Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/82/2015 z 26. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. októbra 2015, sp. zn. 20S/82/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5015200364.1 Krajský súd Žilina | 20S/82/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5015200364.1 | 2015-10-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250zf ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9e7da29-9af5-456b-9071-9383c40c0d20 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200364.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/82/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200364
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200364.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci navrhovateľa:
Okresná prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova č. 20, 011 56 Žilina, proti odporcovi: Mesto Žilina, so
sídlom Námestie obetí komunizmu č. 1, 011 31 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti Všeobecne
záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 2/2009 o podnikateľskej činnosti a určení času predaja v obchode
a času prevádzky služieb na území mesta Žilina, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Článok 3 ods. 1, ods. 2 druhej časti, článok 5 ods. 4 písm. a), ods. 5, článok 6, článok 8 tretej časti, článok
9 a článok 11 ods. 1 štvrtej časti Všeobecne záväzného nariadenia č. 2/2009 o podnikateľskej
činnosti a určení času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Mesta Žilina n i e j e s
ú l a d n ý s ust. § 4 ods. 3 písm. d), i) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 25.03.2015, doručeným osobne na Krajský súd v Žiline 27.03.2015, sa navrhovateľ
proti odporcovi domáhal vyslovenia nesúladu čl. 2 odsek 4 prvej časti, čl. 3 ods. 1, odsek 2 druhej časti,
čl. 5 ods. 4 písm. a), ods. 5, čl. 6, čl. 8 tretej časti, čl. 9 a čl. 11 ods. 1 štvrtej časti Všeobecne záväzného
nariadenia Mesta Žilina č. 2/2009 o podnikateľskej činnosti a určení času predaja v obchode a času
prevádzky služieb na území Mesta Žilina (ďalej len „VZN“) v znení Všeobecne záväzného nariadenia
Mesta Žilina č. 2/2005 s ust. § 4 ods. 3 písm. d), i), § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
a § 47 zákona č. 372/1990 Zb.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že prokurátor podal voči VZN protest prokurátora pod č. Pd
257/14/5511-6 z 18.11.2014, ktorému odporca vyhovel iba čiastočne, s poukazom na obsah VZN č.
2/2005 schváleného Mestským zastupiteľstvom v Žiline 09.03.2015.

Odporca oznámil navrhovateľovi listom z 20.02.2015, že mestské zastupiteľstvo na zasadnutí dňa
26.01.2015 uznesením č. 26/2015 (ďalej len „uznesenie MZ“) protestu prokurátora pod č. Pd
257/14/5511-6 zo dňa 18.11.2014 proti VZN nevyhovelo ako celku, vyhovelo iba v časti čl. 3 ods. 3, 4,
5, čl. 5 ods. 4 písm. b), ktoré budú vypustené zo VZN a v časti týkajúcej sa čl. 10 ods. 1 VZN tým, že
celý čl. 10 bol nahradený novým znením tak, ako je špecifikované v uvedenom oznámení.

V dôvodoch návrhu uviedol, že Mestské zastupiteľstvo Mesta Žilina na svojom zasadnutí konanom
dňa 26.01.2009 prijalo VZN, za ktorého prijatie bolo 27 z 27 hlasujúcich poslancov, čo predstavuje



trojpätinovú väčšinu v zmysle § 12 zákona č. 369/1990 Zb.. Zo samotného VZN vyplýva, že odporca
upravil problematiku všeobecne záväzným nariadením v rámci svojej pôsobnosti pri výkone samosprávy.
Obsahovým zameraním VZN je úprava podrobnosti týkajúcej sa usmerňovania ekonomickej činnosti a
pravidiel určovania času predaja v obchode a času prevádzky služieb v meste Žilina.

Poukázal na § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. a tvrdil, že VZN nesmie byť v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila
súhlas Národná rada Slovenskej republiky, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom. Poukázal na § 4 ods. 3 písm. d) a i) zákona č. 369/1990 Zb. a uviedol, že v ust. článku 2
prvej časti VZN vymedzilo základné definície pojmu nočný pokoj. Podľa navrhovateľa definícia pojmu
je v podobe, akú právne predpisy nepoznajú a odporca nie je zákonom splnomocnený na prijímanie
tejto definície z dôvodu, že porušenie nočného kľudu je priestupkom v zmysle § 47 zákona č. 369/1990
Zb. o priestupkoch.

