Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/135/2015 z 16. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. decembra 2015, sp. zn. 16CoE/135/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6715204251.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16CoE/135/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6715204251.1 | 2015-12-16 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9e32b81-5caf-44e3-820f-9496959db305 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6715204251.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/135/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204251
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715204251.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Lenkou Zichovou,
LL.M., so sídlom Bratislava, Stropkovská 3, proti povinnej X. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., D. Q.
XXX/X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom
Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, pod sp. zn. EX 483/15, pre vymoženie pohľadávky vo výške
226,52 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
3Er/134/2015-17 zo dňa 4. 5. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu,
zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Bratislava, Krížna 56, sp. zn.
261/10/14 zo dňa 26. 11. 2014. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o
revolvingovom úvere č. 8200036154, ktorú oprávnený a povinná uzavreli dňa 18. 2. 2011 (ďalej aj
„Zmluva o revolvingovom úvere“). Súd prvého stupňa preskúmal v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá
medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na
rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, a teda ide o vzťah medzi spotrebiteľom na
jednej strane a dodávateľom na strane druhej. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval
ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) upravujúce
spotrebiteľské zmluvy. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva, od ktorej odvodil svoju právomoc na
vydanie exekučného titulu rozhodcovský súd fakticky spotrebiteľovi odopiera možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak veriteľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je
tak odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, v ktorých sa
domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Aj keď v danom prípade predložil oprávnený
spotrebiteľovi na podpis tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je
len iluzórna. Pokiaľ má povinná ako spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na
rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy
je zrejmé, že oprávnený (dodávateľ) už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov
rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Súd v danom prípade
nemá pochybnosť o tom, že rozhodcovská zmluva ako súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy je v
rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r/ OZ, ktoré obchádza, čo má za následok absolútnu neplatnosť
predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže
právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom



právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore
so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, §
205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s.
p.“). Uviedol, že rozhodcovská zmluva č. 8200036154 je samostatným úkonom, ktorého perfektnosť
nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (čl. 2 rozhodcovskej zmluvy) a takouto
podmienkou nie je ani trvanie rozhodcovskej zmluvy, nakoľko podľa jej bodu 7 mal dlžník možnosť
odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia. Uplatnením uvedeného práva mohol
dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho aby to malo vplyv
na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinná teda mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. po jej uzavretí mohla dosiahnuť jednostranným právnym úkonom zánik zmluvy, a to v
oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený preto považoval
za nesporné, že spotrebiteľ vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda
aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva tak spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy ďalej
vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným
súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je teda zrejmé, že konanie pred rozhodcovským
súdom je len alternatívne a nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len prostredníctvom neho. Medzi
účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálne dojednaná, by preto nespĺňala
ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca okresného súdu nemienil
odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O. s. p. predložil
odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal podľa
ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je potrebné s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu,
zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o. so sídlom Bratislava, Krížna 56, sp. zn.
261/10/14 zo dňa 26. 11. 2014. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bola odporkyňa (povinná)
zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi (oprávnenému) sumu 226,52 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 0,065
% denne a úrok z omeškania vo výške 0,725% ročne zo sumy 35,36 EUR od 23. 4. 2011 do 25. 4. 2011,
zo sumy 35,36 EUR od 23. 7. 2011 do 24. 7. 2011, zo sumy 35,36 EUR od 23. 10. 2011 do 23. 10. 2011,
zo sumy 35,36 EUR od 23. 12. 2011 do 27. 12. 2011, zo sumy 35,36 EUR od 23. 8. 2012 do 11. 9. 2012,
zo sumy 34,41 EUR od 23. 9. 2012 do 25. 10. 2012, zo sumy 17,06 EUR od 26. 10. 2012 do 30. 10.
2012, zo sumy 14,94 EUR od 31. 10. 2012 do 19. 12. 2012, zo sumy 35,36 EUR od 23. 10. 2012 do 19.
12. 2012, zo sumy 35,30 EUR od 20. 12. 2012 do 21. 1. 2013, zo sumy 35,36 EUR od 23. 11. 2012 do
21. 1. 2013, zo sumy 35,30 EUR od 22. 1. 2013 do 24. 1. 2013, zo sumy 35,36 EUR od 23. 12. 2012
do 24. 1. 2013, zo sumy 35,36 EUR od 23. 2. 2013 do 21. 4. 2013, zo sumy 35,36 EUR od 23. 3. 2013
do 21. 5. 2013, zo sumy 35,36 EUR od 23. 4. 2013 do 23. 6. 2013, zo sumy 35,36 EUR od 23. 5. 2013
do 27. 6. 2013, zo sumy 35,36 EUR od 23. 6. 2013 do 27. 6. 2013, zo sumy 22,20 EUR od 28. 6. 2013
do 21. 7. 2013, zo sumy 22,20 EUR od 23. 7. 2013 do 29. 7. 2013, zo sumy 34,34 EUR od 23. 8. 2013
do 29. 9. 2013, zo sumy 16,00 EUR od 30. 9. 2013 do 7. 10. 2013, zo sumy 9,97 EUR od 8. 10. 2013
do 20. 10. 2013, zo sumy 35,36 EUR od 23. 9. 2013 do 20. 10. 2013, zo sumy 5,33 EUR od 21. 10.
2013 do 23. 10. 2013, zo sumy 35,36 EUR od 23. 10. 2013 do 23. 10. 2013, zo sumy 10,27 EUR od
24. 10. 2013 do 29. 10. 2013, zo sumy 35,36 EUR od 23. 4. 2014 do 29. 5. 2014, zo sumy 15,36 EUR
od 30. 5. 2014 do 17. 6. 2014, zo sumy 35,36 EUR od 23. 5. 2014 do 26. 6. 2014, zo sumy 14,36 EUR
od 27. 6. 2014 do zaplatenia, zo sumy 35,36 EUR od 23. 6. 2014 do zaplatenia, zo sumy 35,36 EUR
od 23. 7. 2014 do zaplatenia, zo sumy 35,36 EUR od 23. 8. 2014 do zaplatenia, zo sumy 106,08 EUR



