmluvy sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie (zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie).

V súvislosti s tým, že nároky priznané rozhodcovským rozsudkom boli založené blankozmenkou odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že nakoľko v posudzovanej veci je vzťah medzi oprávneným a povinným
vzťahom spotrebiteľským, prvostupňový súd v ďalšom konaní prihliadne aj na ust. § 4 ods. 6 zákona
č. 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a prechodné ustanovenie § 8aa k úpravám účinným od
1. januára 2008, ako i na to, či nároky uplatnené oprávneným nevychádzajú z takých ustanovení
zmluvy, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinného ako spotrebiteľa.

Odvolací súd na podklade uvedených skutočností napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému
súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania, ktoré si
uplatnil oprávnený.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.