Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/439/2015 z 3. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 3. októbra 2016, sp. zn. 16Cob/439/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3215200238.1 Krajský súd Trenčín | 16Cob/439/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3215200238.1 | 2016-10-03 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 536 ods. 2 ObZ, § 546 ods. 1 ObZ, § 548 ods. 1 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfd184ac-84a3-4bba-a1ba-fc553be90ddf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3215200238.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/439/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215200238
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215200238.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu AUTOŠTÝL, a.s. so sídlom 913
21 Trenčianska Turná 1030, IČO 36 325 074, právne zastúpeného JUDr. D. W., advokátom so sídlom
kancelárie R. XXX/X, XXX XX F., proti žalovanému EXEKUČNO - INKASNÁ AGENTÚRA, s.r.o. so
sídlom Priechodná 5, 971 01 Prievidza, IČO 36 222 054, o zaplatenie 1 263,83 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Cb/12/2015-52 zo
dňa 23. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
263,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
1 263,83 eur od 17.8.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 269,36 eur na trovách právneho
zastúpenia a v sume 75,50 eur za súdny poplatok z návrhu na začatie konania k rukám jeho
právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Uplatnený peňažný nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaný si u neho objednal servisné práce
na motorovom vozidle Land Rover Discovery, EČV: BN XXXAP v rozsahu výmeny tesnenia pod
vstrekovačom, kladky napínacej, gumičky pod vstrekovačom, R-TOP gasteru, skrutky vstrekovačov
remeňa skrutky kladky rozvodov a iné servisné práce ako brúsenie hlavy. Objednané servisné práce
žalobca pre žalovaného vykonal dňa 9.8.2012 a ich cenu vyúčtoval faktúrou č. 20120878 v sume 1
263,83 eur, splatnou dňa 16.8.2012. Žalovaný faktúru neuhradil.

3. V skrátenom konaní vydal súd prvej inštancie dňa 17.2.2015 platobný rozkaz č.k.
5Cb/12/2015-19, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením
č.k. 5Cb/12/2015-29 zo dňa 1.4.2015 zrušil. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom
vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. Z vykonaného dokazovania zistil, že
žalobca ako dodávateľ vystavil dňa 9.8.2012 faktúru č. 20120878 pre žalovaného ako odberateľa
za servisné práce a materiál dodaný na vozidlo žalovaného Land Rover Discovery EČV: BN XXXAP
na sumu 1 263,83 eur, splatnú dňa 16.8.2012. Žalovaný listom zo dňa 21.10.2012 informoval žalobcu,
že nebola odstránená závada, s ktorou dával vozidlo do servisu v rámci reklamácie, objednal si ďalšie
práce, ktoré vykonané neboli a žiadal prepracovať faktúru a stornovať práce na motore, nakoľko si ich
neobjednával. Žalovaný faktúru neuhradil.



4. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie po právnej stránke podľa § 365, § 369 ods. 1,
§ 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (v znení do 31.1.2013), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a na základe ich použitia dospel súd k záveru, že je nesporné, že medzi účastníkmi došlo k
uzavretiu zmluvy o dielo, podľa ktorej žalobca vykonal pre žalovaného dielo - opravu motorového vozidla.
Žalobca za vykonané dielo vyúčtoval odporcovi cenu diela faktúrou, ktorú žalovaný v lehote splatnosti
a ani doposiaľ neuhradil. Keďže žalovaný sumu 1 263,83 eur v lehote splatnosti faktúry neuhradil a ani
nepreukázal, že by ju uhradil po lehote splatnosti do rozhodnutia súdu, je v omeškaní s jej úhradou. Z
uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného
na splnenie jeho zmluvného záväzku v sume 1 263,83 eur, ako aj úroku z omeškania. Úrok z omeškania
patrí žalobcovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 17.8.2012. Žalobca si uplatňoval úrok
z omeškania vo výške v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia,
t. j. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky v prvý deň omeškania s plnením peňažného záväzku odporcu. Uvedená sadzba bola v prvý
deň omeškania vo výške 0,75 %. Žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Žalovaný
ešte pred začatím konania namietal, že žalobca neuskutočnil ním vykonané práce, no tieto neboli ani
účtované a takáto námietka je pre toto konanie irelevantná. Žalovaný v konaní nepreukázal, že
by vozidlo bolo opravované v rámci reklamácie, a že by sa malo jednať o záručnú opravu. Žalovaný bol
pasívny a v konaní žalobcom uplatnený nárok nerozporoval.

5. Súd prvej inštancie, keďže žalobe vyhovel v celom rozsahu, priznal žalobcovi v zmysle § 142
ods. 1, § 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku plnú náhradu trov konania. Trovy
konania pozostávali z trov právneho zastúpenia v sume 269,36 eur a zo zaplateného súdneho poplatku
zo žaloby v sume 75,50 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané a vypočítané v súlade s vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Právny zástupca žalobcu si vyúčtoval
aj náhradu za stratu času, ktorú mu súd prvej inštancie v rámci náhrady trov konania nepriznal z dôvodu,
že podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky náhrada za stratu času patrí advokátovi. Na pojednávaniach sa
nezúčastnil advokát žalobcu, ale advokátsky koncipient advokáta.

6. V zákonnej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Namietal, že súd
prvej inštancie síce nariadil pojednávanie, avšak žalovaný o pojednávaní nevedel, pretože ho súd prvej
inštancie o pojednávaní neinformoval. Žalovanému nebol doručený platobný rozkaz ani predvolanie
na pojednávanie. Uviedol, že žalovaný si u žalobcu neobjednal žiadne servisne práce. Tieto práce si
svojvoľne objednal užívateľ vozidla H. R., ktorý mal v tom čase vozidlo Land Rover Discovery od
žalovaného v nájme. Žalovaný nepoveril H. R. servisovaním vozidla ani k žiadnym právnym úkonom v
spojení s nájmom vozidla za žalovaného. H. R. nedisponoval plnou mocou na vystavenie objednávky
na opravu vozidla. Žalovaný nevie za akých okolnosti došlo k rozsiahlej oprave vozidla, pretože o
tejto oprave nemal vedomosť. Informáciu a žiadosť o nápravu, ktorú H. R. adresoval žalobcovi dňa
21.10.2012 urobil H. R. bez vedomia žalovaného. O tomto liste informoval H. R. žalovaného až na
základe rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný vie tieto skutočnosti dokázať a vysvetliť. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa môže
žalovaný brániť a osobne vyjadriť k uvedeným skutočnostiam.

7. Žalobca sa k odvolaniu doručenému dňa 11.8.2015 prostredníctvom právneho zástupcu nevyjadril.

8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §



385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

14. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho predpisu žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej
strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s
požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

15. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

16. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalovaného
tvrdenia, ktorými namietal, že o pojednávaní pred súdom prvej inštancie nevedel, pretože mu nebolo
doručené predvolanie na pojednávanie a že mu nebol doručený platobný rozkaz. Z hľadiska skutkového
stavu žalovaný v odvolaní namietal, že si u žalobcu neobjednal žiadne servisne práce. Tvrdil, že tieto
práce si svojvoľne objednal užívateľ vozidla H. R., ktorý mal v tom čase vozidlo Land Rover Discovery
od žalovaného v nájme. Žalovaný nepoveril H. R. servisovaním vozidla ani k žiadnym právnym úkonom
v spojení s nájmom vozidla za žalovaného. H. R. nedisponoval plnou mocou na vystavenie objednávky
na opravu vozidla. O oprave vozidla nemal vedomosť. Informáciu a žiadosť o nápravu, ktorú H. R.
adresoval žalobcovi dňa 21.10.2012, urobil H. R. bez vedomia žalovaného. O tomto liste informoval
H. R. žalovaného až na základe rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný vie tieto skutočnosti dokázať
a vysvetliť.

17. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a
ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.

18. Žalovaným namietané procesné vady konania spočívajúce v tom, že nebol predvolaný na
pojednávanie a nebol mu doručený platobný rozkaz vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené z
týchto dôvodov :



19. Žalovaný je právnickou osobou a ako právnemu subjektu so spôsobilosťou na práva a povinnosti
a s procesnou spôsobilosťou (zápis do obchodného registra dňa 3.7.1997), mal v obchodnom registri
zapísané sídlo do 15.4.2015 na adrese H. XXX/XX, R. U. R.. Súd prvej inštancie doručoval vydaný
platobný rozkaz č.k. 5Cb/12/2015-19 zo dňa 17.2.2015, predvolanie na pojednávanie nariadené na deň
19.5.2015 spolu s písomným poučením strany v spore na adresu H. XXX/XX, R. U. R.. Z tejto adresy
sa doručované súdne písomnosti vrátili súdu prvej inštancie s vyznačením poštového doručovateľa
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Vydaný platobný rozkaz č.k. 5Cb/12/2015-19 zo dňa
17.2.2015 bol podľa § 173 ods. 1 OSP zrušený uznesením súdu prvej inštancie č.k. 5Cb/12/2015-29
zo dňa 1.4.2015. Súdna písomnosť obsahujúca predvolanie na pojednávanie na deň 19.5.2015 spolu
s poučením strany v spore sa súdu prvej inštancie vrátila dňa 29.4.2015. Súd prvej inštancie zistil
zmenu adresy sídla žalovaného a preto pojednávanie odročil a vo veci nariadil pojednávanie na deň
23.6.2015. Predvolanie na pojednávanie doručoval súd prvej inštancie žalovanému na adresu D. X,
D., ktorú žalovaný neprevzal a poštový doručovateľ na obálke vyznačil „adresát je neznámy“. Účinky
doručenia predvolania na pojednávanie nariadené na deň 23.6.2015 nastali fikciou podľa § 48 ods. 2
OSP. Súd prvej inštancie za splnenia procesných podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP prejednal spor v
neprítomnosti žalovaného. Prvú, poštou doručovanú písomnosť, ktorú žalovaný prevzal dňa 24.7.2015
bol rozsudok súdu prvej inštancie.

20. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní
procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom
prejednania veci. Súd prvej inštancie správne posúdil splnenie procesných podmienok podľa § 101 ods.
2 OSP pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalovaného. Postupom súdu prvej inštancie
nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu
procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces.

21. Odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa skutkového stavu o tom, že si u žalobcu neobjednal
žiadne servisne práce a tieto práce si svojvoľne objednal užívateľ vozidla H. R., ktorý mal v tom čase
vozidlo Land Rover Discovery od žalovaného v nájme a v rámci tohto nájmu nebol H. R. poverený
servisovaním vozidla ani k žiadnym právnym úkonom spojeným s nájmom vozidla za žalovaného,
vyhodnotil odvolací súd po posúdení ako neopodstatnené nielen z hľadiska odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP, ale aj z hľadiska § 366 písm. c/ CSP, ktorý upravuje novoty v odvolacom
konaní, do 30.6.2016 z hľadiska § 205a ods. 1 písm. d/ OSP, ktorý upravoval nové skutočnosti a nové
dôkazy. Žalovaným tvrdené námietky vrátane tvrdenia, že o oprave vozidla nemal vedomosť, nespĺňajú z
vecného a časového hľadiska podmienky podľa citovaných zákonných ustanovení ako nové skutočnosti.
Naopak z obsahu listín predložených žalobcom nepochybne vyplýva, že o tejto veci žalovaný vedel,
pretože dňa 17.3.2014 prevzal na adrese H. XXX/XX, R. nad R. predžalobnú výzvu od žalobcu (v spise
na č.l. 6 p.v.) a z informácie a žiadosti o nápravu zo dňa 21.10.2012, ktorú za označeného žalovaného
podpísal H. R. vyplýva, že prílohou tejto informácie bola aj faktúra č. 20120878 (v spise na
č.l. 7), teda tá faktúra, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 1 263,83 eur ako cenu vykonaného
diela - materiálu a prác daných na oprave vozidla zn. Land Rover Discovery patriaceho
žalovanému. Žalovaný ani v odvolacom konaní nepreukázal, že žalobca ako zhotoviteľ konajúci so H.
R. vystupujúcim za žalovaného ako objednávateľa, vedel a s prihliadnutím na okolnosti prípadu mal
vedieť, že H. R. prekročil rozsah svojich oprávnení disponovať s vozidlom, či už v rámci poverenia alebo
záväzkového vzťahu existujúceho medzi žalovaným a H. R.. Žalovaný nepreukázal, že minimálne od
17.3.2014 (žaloba došla súdu prvej inštancie dňa 29.1.2015) nepochybným spôsobom odmietol konanie
H. R. voči žalobcovi.

22. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že na strane žalovaného je daná pasívna
vecná legitimácia a žalovaný ako zmluvná strana má povinnosť plniť peňažný záväzok voči žalobcovi
spočívajúci v zaplatení ceny podľa § 546 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka na základe zmluvy
o dielo uzavretej medzi žalobnom a žalovaným podľa § 536 ods. 1,2 Obchodného zákonníka. V konaní
nebolo sporné, že žalovaný cenu diela žalobcovi dobrovoľne nezaplatil, čím sa dostal do omeškania. Súd
prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcovi okrem základnej pohľadávky (istiny) priznal zákonný
úrok z omeškania podľa § 365 Obchodného zákonníka vo výške určenej podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s citovanými predpismi občianskeho práva. Žalovaný v odvolacom konaní



nepreukázal svoje tvrdenia v rámci dôkaznej povinnosti ako dôvody pre zmenu alebo zrušenie rozsudku
súdu prvej inštancie.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko z obsahu spisu žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevyplývajú.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).