Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/26/2013 z 10. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. septembra 2013, sp. zn. 5CoP/26/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3813200877.1 Krajský súd Trenčín | 5CoP/26/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3813200877.1 | 2013-09-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 78 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/00abd29d-da84-4d9c-89b7-9a989204c080 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3813200877.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/26/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813200877
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3813200877.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o mal. B. V., nar. XX.XX.XXXX, zast.
opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v V., dieťa rodičov: W. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V., ul. O. č. X/X, zast. X.. B. B., advokátom so sídlom U. XX, otca H.. Q. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V., W. E. o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky maloletej proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. júna 2013, č.k. 15P/7/2013-53, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú B. V., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 13P/248/2009 zo dňa
09.09.2009 zo sumy 200 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, s účinnosťou od 01.06.2013. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že považoval návrh otca na zníženie výživného za čiastočne dôvodný.
Od doby poslednej úpravy výživného ubehlo takmer štvorročné obdobie, ktoré prinieslo zmenu pomerov
tak u dieťaťa, ako i oboch rodičov. Maloletá oproti poslednej úprave výživného, keď nastúpila do 1.ročníka
základnej súkromnej školy, je t.č. žiačkou 4. ročníka, učí sa na samé jednotky a za školu spolu so
stravou matka dopláca mesačne 45 eur. Venuje sa tenisu, s čím má matka spojené výdavky, avšak len
jednorazové a týkajú sa účasti na tenisovom tábore ročne približne 80 eur. Matka dopláca dcére za lieky,
ktoré poberá pri častých ochoreniach dýchacích ciest a na posilnenie imunity vzhľadom na imunologické
ochorenia. Za tieto lieky však dopláca matka minimálne sumy, a pokiaľ tieto aj zakúpi jednorazovo,
nejde o opakujúce sa výdavky dieťaťa. B. má v ostatnom bežné výdavky na ošatenie, obuv. Alergia
maloletej na laktózu nebola v konaní preukázaná, matka síce tvrdila, že dieťaťu zakupuje bezlaktózové
mlieko, avšak k týmto výdavkom nepredložila žiadne doklady. S otcom sa stretáva pravidelne, otec
jej zakupuje aj príležitostne darčeky. Zmena pomerov nastala aj na strane matky dieťaťa, ktorá v
čase poslednej úpravy výživného mala príjem 420 eur. V súčasnosti má príjem z dávky nemocenského
poistenia - materskej 740 eur, ktorý bude mať do októbra 2013. Jej príjem je teda vyšší, okrem toho žije s
priateľom, ktorý je aktuálne zamestnaný, a ktorý sa podieľa na výdavkoch na bývanie. Pribudla jej ďalšia
vyživovacia povinnosť voči dcére z terajšieho partnerského vzťahu. Na druhej strane k zmene pomerov,
ktorá odôvodňuje zníženie výživného, došlo na strane otca dieťaťa. Otcovi pribudli dve vyživovacie
povinnosti voči deťom z terajšieho manželstva, jeho manželka je na materskej dovolenke, starší syn
nastupuje do predškolského zariadenia. Za stavu, že otec má v porovnaní s obdobím poslednej úpravy
výživného príjem nižší takmer o 100 eur, s manželkou býva v rodinnom dome, ktorým síce zhodnotil
svoje majetkové pomery, avšak na druhej strane sa úmerne tomu zaťažil hypotekárnym záložným
právom, bol súd prvého stupňa názoru, že je dôvod na zníženie výživného na sumu 120 eur mesačne.
Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči dvom deťom, má nižší príjem, a v tejto skutočnosti videl
súd prvého stupňa dôvody na zníženie výživného. Otec dieťaťa si pritom platil výživné aj v dobe, keď