od 26. 8. 2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia
sumu 660 EUR a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto
zmluvnej pokuty dosiahne sumu 660 EUR len 8,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 226,52 EUR
do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 EUR
a trovy právneho zastúpenia vo výške 100,65 EUR. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku
bola Zmluva o revolvingovom úvere spolu s rozhodcovskou zmluvou č. 8200036154 zo dňa 18. 2. 2011
(ďalej aj „Rozhodcovská zmluva“).

Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy sa akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní podľa pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských
súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd
zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria
rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom
Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený
vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil,
že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný
vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie
o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva,
a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4
Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného



konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú
zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie
obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých
sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z.z. novelizujúci Občiansky
zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných
podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za
neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné
nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa v prvom rade nevzťahuje
na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných
podmienkach sa preto nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o revolvingovom úvere
uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže z nej nevyplýva, že povinná je podnikateľským subjektom alebo by pri uzatváraní zmluvy konala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri
jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny
vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinnou) a dodávateľom (oprávneným)
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť napokon nespochybnil ani oprávnený
v rámci podaného odvolania. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď skúmal rozhodcovskú
zmluvu z hľadiska, či táto bola alebo nebola uzavretá so spotrebiteľom individuálne, a následne (po tom,
čo dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva individuálne uzavretá nebola), či táto nevyvoláva značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. So záverom,
ku ktorému okresný súd pri svojom skúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel, sa však už odvolací
súd stotožniť nemohol. Odvolací súd pritom súhlasí s názorom okresného súdu, že skutočnosť, že
dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ešte neodôvodňuje
záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitnú
zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,
ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Na druhej strane
je však potrebné rešpektovať, že návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i tej rozhodcovskej)
predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán, ako aj skutočnosť, že návrh na uzatvorenie zmluvy
musí byť dostatočne určitý, t. j. musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky
podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez
nevyhnutnej potreby dopĺňania alebo iných zmien tohto návrhu. Z uvedeného potom vyplýva, že
len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnej na podpis predpripravenú rozhodcovskú
zmluvu na samostatnom liste papiera nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná, ale ani záver, že individuálne dojednaná bola. Podstatné totiž je to, či
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad



je potrebné vysloviť, že dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo
charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnej návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinná mala možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmarila
uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, a ďalej že povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Ako už bolo uvedené vyššie, čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého
vyplýva že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich
alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým,
že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Ďalej bolo v citovanom článku uvedené, že výber
jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ
vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a že dlžník nie je povinný prijať návrh
tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. Už z uvedeného textu je podľa názoru odvolacieho
súdu zrejmé, že povinná pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mohla získať predstavu o tom, čo
znamená rozhodcovské konanie a aké súd dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že je
bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak
urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať
na skutočnosť, že povinná uzatvárala uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri
uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jej záujmu, a rovnako sa
dá polemizovať o jej pozornosti či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné
uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne kompenzované oprávnením
od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným
zmluvným dojednaním (čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnej umožnené v primerane dlhej
lehote po uzatvorení Rozhodcovskej zmluvy zvážiť je dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe
všetkého už vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ bola povinnej na podpis predložená
rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu siedmych článkov obsahu, v jej rámci
bolo povinnej vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu
bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, a
navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú
zmluvu je možné považovať na individuálne dojednanú. Ako už potom bolo uvedené v predchádzajúcich
odsekoch, uvedená skutočnosť ex lege vylučuje, aby bola uvedená rozhodcovská doložka klasifikovaná
ako neprijateľná zmluvná podmienka.

Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2
citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu
bude okresný súd v rámci ďalšieho konania musieť opätovne posúdiť, či exekučný titul spĺňa podmienky
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako to stanovuje ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Jeho úlohou navyše bude z hľadiska vyváženosti vzájomných práv a povinností preveriť
jednotlivé ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, najmä dojednanie o výške odplaty vyjadrenej
prostredníctvom ukazovateľa RPMN (bod 6 Zmluvy o revolvingovom úvere) a Dohodu o poskytnutí
služby (bod 8 Zmluvy o revolvingovom úvere) a v nadväznosti na ne aj samotný exekučný titul z hľadiska,
či tento povinnú nezaväzuje na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom (napr. výrok o trovách konania).
O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.