Podľa navrhovateľa v rozpore so zákonom sú prijaté aj články 3 ods. 1 a 2 druhej časti VZN, kde sa
stanovujú povinnosti podnikateľa, ktoré právne predpisy fyzickým a právnickým osobám neustanovuje
žiadny zákon, ani § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. nesplnomocňuje odporcu, aby takéto povinnosti
upravil v rámci svojej normotvornej činnosti. Navrhovateľ konštatoval, že podnikateľský subjekt nemožno
obmedzovať v jeho práve obrátiť sa na mesto so žiadosťou o určenie času predaja či prevádzky
služieb a podmieňovať jeho určenie nejakými povinnosťami, pričom zákon č. 369/1990 Zb. neupravuje
podrobnosti ale len výsledok, a to všeobecné určenie času predaja v obchode a času prevádzky služieb
a neumožňuje mestu, v tomto smere, prijať nariadenie, ktorým by stanovovalo akékoľvek povinnosti
žiadateľom.

Odporca nie je oprávnený stanoviť v rámci normotvornej činnosti v rámci VZN povinnosti, ktoré už
podnikateľským subjektom ukladajú iné právne predpisy, čím vzniká situácia, že rovnaká povinnosť je
uložená zákonom aj všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN). Tento záver vyplýva z čl. 5 ods.
4 písm. a), ods. 5 článku 6 ods. 1 a 2, článku 8 ods. 1 a 2 tretej časti VZN a článku 11 ods. 1 štvrtej
časti VZN, kedy došlo k stanoveniu povinností, ktoré zákon neupravuje a neumožňuje odporcovi ich
stanovenie, vo forme nariadenia, pre absenciu zákonného zmocnenia na prijatie, resp. článok 8 ods. 2
tretej časti VZN, v prípade duplicitných povinností, ktoré stanovujú iné právne predpisy, najmä Zákon
č. 372/1990 Zb..

Ďalej uviedol, že v rozpore so zákonmi je aj prijatý vo VZN článok 5 ods. 4 písm. a) tretej časti VZN, kde
sa ukladá povinnosť podnikateľa k písomnému oznámeniu priložiť aj určité doklady. Právne predpisy
nesplnomocňujú odporcu, aby takúto povinnosť upravil v rámci svojej normotvornej činnosti.

Určenie času predaja v obchode a času prevádzky služieb článku 5 ods. 1 až 3 tretej časti VZN má
charakter všeobecného určenia, čo má svoj legitímny základ a neodporuje zákonu. Odporca stanovil
všeobecný prevádzkový čas v prevádzkach predaja tovaru a poskytovania služieb, teda bližšie neurčenej
skupine subjektov práva rovnakého charakteru. Je však zrejmé, že všeobecné vymedzenie času
predaja a poskytovania služieb nebude vyhovovať v určitých prípadoch tak podnikateľským subjektom,
ako i potrebám obyvateľov mesta, ktorých v podstate reprezentujú poslanci, a ktorým je zákonom
zverená právomoc určovať čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb. To znamená, že vzniká
potreba upraviť určitým, bližšie neurčeným skupinám subjektov, práva rovnakého charakteru, rozdielny
prevádzkový čas v prevádzkach predaja tovaru a poskytovania služieb. Podľa navrhovateľa odporca
určenie iného, než všeobecného prevádzkového času, stanovil procesne neprípustným spôsobom.
Poukázal na § 4 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb., v ktorom je úprava problematiky určenia pravidiel
času predaja v obchode a času prevádzky služieb možná len vo forme normatívneho právneho aktu a nie
individuálneho právneho aktu, teda rozhodnutím a opatrením, pričom žiadne iné oprávnenia odporcovi
z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplývajú, s výnimkou možnosti všeobecného určenia pravidiel
času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Z týchto dôvodov je nezákonný článok 6 tretej
časti VZN o určení nočného prevádzkového času, článok 8 ods. 1 tretej časti VZN o určení osobitného
prevádzkového času a článok 9 štvrtej časti VZN o úprave prevádzkového času. VZN je hmotnoprávnym
predpisom, na základe ktorého odporca určí, resp. povolí iný než všeobecný prevádzkový čas, čo
je však neprípustné a odporuje aj uvedenému ustanoveniu zákona č. 369/1990 Zb. práve z dôvodu,
že v namietaných ustanoveniach VZN odporca upravil možnosť rozhodnúť o určení času predaja a
poskytovania služieb, a toto rozhodovanie spája s primátorom mesta, resp. s odborom Mestského



úradu v Žiline (povolenie). Stanovenie času prevádzky podľa § 4 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990
Zb. je plne v kompetencii obecného zastupiteľstva ako orgánu obce, zákon neumožňuje, aby sa na
tomto procese zúčastnil primátor či poverený zamestnanec obce. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Svzn 1/2010 z 1.7.2010, ktorý konštatoval, že platná právna úprava neumožňuje
mestu rozhodovať individuálnym právnym aktom o konkrétnom čase predaja či prevádzke služieb u
konkrétneho podnikateľa.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním z 10.04.2015, v ktorom žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Konštatoval, že Mestské zastupiteľstvo Mesta Žilina prijalo VZN v súlade s článkom 68 Ústavy SR
a § 4 ods. 3 písm. d), i) zákona č. 369/1990 Zb. a určilo okrem iného aj pravidlá času prevádzky
služieb na území mesta Žilina. V zmysle článku 6 VZN určilo pravidlá prevádzkovania nočného času po
22.00 hod., a to tak, že podnikateľ môže poskytovať služby po 22.00 hod. len na základe rozhodnutia
mesta, čo znamená, že podnikateľ je povinný písomne požiadať o vydanie rozhodnutia o povolení
nočného prevádzkového času, prípadne na zmenu nočného prevádzkového času najneskôr 15 dní pred
otvorením prevádzkarne na tlačive vydanom príslušným odborom Mestského úradu v Žiline. Odporca sa
nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že úprava problematiky určenia pravidiel času predaja v obchode
a času prevádzky služieb je možné len vo forme normatívneho právneho aktu a nie individuálneho
právneho aktu. V tomto smere uviedol, že aj Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 8Svzn 1/2010 z
01.07.2010 neprípustne rozšíril výklad pojmu „pravidlá času predaja“, resp. „pravidlá času prevádzky
služieb“ oproti jednoznačnému jazykovému vyjadreniu. Poukázal na to, že výklad pojmu „pravidlá“
legálnou definíciou nie je možný, nakoľko zákon č. 369/1990 Zb. neobsahuje legálnu definíciu tohto
pojmu, a preto je potrebné vychádzať zo všeobecného jazykového významu pojmu pravidlá resp.
pravidlo, ktoré definuje ako predpis ustanovení, ktorým sa treba spravovať. Vzhľadom na absenciu
inej legálnej definície pojmu pravidlá, tento pojem je možné vykladať vo význame, aký mu prikladá
všeobecný jazyk, teda s prívlastkom normatívnosti, predpisovosti, čomu určite nezodpovedá výklad,
ktorý smeruje k povinnosti určovať individuálne prípady času predaja nariadením. Určením všeobecných
pravidiel nočnej prevádzky zastupiteľstvo odporcu naplnilo § 4 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990
Zb. a zároveň umožnilo formou rozhodnutia individuálneho právneho aktu starostovi určiť individuálne
nočný prevádzkový čas, konkrétneho prevádzkovateľa, reflektujúc miesto ako aj hustotu zaľudnenia
v okolí tej ktorej prevádzky. Vychádzajúc z aplikačnej praxe by ani nebolo možné iným zákonným
spôsobom naplniť účel zákona pri zachovaní základného znaku VZN, ktorým je normatívnosť a súčasne
zabezpečiť ochranu práva občanov na podnikanie, a teda zastupiteľstvo odporcu by bolo nútené
rozhodovať o nočnej prevádzke konkrétneho prevádzkovateľa formou VZN, čo sa prieči podstate a účelu
normatívnosti VZN. A contrario, ak nie je možné určovať konkrétny predajný čas nariadením, muselo by
sa určiť individuálnym právnym aktom, čo je priame popretie normatívnosti a všeobecnej záväznosti ako
imanentnej vlastnosti nariadenia ako právneho predpisu. Hoci zákon nehovorí expresis verbis pri § 4 ods.
3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. o tom, že v takýchto prípadoch rozhoduje obec v správnom konaní,
je nepochybné, že iná možnosť neexistuje, ak sa vychádza z prezumpcie racionálneho zákonodarcu,
ktorého úmyslom nebolo vytvárať nepoužiteľné ustanovenia. Výklad v prospech stanovovania času
predaja v konkrétnych prípadoch konkrétnych podnikateľov nariadením, ako normatívnym aktom, však
žalovaný nepovažuje za presvedčivý.

