Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/115/2017 z 29. 3. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. marca 2017, sp. zn. 7CoE/115/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7515207533.1
Krajský súd Košice | 7CoE/115/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7515207533.1 | 2017-03-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/60f73881-0d0a-44a5-8093-ad3ef41b051e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7515207533.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/115/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515207533
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Volkai
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515207533.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Imricha Volkaia a členov senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v exekučnej veci oprávneného T. O., s.r.o., R. XXX/
A, T., IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD. advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom v Bratislave na Martinčekovej ul.č. 13 proti povinnému L. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. Č.. XX, o vymoženie 1 246,43 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Košice - okolie č.k. 12Er 2111/2015-20 zo dňa 28.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom  Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2014-6330 zo dňa 31.10.2014. Súd
mal preukázané, že právny predchodca oprávneného uzavrel dňa 03.04.2008 s povinným zmluvu o
bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, na základe ktorej bol v prospech povinného
zriadený a vedený účet č. 2438855651a boli poskytnuté ďalšie služby k osobnému účtu ako tzv. povolené
prečerpanie, pričom povinný sa následne dostal do tzv. nepovoleného prečerpania.  V bode 11.5
Prechodných a záverečných ustanovení bola zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej akýkoľvek
spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou(vrátane všetkých otázok týkajúcich
sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) bude rozhodnutý  Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú
súčasťou Zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava. Jazykom rozhodcovského konania
bude slovenský jazyk.

3. Následne súd citoval ust. § 243d ods. 2,  § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust.
§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4, písm. r) a ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že zmluva  o bežnom
účte uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou.

4. Rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok si povinný osobitne
nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, mohol len zmluvu odmietnuť ako celok alebo sa
podrobiť všetkým obchodným podmienkam. Rozhodcovská doložka teda nebola osobitne vyjednaná
a okrem iného núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje



nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených
dôvodov považoval súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
je neplatná.

5. Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by bolo možné exekúciu vykonať,  súd zamietol žiadosť  súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

6.  V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie oprávnený odvolanie.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto
ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým
prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný
vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale
len ako exekučný súd. Zastával názor, že je v rozpore so zákonnou úpravou, aby bol súd v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku  oprávnený preskúmavať  rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska
súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009. Uviedol, že skúmanie
listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného
tituluje arbitrárnym a svojvoľným postupom súdu, ktorý je v rozpore s ust. § 45 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust. § 227 Civilného sporového poriadku  a uviedol, že doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho
vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Právny predchodca oprávneného
uzatvoril s povinným platnú rozhodcovskú doložku. Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na
základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 je záväzný pre účastníkov aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Zdôraznil,
že uvedeným konaním súdu prvého stupňa dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Poukázal na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 a sp. zn. PL.
ÚS 21/08. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a
poukázal na viaceré  rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS 499/2012,
uznesenie sp. zn. I. ÚS 17/01, nález sp. zn. I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 110/09, nález
sp. zn. I. ÚS 335/06, uznesenie sp. zn. III. ÚS 264/05. Súd prvej  inštancie považoval rozhodcovskú
zmluvu za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom spôsobovala hrubý nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov
konania vyjadrenú podpisom zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., z ktorého je zrejmé, že každá
zo strán si vyberá jedného člena a podieľa sa aj na výbere predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil,
že rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním
pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje rovnakú úroveň
ochrany práv sporových strán. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím mu
súd odňal možnosť konať pred súdom.  Uviedol, že súd nesprávne aplikoval sekundárne právo Európskej
únie a pokiaľ by súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
nie je možné uvedený záver vyvodiť z použitia smernica Rady 93/13/EHS a judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie. Uvedená smernica je totiž aktom sekundárnej povahy, ktorý má indikatívny význam
a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom,
teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu
činnosť súdov pokiaľ ide o posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, čím dochádza k porušovaniu právnej
istoty a neprimeranému zvýhodňovaniu povinného  tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného.
Zdôraznil, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom,
ktorého účinky  sa zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.  Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť
a žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia vyhovieť  resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej  inštancie na ďalšie konanie.



7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34  zákona č.
160/2015 Z.z.  Civilného  sporového poriadku ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8.  Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9.  Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11.  Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 31.03.2015
na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie sp. zn. II/2014-6330 zo dňa 31.10.2014 s právoplatnosťou dňa 19.12.2014 a vykonateľnosťou
dňa 22.12.2014. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1 246,43 Eur
s 5,25  %  - ným úrokom ročne zo sumy 1 246,43 Eur od 15.04.2014 do zaplatenia, náhradu trov
rozhodcovského konania vo výške 75,60 Eur, náhradu trov právneho zastúpenia  vo výške 166,40 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

12. Z predloženej zmluvy o bežnom  účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu  zo dňa 03.04.2008
vyplýva, že v prospech  povinného bol zriadený a vedený osobný účet a boli mu poskytnuté ďalšie služby
k zvolenému účtu.  Zostatok na účte povinného začal vykazovať  debetné hodnoty  a tým vznikol na účte
povinného nepovolený debetný zostatok, ktorý povinný neuhradil.

13.  Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c/ a d/ a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.

14. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej
veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od



neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.“ V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

15. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

16. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,  spotrebiteľským úverom
sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

19. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

20. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je zmluva o bežnom
účte  uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným spotrebiteľskou zmluvou a
vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Nepovolený
debetný zostatok, ktorý vznikol na účte povinného možno považovať za poskytnutie úveru zo strany
právneho predchodcu oprávneného, ktorý tak konal v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou
stranou, ktorý   pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba - spotrebiteľ,  pričom v priebehu
odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva
názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Súd prvej
inštancie preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa.

22. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 11.5. Všeobecných obchodných  podmienok R. a.s., ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.  Podľa rozhodcovskej doložky akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor
vzniknutý zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou(vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie,
platnosti alebo ukončenia) bude rozhodnutý  Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou
Zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava. Jazykom rozhodcovského konania bude
slovenský jazyk.

23. Odvolací súd  zastáva rovnaký právny názor ako súd prvej inštancie,  že predmetná  rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky
spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne
určeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ



má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah
zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku
podrobiť. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle  rozhodcovskej
doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke
spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto
doložkou viazaný.

24. Súd prvej  inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o bežnom účte  je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej  republiky sp. zn.
IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah  teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka  sa prieči dobrým
mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o
plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi.“

25. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej
inštancie, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke,
preto nie je možné prihliadať na  rozhodcovskú doložku  obsiahnutú vo všeobecných obchodných
podmienkach zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Z tohto dôvodu nebol ani rozsudok rozhodcovského
súdu spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého možno nariadiť výkon exekúcie. Z týchto
dôvodov súd správne zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia, preto odvolací súd
potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej  inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387  ods. 1 CSP.

26. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho  konania nepriznal, pretože
oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov  3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému  subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí  byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov  sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP).