Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/445/2014 z 15. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. júla 2015, sp. zn. 12Co/445/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6312203792.2 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/445/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6312203792.2 | 2015-07-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 142 OSP, § 93 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ede2ecf-54bb-4127-96a6-0f57cc82d39a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6312203792.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/445/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312203792 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312203792.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. David Soukeník, proti odporcovi Z. N. - I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX G., v súčasnosti bytom O. O. X, P. G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO: 42 305 675, právne zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nemčianska 180/25, Nemce, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 182,20 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 5C/173/2012 - 64 zo dňa 03. 01. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 52,14 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 17,17 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Viliama Glézla, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Nemčianska 25, Nemce, 9740 01 Banská Bystrica, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX, vedený vo P. G., a.s., pobočke zahraničnej banky, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom č.k. 5C/173/2012 - 64 zo dňa 03. 01. 2014 návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok), odporcovi náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 52,14 Eur (tretí výrok). O trovách konania prvostupňový súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Odporca bol v konaní úspešný, avšak žiadne trovy konania si neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý sa zúčastnil konania, má rovnaké práva a povinnosti a rovnakú zodpovednosť za výsledok sporu vo všetkých procesných otázkach, vrátane náhrady trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu preto prvostupňový súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie na súd po 18,26 Eur a dvakrát režijnú paušálnu náhradu po 7,81 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Proti uvedenému rozsudku do výroku, ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka (tretí výrok), podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. s tým, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení odvolania namietal, že trovy vedľajšieho účastníka neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Poukázal na to, že vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov. Z hlavnej úlohy a cieľa vedľajšieho účastníka vyplýva, že vedľajší účastník by mal disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky, a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Tým, že vedľajší účastník žiadal priznať trovy právneho zastúpenia, priznal, že odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním, pričom v danej veci išlo len o jeho hromadný vstup do konania bez toho, aby vedel o konkrétnych okolnostiach sporu. Podľa neho vedľajší účastník nepriniesol žiaden prínos, nakoľko vo svojom vyjadrení nepoukázal na inú skutočnosť, než na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru je podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, v zmysle ktorého „z ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník ani nemusí odôvodňovať.“ Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Súd preto vždy musí účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania, nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 O. s. p.. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý uviedol, že vedľajší účastník má v konaní (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikovane právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, pričom má pravo i na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS/78/03, II. ÚS 31/04 a pod.), z ktorej vyplýva, že trovy právneho zastúpenia treba v zásade v každom prípade považovať za účelné. Kvalifikované podania vedľajšieho účastníka, v ktorých poukázal na charakter zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, boli dôvodom zamietnutia žaloby, a teda mali priamy vplyv na spôsob skončenia konania. Úkony, ktoré vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu v konaní vykonal, možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv žalovanej. Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, nemožno ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Vedľajší účastník nemá vo svojich radoch osoby s právnickým vzdelaním, preto z dôvodu zabezpečenia čím najvyššej miery ochrany práv spotrebiteľa využíva služby splnomocneného advokáta, ako osoby, ktorá je v prvom rade povolaná chrániť práva subjektov v súdnom konaní. Poukázal na to, že pokiaľ spotrebiteľ po tom, čo ho okresný súd o vstupe vedľajšieho účastníka do konania upovedomil, tento vstup podľa § 93 ods. 3 O.s.p. nenamietal a ani z jeho iného postupu v konaní nemožno vyvodiť, že by so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nesúhlasil, pričom vstup vedľajšieho účastníka na jeho stranu bol účelný (došlo k zamietnutiu žaloby), preto argumenty žalobcu je možné považovať za účelové. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací podľa §10 ods. 1 O.s.p. vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania (tretí výrok) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1O.s.p. potvrdil. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom vo Zvolene (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia). Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s .p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Odvolací súd ešte upozorňuje, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým je právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musí doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nemožno ho aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom, čomu zodpovedá aj odôvodnenie tohto rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Prvostupňový súd uznesením č.k. 5C/173/2012 - 20 zo dňa 13. 12. 2012 konanie v časti 149,74 Eur na základe späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom zastavil. O zvyšnej časti uplatňovaného nároku potom odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh navrhovateľa o zaplatenie 182,20 Eur s príslušenstvom zamietol. Pri uplatňovanej náhrade trov konania vedľajší účastník vychádzal z hodnoty sporu 182,20 Eur, ktorá zostala predmetom konania po späťvzatí návrhu na začatie konania navrhovateľom, pretože vedľajší účastník vstúpil do konania v čase, keď bol predmetom konania už len uvedený nárok. Aj keď správne by mal okresný súd v časti, v ktorej bolo konanie zastavené na základe späťvzatia návrhu na začatie konania rozhodovať o náhrade trov podľa § 146 O.s.p., v posudzovanom prípade by tento postup nemal vplyv na konečné rozhodnutie o náhrade trov konania tak, ako o nej rozhodol prvostupňový súd, preto aj jeho záver o tom, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný a úspešná bola druhá procesná strana - odporca a taktiež vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane, považuje odvolací súd vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozhodnutia za správny. Z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže odporca a vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane mali plný úspech v konaní, prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vyplývajúcu z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho správne vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia účelne vynaložených na bránenie práv odporcu, a to odmenu za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia a vyjadrenie) spolu s režijnou paušálnou náhradou. Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a navrhovateľ v odvolaní nenamietal a kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto otázkou (výškou priznanej náhrady trov konania) nezaoberal. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania (právneho zastúpenia) vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1,2 O. s. p.). Ostatné výroky rozhodnutia prvostupňového súdu zostali odvolaním nedotknuté (§206 ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca i vedľajší účastník na strane odporcu boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si však odporca do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo spisu, preto odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vedľajší účastník na strane odporcu si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu. Odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 17,17 Eur, a to podľa § 13a ods. 2 písm. b) a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších prepisov. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 03. 03. 2014 vo výške 9,13 Eur a z paušálnej náhrady vo výške 8,04 Eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.