K námietkam navrhovateľa k čl. 2 prvej časti nariadenia uviedol, že definícia uvedených pojmov
neodporuje definíciám pojmov iných právnych predpisov, definície niektorých pojmov v podobe akú
právne predpisy nepoznajú, vo svojej podobe však nie sú v rozpore so zákonom, keďže samé o
sebe, či v spojení s ostatnými ustanoveniami VZN, nemajú vplyv na práva a povinnosti fyzických
či právnických osôb. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa o nezákonnej definícii pojmu nočný
kľud. Nedefinovaním pojmu nočný kľud by mohlo dôjsť k nejednoznačnosti pri výklade jednotlivých
ustanovení, čo by navyše bolo aj v rozpore s úmyslom zákonodarcu, uviesť do života nejednoznačné
aplikovateľné normy. Definovaním pojmu nočný kľud nedošlo k prekročeniu zákonného splnomocnenia
mesta, keď normotvornú právomoc, podľa článku 68 Ústavy SR, môže mesto uplatniť kedykoľvek
aj bez splnomocnenia v zákone, nemôže však obmedzovať práva a povinnosti obyvateľov a má za
to, že práve nedefinovaním tohto pojmu by mohlo dôjsť k ohrozeniu práv a povinností obyvateľov. K
tvrdeniu navrhovateľa o duplicite niektorých ustanovení VZN, s právnymi normami, odporca uviedol, že
navrhovateľ nešpecifikoval, ktoré duplicitné ustanovenia, z ktorých právnych predpisov boli do obsahu
VZN prevzaté. Tieto ustanovenia už VZN neobsahuje, nakoľko prijatím VZN č. 2/2015, ktorým sa mení
všeobecne záväzné nariadenie Mesta Žilina č. 2/2009, boli duplicitné ustanovenia z VZN vypustené,
čím bolo z časti aj protestu prokurátora vyhovené.



Krajský súd v Žiline rozhodol o návrhu bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených
v § 250f ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pričom rozsudok
verejne vyhlásil dňa 27.10.2015.

Prioritne krajský súd skúmal, či návrh bol podaný v zákonnej lehote.

Uznesenie Mestského zastupiteľstva v Žiline z 2. zasadnutia mestského zastupiteľstva (ďalej len
„MZ“) konaného dňa 26.01.2015 pod č. 26/2015 (ďalej len „uznesenie“ alebo „uznesenie MZ“), ktorým
nevyhovelo Mestské zastupiteľstvo v Žiline protestu prokurátora (navrhovateľa) ako celku (č.l. 114
spisu), nie je individuálnym správnym aktom, preto nemôže nadobudnúť účinky právoplatnosti. Návrh
prokurátora na zrušenie takéhoto uznesenia postupom podľa § 250zf O.s.p. (konanie o preskúmanie
zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva
alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku) nemožno považovať za konanie a rozhodovanie o
žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, ktoré je upravené v druhej hlave piatej
časti O.s.p. Ak by tak tomu bolo, bola by bez významu samostatná právna úprava osobitného konania
§ 250zf O.s.p., naviac keď ustanovenie § 250zf O.s.p. nemá priamy odkaz na úpravu druhej hlavy piatej
časti O.s.p. tak, ako to je v prípade konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. - konanie proti nečinnosti
orgánu verejnej správy (§ 250t ods. 8 O.s.p.), konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy - piata hlava piata časť O.s.p. (§ 250v ods. 8 O.s.p.).

Osobitne je v piatej časti O.s.p. upravené konanie o preskúmanie zákonnosti uznesení mestského
zastupiteľstva (§ 250zf), preto aj na postup v tomto osobitnom konaní je potrebné aplikovať primerane
úpravu všeobecných častí O.s.p. (prvá a druhá hlava piatej časti O.s.p.).

Podanie návrhu prokurátora podľa § 250zf O.s.p. neobsahuje osobitnú úpravu lehoty, v ktorej prokurátor
podá na súd návrh na zrušenie uznesenia mestského zastupiteľstva. Osobitnú úpravu lehoty na podanie
návrhu vo vzťahu ku konaniu podľa § 250zf O.s.p. neobsahuje ani Zákon o prokuratúre (§ 25 a nasl.
upravuje protest prokurátora proti VZN) a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a ani z iných
ustanovení piatej časti O.s.p. (prvá a druhá hlava) nevyplýva úprava takejto lehoty.