bol nezamestnaný, iný majetok nemá, jeho príjem je spoľahlivo preukázaný, preto súd prvého stupňa
nevidel dôvod na preverovanie jeho bankového účtu v zmysle návrhu zástupcu matky. I zníženým
výživným podľa názoru súdu prvého stupňa budú v dostatočnej miere kryté výdavky na maloletú B..
Otec dieťaťa ďalej platí aj poistenie pre dcéru 10,16 eur mesačne, čo matka nepoprela. Súd prvého
stupňa znížil výživné od 01.06.2013, pretože do tejto doby si otec výživné v doteraz určenej výške uhradil
a spotrebované výživné sa už nevracia. Pokiaľ otec navrhol zníženie výživného až na sumu 100 eur,
zníženie výživného vo väčšom rozsahu považoval súd prvého stupňa za nedôvodné, pretože z príjmu
otca je v jeho schopnostiach podieľať sa na výdavkoch dieťaťa určenou sumou, pričom otec sa s dcérou
aj pravidelne stretáva.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletej prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a návrh otca maloletej
na zníženie výživného zamietol. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa nedostatočne preskúmal
pomery účastníkov konania, pričom dôkazy, ktoré boli predložené, nesprávne vyhodnotil, na základe
čoho dospel k nesprávnym záverom a nesprávnemu rozhodnutiu. Posledné rozhodnutie súdu, ktoré
upravilo vyživovaciu povinnosť otca k mal. B., bolo určené rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k.
13P/248/2009 v roku 2009, teda pred takmer piatimi rokmi. Od tejto doby podstatne stúpli náklady
na mal. B., začala navštevovať ZŠ. Mal. B. v škole navštevuje krúžky výtvarnú a tenis. Okrem toho
sú zvýšené náklady aj z dôvodov, že je často chorá, má laktózovú intoleranciu, a trpí alergiami. Otec
maloletej neprispieva nad rámec vyživovacej povinnosti ničím. V súčasnosti je na materskej a zvýšenú
materskú má do septembra 2013, nakoľko si zo svojho nízkeho príjmu priplácala pripoistenie. Teda
tento vyšší príjem má dočasný charakter, pričom aj manželka otca mal., ktorá je tiež na materskej, si
mohla priplácať na materskú dovolenku tak, ako ona. Súd nedostatočne preskúmal majetkové pomery
na strane otca. Otec mal. s manželkou bývali v byte, pričom byt predali, kúpili si dom, zobrali si hypotéku,
jednalo sa o ich rozhodnutie, ktorým si zlepšujú majetkové pomery. Poukazovala na § 62 ods. 2 Zákona
o rodine, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, z čoho vyplýva o.i. aj to, že
nemôže byť na ujmu zhoršenie životnej úrovne rodiča, ktorému bolo zverené, pokiaľ je životná úroveň
druhého rodiča vyššia, tak, ako tomu je v prípade otca mal. B.. Súdu navrhla vykonať dôkaz, a to
vyžiadať si výpisy z účtov otca mal. B. v peňažných ústavoch za účelom zistenia jeho majetkových
pomerov, pričom súd dôkaz nevykonal. Otec maloletej B. naviac okrem iných príjmov má príjem z
rozhodcovskej činnosti rozhodcu basketbalu. Súd prvého stupňa nebral dostatočne do úvahy, že nielen
otcovi pribudli vyživovacie povinnosti, ale aj jej, ako aj na skutočnosť, že druh, s ktorým žije, v čase
určovania vyživovacej povinnosti bol nezamestnaný, bez príjmu, pričom taktiež splácajú hypotéku na
byt. Súd nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy ani stanovisko kolíznej opatrovníčky, ktorá navrhla
návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnuť. Zníženie vyživovacej povinnosti otca o 80 eur
vzhľadom na vek dieťaťa považovala za neúmerné.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Považoval za jednoznačne preukázané dôvody na zníženie výživného z
pôvodnej sumy 200 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne. Jeho mesačné náklady ďaleko prevyšujú
príjmy, ktoré v súčasnosti dosahuje, pričom oproti stavu z januára 2013 sa ešte zvýšili. V priebehu
konania sa mu narodil syn X. V.. Poukázal na skutočnosť, že v rozhodnutí, ktorým bolo naposledy
rozhodované o výživnom, bol zohľadnený nástup maloletej B. na základnú školu do súkromnej školy.
Ďalej uviedol, že výdavky na tenis sú jednorazové a na základe nezávislého odborníka bolo preukázané,
že maloletá netrpí žiadnymi neobvyklými chorobami, alergia na mliečnu intoleranciu nebola v konaní
preukázaná. Náklady na lieky, za ktoré matka dopláca, sú minimálne sumy. Na jeho strane pritom došlo
k zásadnej zmene pomerov, pribudli mu dve ďalšie vyživovacie povinnosti na maloletých synov R. a
X., oproti predchádzajúcej úprave výživného má príjem nižší takmer o 100 eur a jeho manželka je na
rodičovskej dovolenke. Taktiež poukázal na to, že platil výživné aj v čase, keď bol nezamestnaný.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý žiadal opätovne posúdiť schopnosti
a možnosti otca maloletej v zmysle § 75 ods. 1 a § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Uviedol, že maloletá
B. je žiačkou 4. ročníka ZŠ. Ľ. R. v V., v prospechu dosahuje výborné výsledky. Navštevuje školský
klub a v škole tenisový i výtvarný krúžok. Jej zdravotný stav je zhoršený, pravidelne berie lieky proti
alergii a navštevuje alergiologickú ambulanciu MUDr. G.. Matka jej na odporúčanie lekára zakupuje
bezlaktózové mlieko, maloletá nosí ortopedické vložky do topánok a pre vysokú chorobnosť užíva často



antibiotiká. Maloletá je s otcom v kontakte, navštevuje ho. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
otca v roku 2009 sa zvýšili bežné potreby maloletej aj o poplatky za školské potreby a učebnice,
stravuje sa v školskej jedálni, kde mesačný poplatok je v sume 45 eur. Starostlivosť o maloletú zo strany
matky je zabezpečovaná pravidelne, je o ňu postarané po všetkých stránkach. Matke pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť, v súčasnosti je na materskej dovolenke a z dôvodu každodennej starostlivosti
o novonarodené dieťa nemôže zvýšiť svoj príjem prácou v zamestnaní. Zastával názor, že súd prvého
stupňa rozhodol o znížení vyživovacej povinnosti otca v neprospech maloletej.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov
sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného
rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre
určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine),
s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu
výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci,
nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.), ani na jeho doplnenie
podľa ust. § 213 ods. 4, 5 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletej B. bola
naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/248/2009-43 zo dňa 09.09.2009, a
to na sumu 200 eur mesačne. V čase citovaného rozhodnutia mala mal. B. 6 rokov a navštevovala 1.
ročník ZŠ. Matka maloletej pracovala ako zdravotná sestra s priemerným čistým mesačným príjmom
420 eur. Otec maloletej dosahoval priemerný mesačný zárobok 771 eur. Obidvaja mali len vyživovaciu
povinnosť k maloletej B..

V súčasnosti je otec maloletej od 24.04.2013 zamestnaný v spoločnosti W.. s priemerným mesačným
príjmom 656,17 eur, v mesiacoch február a marec 2013 bol zamestnaný v Z. G. a.s. s príjmami 650,13
eur mesačne a od 04.07.2012 bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom
jeho predchádzajúci pracovný pomer skončil dohodou z objektívnych dôvodov - ukončenie prác. S
terajšou manželkou, ktorá je na rodičovskej dovolenke, žije v rodinnom dome v V., na kúpu ktorého si
zobral hypotekárny úver. Otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti, a to k mal. R. a X.. Matka maloletej
nastúpila od 14.02.2013 na materskú dovolenku, dňa 15.03.2013 sa jej narodila dcéra z terajšieho
partnerského vzťahu. Spolu s terajším partnerom a deťmi žijú v byte, na ktorý si zobrali hypotekárny
úver. Maloletá B. bola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa žiačkou 4. ročníka ZŠ.



Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že preukázateľne došlo
k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane všetkých účastníkov konania, a to tak u
dieťaťa, ako i u oboch rodičov. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa potom správne dospel
k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je čiastočne dôvodný. Z vykonaného dokazovania
mal i odvolací súd za preukázané, že k zmene pomerov nepochybne došlo aj na strane maloletej,
ktorej náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástli, ako i na strane jej matky, ktorá v
čase poslednej úpravy výživného mala príjem 420 eur, pričom v súčasnosti je na materskej dovolenke
a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Na druhej strane k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zníženie výživného, došlo na strane otca maloletej, ktorému od poslednej úpravy výživného pribudli
dve vyživovacie povinnosti voči deťom z terajšieho manželstva a jeho príjem v porovnaní s obdobím
poslednej úpravy výživného je nižší takmer o 100 eur. Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil s
názorom prvostupňového súdu, že s prihliadnutím na zárobkové pomery otca, v priemere 656,17 eur
mesačne, a počet jeho vyživovacích povinností (3), došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zníženie výživného na maloletú na sumu 120 eur, pričom aj podľa odvolacieho súdu zníženým výživným
budú v dostatočnej miere kryté výdavky na maloletú B.. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď
znížil výživné od 01.06.2013, pretože do tejto doby si otec výživné v doteraz určenej výške uhradil a
spotrebované výživné sa už nevracia. Taktiež správne považoval zníženie výživného až na sumu 100
eur, ktoré navrhoval otec mal. za nedôvodné, pretože z príjmu otca je v jeho schopnostiach podieľať
sa na výdavkoch dieťaťa určenou sumou.

K námietke matky maloletej, že otec maloletej kúpou rodinného domu, na ktorý si zobrali s manželkou
hypotéku, si zlepšujú majetkové pomery, odvolací súd uvádza, že otec mal. si kúpou rodinného domu
zabezpečil bývanie pre rodinu, zhodnotil si síce aj svoje majetkové pomery, pričom na druhej strane sa
úmerne tomu zaťažil hypotekárnym záložným právom. Čo sa týka námietky matky mal., že súd prvého
stupňa odmietol vykonať dôkaz vyžiadaním si výpisov z účtu otca mal., odvolací súd uvádza, že v danom
prípade bol príjem otca dostatočne a spoľahlivo preukázaný, preto ani odvolací súd nevidel dôvod na
preverovanie jeho bankového účtu v zmysle návrhu zástupcu matky.

Odvolací súd preto námietky matky, uvádzané v odvolaní, považoval za neopodstatnené.

Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým znížil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. z doterajších 200 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne,
s účinnosťou od 01.06.2013, za správne.

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Vo zvyšku, ako bolo vyššie uvedené v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd poukazuje na
vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .