Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/12/2017 z 3. 4. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 3. apríla 2017, sp. zn. 5To/12/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6216010186.1
Krajský súd Banská Bystrica | 5To/12/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6216010186.1 | 2017-04-03 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody
Citované ustanovenia: § 322 ods. 1 TP, § 321 ods. 1 písm. a) TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/527ca18f-05fb-4ece-9a2f-0c07dbf18ec6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6216010186.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010186
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216010186.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jozefa Mikluša, o odvolaní obžalovaného R. D. proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/68/2016 z 02.11.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. apríla 2017,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa   z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš  sp. zn.
9T/68/2016 z 02.11.2016.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa  v e c   v r a c i a  okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný R. D. uznaný vinným zo spolupáchateľstva k
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (s poukazom na § 20 Tr. zák.), ktorý mal spáchať
tak, že

28.11.2014 asi o 14,15 h na ulici v B. pred rodinným domov č. XX prišiel s E. Y. S. k osobnému
motorovému vozidlu značky Fiat Scudo ev. č. Y. XXX C., ktoré patrí Špeciálnej základnej škole internátnej
vo Y. O., vo vozidle sedeli R. Y., nar. XX.XX.XXXX a H.. H. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorí priviezli žiakov tejto
školy domov do B., E. Y. S. požiadal R. Y. o otvorenie okna na vozidle, cez otvorené okno tento obvinený
bezdôvodne udrel päsťou po tvári R. Y., obaja vulgárne nadávali poškodeným, potom E. Y. S. rukou
udrel do čelného skla uvedeného vozidla, ktoré prasklo, rukou odtrhol spätné zrkadlo z vozidla, obaja
poškodení vystúpili z vozidla a bežali na autobusovú zastávku, obžalovaný s E. Y. S. ich prenasledovali,
na autobusovej zastávke obžalovaný R. D. udrel rukou po tvári H.. H. J., potom do neho sotil, poškodený
po údere spadol na zem, poškodení utrpeli menšie zranenia nevyžadujúce pracovnú neschopnosť, E.
Y. S. spôsobil na osobnom motorovom vozidle škodu vo výške 132,36 Eur.

O treste rozhodol okresný súd tak, že

podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. odsudzuje
obžalovaného na trest odňatia slobody vo výmere 1 roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V odôvodnení tohto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v konaní, ktoré sa viedlo proti obžalovanému ako proti
ušlému, okresný súd okrem iného uviedol:

„Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. a nevypovedal.



Súd vykonal dokazovanie zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného R. Y., zápisnicou o výsluchu
svedka - poškodeného H.. H. J., zápisnicou o výsluchu svedka G. H., znaleckým posudkom -
zdravotníctvo, psychiatria H.. A. H., zápisnicou o rekognícii s fotodokumentáciou, zápisnicou o ohliadke
miesta činu s fotodokumentáciou, lekárskymi správami, zápismi o dychovej skúške, evidenčnou kartou
vozidla, správou o výsledku objasňovania, faktúrou č. l. 142 a nasl., správou Obecného úradu B.,
odpisom z registra trestov obžalovaného a rozsudkom č. l. 156 a nasl.“.

Prvostupňový súd mal za to, že obžalovaný R. D. je zo žalovaného konania usvedčovaný najmä
poškodenými R. Y. a H.. H. J. (ktorí presne popísali priebeh útoku a pri rekognícii obaja obžalovaného
i S. jednoznačne identifikovali).

Nepodmienečný trest odňatia slobody bol obžalovanému uložený aj preto, lebo teraz prejednávanej
trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe predošlého podmienečného odsúdenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný R. D. prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie, ktoré aj písomne odôvodnil a navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a aby bol
obžalovaný  spod obžaloby oslobodený (alebo aby po zrušení napadnutého rozsudku bola vec vrátená
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie - návrh obhajcu obžalovaného na verejnom zasadnutí
krajského súdu konanom o odvolaní).

V písomnom odôvodnení odvolania obhajoba argumentovala najmä tým, že: okresný súd nesprávne
aplikoval spáchanie činu spolupáchateľstvom; konanie bývalého spoluobvineného E. Y. S. nebolo s
obžalovaným vopred dohodnuté a obžalovaný nemal vedomosť o zámere menovaného a ani presne
nesledoval, čo sa dialo pri aute; aj keby súd uveril poškodeným, v konaní obžalovaného išlo iba o
priestupok; keďže obžalovaný nebol prítomný na hlavnom pojednávaní, nemohlo dôjsť ani k vyrovnaniu
pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (ak by obžalovaný napr. na hlavnom pojednávaní vinu
priznal).

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že tento rozsudok je potrebné
zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., to znamená najmä preto, že boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

V zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu.

Hoci z výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že prevažný podiel na stíhanej trestnej činnosti mal mať
bývalý spoluobvinený E. Y. S., okresný súd menovaného vôbec na hlavnom pojednávaní nevypočul a
ani sa o to nepokúsil.

Za týchto okolností okresný súd nepostupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.) resp.
nehodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu (§ 2 ods. 12 Tr. por.).

Aj z uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/82/2016 z 29.03.2017 vyplýva, že trestná vec
bývalého spoluobvineného E. Y. S., ako za skutok, ktorý mal spáchať s obžalovaným R. D., tak aj za
skutok, ktorý mal spáchať s iným obvineným (Y. D.), bola vrátená prokurátorovi do prípravného konania.

Z uvedeného vyplýva, že zrejme v krátkom čase bude na E. Y. S. podaná na Okresný súd vo Veľkom
Krtíši obžaloba, a to aj za skutok, ktorý mal spáchať s obžalovaným R. D., a ktorý je predmetom v teraz
napadnutom rozsudku.



V ideálnom prípade, ak budú podmienky pre spoločné konanie, bude potrebné spojiť trestné veci
obžalovaného R. D. a E. Y. S. na spoločné konanie a k skutku, za ktorý sú obžalovaní R. D. a E. Y. S.
stíhaní ako spolupáchatelia, bude potrebné E. Y. S. vypočuť ako obžalovaného.

V prípade, ak by takáto procesná situácia nenastala, v teraz prejednávanej trestnej veci obžalovaného
R. D. bude potrebné využiť možnosť vypočuť E. Y. S. ako svedka.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný  prostriedok.