{"guid": "1c912bc4-51e1-409b-a0e9-960aae182675:3df5ec50-3bf2-4617-8aec-9d5bd6a356cb", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3014200863.2", "spisova_znacka": "15Sp/27/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sp/27/2014 z 3. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 3. mája 2015, sp. zn. 15Sp/27/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3014200863.2", "identifikacne_cislo": "3014200863", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Alena Antalová", "sudca_id": 137, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-antalova-137", "datum_vydania": "2015-05-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3df5ec50-3bf2-4617-8aec-9d5bd6a356cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3014200863.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3014200863.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3014200863.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sp/27/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200863
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200863.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou, v právnej veci
navrhovateľa: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, so sídlom Ul. M. Mišíka 28, 971 01 Prievidza, za
účasti: J. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX O., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu číslo V 98/2014 zo dňa 28. mája 2014, t a k t o

r o z h o d o l :

Krajský súd   p o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu číslo V 98/2014  zo dňa           28. mája 2014.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 2. júla 2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu predložené
na rozhodnutie dňa 17. októbra 2014, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V 98/2014  zo dňa 28.
mája 2014  a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti.

Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09  Bratislava, IČO: 35 807 598 ako záložný veriteľ a J. U., rod. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX  O. ako záložca, v zastúpení na základe Dohody
o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie  občianskoprávnej pomoci, IČO: 42 180 139,
so sídlom Povraznícka 18, 811 05  Bratislava. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva sú
nehnuteľnosti zapísané na  LV č. XXXX, katastrálne územie O., obec O. okres Prievidza,  ako  byt č. 2  na
1. posch., vo vchode č. 47  obytnej budovy súp. č. 1861 na parcele reg. C KN č. XXXX/XX -  zastavané
plochy a nádvoria  o výmere 653 m2, s podielom              na spoločných častiach a zariadeniach domu vo
veľkosti 6358/356048, v celosti  v podiele 1/1-ina. Odporca  rozhodnutím V 98/2014 zo dňa 10. februára
2014 prerušil konanie o návrhu na vklad záložného práva a vyzval účastníkov zmluvy, aby preukázali
oprávnenie splnomocnenca X. F. konať v mene ProHelp a preukázali právnu subjektivitu združenia
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, doložili Zmluvu o úvere č. 308001487 zo dňa 28. januára
2013. Odporca preskúmal zmluvu spolu s prílohami a zistil, že záložca je v konaní zastúpený ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, a to na základe
dohody o splnomocnení. Dohoda je spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol
záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka“. Z predloženej dohody o splnomocnení
je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral zástupcu sám, ale záložný veriteľ
presadil nim vybraného splnomocnenca, a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu
(splnomocniteľa), ale z vôle záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri udeľovaní
splnomocnenia slobodný výber splnomocniteľa, konaním záložného veriteľa došlo k vzniku rozporu
záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného zákonného



ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveň predstavuje
vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná, pretože spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V zmluve o zriadení záložného
práva čl. II zmluvy sa zmluvné strany dohodli  na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam           na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe
Zmluvy o úvere  č. 308001487 zo dňa 28. januára 2013 na zabezpečenie istiny v sume 1.100,- Eur,
spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Podľa odporcu sa v zmluve nerešpektuje vyváženosť medzi
predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy,
ktorá sa  dotýka vyššie citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než
je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez
pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy, čo spôsobuje
neplatnosť zmluvy.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere, a preto udelil  ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením
predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len
z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v
dôsledku čoho možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal
pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny
orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník
nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca  so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal
a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť
po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať  a nestačí len
potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným právnym
úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a
jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa    na ňu ani
nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vytýkal správnemu orgánu, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny orgán uprednostnil aplikáciu ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a teda
špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho
zákonníka. Zastával názor, že  správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z §
31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy
o úvere s dobrými mravmi. Vzhľadom  na uvedené mal za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a
vydal nezákonné rozhodnutie.

J. U. sa  k  odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250l O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.



Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ
a p. J. U.  ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere                  č.   308001487 zo dňa 28. januára 2013 na
zabezpečenie istiny v sume 1.100,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Následne na to
p. J. U.       v Dohode o splnomocnení  z 28. januára  2013 udelil plnomocenstvo  ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, ktoré mal záložca v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy v podielovom spoluvlastníctve. Zmluvu o zriadení záložného práva č.
446/2013-RAČ zo dňa 13. decembra 2013 uzavreli navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.) ako
záložný veriteľ a p. J. U. ako záložca, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so
sídlom Povraznícka 18, 811 05  Bratislava. Predmetom záložného práva sú  nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX, katastrálne územie O., obec O., okres Prievidza,  ako  byt č. 2  na 1. posch., vo vchode č.
47  obytnej budovy súp. č. 1861 na parcele reg. C KN č. XXXX/XX -  zastavané plochy a nádvoria  o
výmere 653 m2, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 6358/356048, v
celosti  v podiele 1/1-ina. Návrh na vklad záložného práva bol podaný           u  odporcu a odporca o
ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že návrh   na vklad  zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.



Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. či odporca v súlade
so zákonom zamietol návrh na vklad zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. 446/2013-RAČ zo dňa
13. decembra 2013. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. J. U.  pri uzavretí Dohody o
splnomocnení bol platný, t.j. či išlo      o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne
(§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči  dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. §
31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do
katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní
o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu.

Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že p. J. U., uzavrel s navrhovateľom (Pohotovosť, s.r.o.) Zmluvu o úvere č. 308001487 zo
dňa 28. januára  2013. Následne na to dňa 28. januára 2013 uzavreli  Dohodu o splnomocnení, v
ktorej udelil plnomocenstvo  ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej
zmluvy                       k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, na účely zabezpečenia
pohľadávky veriteľa (Pohotovosť, s.r.o.).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné           ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda                         o splnomocnení predstavuje
dvojstranný právny vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods.
1 veta druhá Občianskeho zákonníka)                        a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany
splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby s
ním uzavrel zmluvu (dohodu                              o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným
v návrhu (rozsahom plnomocenstva).                    V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný,
psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení je
predtlačený zmluvný formulár, nie je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa. Vzhľadom na
to, že splnomocnenec nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne uzavretej dohody
o splnomocnení, správne odporca návrh navrhovateľa zamietol. Rovnako ani námietka navrhovateľa,
že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom pri uzavieraní dohody o splnomocnení
reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody                       o splnomocnení, v



ktorej preberal splnomocnenec plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za dlžníka, vyplývajú
zo zastúpenia pre splnomocnenca povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka), najmä hájiť záujem
dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru                  do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu
v prospech záložného veriteľa, aby tento mohol podať návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností. Z dikcie                   ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby právny úkon ako taký
odporoval výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
zákon dodržaný nebol, resp. sa priečil dobrým mravom. V danom prípade je konanie splnomocnenca v
rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne
vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Platnosť                     či neplatnosť právneho úkonu sa
posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu                      v okamihu, keď k právnemu úkonu
došlo. Preto súd posúdil konanie zástupcu dlžníka                            v rozpore so záujmami zastúpeného
a z tohto dôvodu za neplatné. Námietka navrhovateľa o prekročení právomoci odporcu, keď skúmal
rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi, je irelevantná, nakoľko správny orgán skúmal
nepomer, nevyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva
a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýkala celého nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko
väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv
oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré
mravy.  Z tohto dôvodu považuje súd tento právny úkon za neplatný (§ 22 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).

Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil
z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné
podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   odvolanie do 15 dní             odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne                na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka                   a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia
odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho  sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}