Krajský súd má za to, že na posudzovanie včasnosti podania návrhu prokurátora na zrušenie uznesenia
mestského zastupiteľstva, v konaní podľa § 250zf O.s.p., je potrebné primerane, to znamená nie
rovnako, použiť ust. § 250b ods. 5 O.s.p., ktoré je súčasťou druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá
upravuje, že prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
nebolo vyhovené protestu.

V posudzovanej veci nebolo vyhovené protestu prokurátora podaného podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 2
a § 25 zákona č. 153/2001 Z.z. proti Všeobecne záväznému nariadeniu Mesta Žilina.

Primeranosť aplikácie § 250b ods. 5 O.s.p. na konanie upravené v § 250zf O.s.p. znamená aplikáciu
uvedeného zákonného ustanovenia, vo väzbe na návrh prokurátora na zrušenie uznesenia MZ, ktoré
nie je individuálnym správnym aktom, nemôže nadobudnúť účinky právoplatnosti, nadobudnúť môže len
atribúty platnosti a účinnosti uznesenia MZ.

Keďže osobitné konanie upravené v § 250zf O.s.p. je súčasťou piatej časti O.s.p. upravujúcej správne
súdnictvo, vychádzajúc z všeobecného princípu právnej istoty, názor o nemožnosti aplikácie § 250b
ods. 5 O.s.p. na konanie upravené v § 250zf O.s.p. by bol v rozpore s princípom právnej istoty, keď
nielen účastníci správneho konania, ale aj iné subjekty (v prejednávanej veci prokurátor), musia byť (aj
v konaniach podľa § 250zf O.s.p.) limitované lehotou ohraničujúcou možnosť návrh na súdny prieskum
uznesenia MZ podať. Opačný výklad by bol v rozpore so všeobecným princípom právnej istoty, ktorý
platí nielen pre účastníkov správneho konania, ale aj účastníkov konania podľa § 250zf O.s.p., ktorými
sú: obec, resp. mesto (odporca) a prokurátor (navrhovateľ). V opačnom prípade by sa prijal záver, že
prokurátor by mohol neobmedzene, nelimitovaný žiadnou lehotou, ani lehotou upravenou v § 250b ods. 5
O.s.p., zasahovať do „rozhodovacej“ činnosti mestských zastupiteľstiev. V porovnaní s inými konaniami,
by konanie o návrhu prokurátora na zrušenie uznesenia MZ, podľa § 250zf O.s.p., fakticky delegovalo
prokuratúru, v týchto konaniach „neobmedzene“ zasahovať do rozhodnutí mestských zastupiteľstiev.



Primeranosť aplikácie § 250b ods. 5 O.s.p., v posudzovanej veci, znamená, že znenie § 250b ods. 5
O.s.p. sa na prejednávaný prípad bude aplikovať primerane, čo neznamená rovnako. Primeranosť v
posudzovanej veci znamená, že lehota na podanie návrhu podľa § 250zf O.s.p. upravená v § 250b ods.
5 O.s.p. sa bude odvíjať od účinnosti uznesenia MZ č. 26/2015 prijatého 26.01.2015, nakoľko takéto
uznesenie atribúty právoplatnosti nemá a ani nemôže nadobudnúť.

Podľa názoru krajského súdu, lehota v ktorej bol oprávnený prokurátor podať návrh na zrušenie
Mestským zastupiteľstvom v Žiline prijatého uznesenia č. 26/2015 dňa 26.01.2015, začala plynúť po
zverejnení uznesenia na webovej stránke Mesta Žilina a úradnej tabuli dňa 05.02.2015, v súlade
so zákonom č. 211/2000 Z.z., kedy uznesenie nadobudlo účinnosť. Od dátumu 06.02.2015 začala
plynúť pre navrhovateľa lehota dvoch mesiacov na podanie návrhu v konaní podľa § 250zf O.s.p. Túto
lehotu nemožno odvíjať od doručenia oznámenia Mesta Žilina prokuratúre, teda od 25.02.2015, ale
od zverejnenia mestským zastupiteľstvom prijatého a primátorom podpísaného uznesenia v súlade
so zákonom č. 211/2000 Z.z., keď naviac odporcovi povinnosť oznamovať navrhovateľovi spôsob
rozhodovania o proteste prokurátora písomným oznámením tak, ako to odporca listom z 25.02.2015
učinil, zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva. Navrhovateľ podal návrh osobne dňa 27.03.2015
na Krajský súd v Žiline, teda v zákonnej lehote.

Podľa § 250zf ods. 1 O.s.p., ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo
alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie,
ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia. Podľa
ods. 2 účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor. Podľa
ods. 3 príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto, mestská
časť alebo sídlo vyššieho územného celku. Podľa ods. 4 proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.

Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov obec pri výkone
samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva
súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej
činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné
stanoviská k investičnej činnosti v obci.

Podľa § 4 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy na
úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času
predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať
nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a
ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení siedmej hlavy piatej časti O.s.p. - ustanovenia
§ 250zf O.s.p., rozhodnúť o súlade všeobecne záväzného nariadenia mesta so zákonom. Z podkladov
spisu je zrejmé, že Mestské zastupiteľstvo v Žiline schválilo dňa 26.01.2009 uznesením č. 13/2009
Všeobecne záväzné nariadenie č. 2/2009 o podnikateľskej činnosti a určení času predaja v obchode a
času prevádzky služieb na území Mesta Žilina (ďalej len „VZN“).

Uvedené VZN obsahuje v článku 2 vymedzenie základných pojmov
1) prevádzkareň je priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s
prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti
alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti,
2) podnikateľom je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe
živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného ako živnostenského oprávnenia
podľa osobitných predpisov a fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná
v evidencii podľa osobitného predpisu,
3) prevádzkový čas je čas predaja a čas poskytovania služieb v prevádzkarni,
4) nočný pokoj je čas od 22.00 hod. do 06.00 hod. Jedná sa o časový úsek dňa, vyhradený pre
zabezpečenie zdravého a nerušeného nočného pokoja a odpočinku obyvateľov mesta, a to najmä na



ochranu pred obťažovaním obyvateľov hlukom, hlasným alebo hlasovým zvukovým prejavom, svetlom,
vibráciami a pod. nad mieru primeranú pomerom,
5) hudobná produkcia je hudba určená na tanečnú zábavu, diskotéku, reprodukovaná technickým
zariadením, živá hudba na počúvanie alebo koncertné vystúpenie, spev a pod., 6) prísluchová hudba
je hudba určená na počúvanie, reprodukovaná technickým zariadením alebo akustickými prístrojmi,
pričom sa nejedná o hudobnú produkciu,
7) uzavretá spoločnosť je skupina osôb, ktorá sa oprávnene zdržuje v prevádzke, na základe pozvania,
povolenia, alebo so súhlasom oprávnenej osoby (podnikateľ, prevádzkovateľ, poverená osoba),
pričom nejde o verejne prístupnú akciu,
8) opodstatnená sťažnosť je sťažnosť, ktorej prešetrením bolo preukázateľne zistené porušenie
zákona, právnych predpisov v súvislosti s obmedzením alebo neuznaním práva a oprávneného záujmu
sťažovateľa alebo iný nesprávny postup voči sťažovateľovi aj vtedy, ak sa takéto porušenie preukázalo
aspoň v jednom z viacerých bodov sťažností alebo sa zistili konkrétne nedostatky, ktorých odstránenie si
vyžiadalo zásah orgánu verejnej správy, 9) neopodstatnená sťažnosť je sťažnosť, pri ktorej sa nepotvrdili
avizované nedostatky ani porušenia zákonov či právnych predpisov ani v jednom bode sťažnosti,
10) prevádzkovateľ prevádzky je podnikateľ, ktorý v prevádzkarni vykonáva podnikateľskú činnosť
predajom tovaru alebo poskytovaním služieb.

V článku 3 bod 1 podnikateľ je v zmysle tohto VZN povinný:
a) oznámiť Mestu Žilina zriadenie alebo umiestnenie prevádzkarne na území mesta a oznámiť
prevádzkový čas prevádzkarne v prípade prevádzkovania v čase od 06.00 hod do 22.00 hod. za
podmienok ustanovených týmto VZN, prípadne tiež
b) požiadať Mesto Žilina o vydanie rozhodnutia k prevádzkovému času v prípade prevádzkovania po
22.00 hod. za podmienok ustanovených týmto VZN.

Podľa článku 3 bod 2 splnenie si uvedených povinností podnikateľom sa uskutoční písomnou formou
podnikateľa na tlačivách, vydaných príslušným odborom Mestského úradu v Žiline, pričom podrobnosti
o postupe splnenia si týchto povinností sú upravené týmto VZN v časti týkajúcej sa ustanovení o
prevádzkovom čase predaja v obchode a prevádzkovom čase služieb.

V článku 5 bod 4 podnikateľ je povinný oznámiť písomnou formou Mestu Žilina všeobecný prevádzkový
čas, prípadne zmenu všeobecného prevádzkového času v zriadenej prevádzkarni, a to najneskôr 7 dní
pred začatím činnosti prevádzkarne alebo pri vykonaní zmeny prevádzkového času v prevádzkarni na
tlačive vydanom príslušným odborom Mestského úradu Žilina. K písomnému oznámeniu všeobecného
prevádzkového času podnikateľ priloží a) doklad o vlastníctve alebo prenajatí priestoru (LV nie starší
ako 6 mesiacov, príp. nájomnú zmluvu).

V článku 5 bod 5 ak oznámenie všeobecného prevádzkového času prevádzkarne nespĺňa požadované
náležitosti, pretože podnikateľ k oznámeniu nepriložil požadované doklady podľa čl. 5, ods. 4, písm.
a), b) Mesto Žilina písomne oznámi podnikateľovi neakceptovanie prevádzkového času a oboznámi
podnikateľa s podmienkami v ustanoveniach pre všeobecný prevádzkový čas stanovené v tomto VZN,
ktoré je nevyhnutné splniť pre určenie prevádzkového času podnikateľom.

Podľa článku 6 ods. 1 v čase po 22.00 hod. ( „nočný prevádzkový čas“) môže podnikateľ poskytovať
služby (mať otvorenú prevádzkareň) len na základe vydaného rozhodnutia Mesta Žilina. Toto sa
nevzťahuje na prevádzku letných terás podľa čl. 7 ods. 1 písm. b) tohto všeobecne záväzného
nariadenia. V zmysle uvedeného je podnikateľ povinný písomne požiadať o vydanie rozhodnutia o
povolení nočného prevádzkového času, prípadne na zmenu nočného prevádzkového času najneskôr 15
dní pred otvorením prevádzkarne, alebo pred uskutočnením zmeny prevádzkového času prevádzkarne
na tlačive vydanom príslušným odborom Mestského úradu v Žiline. Podľa ods. 2 k písomnej žiadosti
o schválenie nočného prevádzkového času podnikateľ priloží: a) doklad o vlastníctve alebo prenajatí
priestoru (LV nie starší ako 6 mesiacov, príp. nájomnú zmluvu).

Podľa čl. 8 bod 1 jednorazové predĺženie prevádzkového času
a) z dôvodu konania mimoriadnej a neverejnej akcie pre uzavretú spoločnosť (napr. svadba, životné
jubileum, promócie, stužková a pod.) alebo
b) z dôvodu konania jednorázového verejného podujatia s prísluchovou hudbou alebo hudobnou
produkciou (diskotéka, tanečná zábava a pod.),



je podnikateľ povinný písomne požiadať MsÚ v Žiline o jednorázové predĺženie prevádzkového času
najneskôr 7 dní pred konaním podujatia na tlačive vydanom príslušným odborom Mestského úradu
v Žiline s tým, že v žiadosti presne určí dôvod jednorázového predĺženia prevádzkového času, ktorý
nemôže byť zameniteľný s iným. Príslušný odbor MsÚ v Žiline po prerokovaní žiadosti v komisii MsÚ
pre nebytové priestory a podnikateľskú činnosť v prípade, že jednorázovému predĺženiu prevádzkovej
doby nebránia žiadne prekážky pri výkone samosprávy, vydá povolenie k jednorázovému predĺženiu
prevádzkovej doby.

Podľa článku 9 ods. 1 v prípade opodstatnených sťažností na závažné alebo preukázané opakované
narušovanie pokojného stavu obyvateľov mesta činnosťou prevádzkarne najmä v čase nočného pokoja,
ohrozovania bezpečnosti a zdravia návštevníkov, v prípade nedodržiavania určeného prevádzkového
času, alebo ak vplyvom činnosti prevádzkarne dochádza k narúšaniu úrovne zásobovania, primátor
mesta v záujme zachovania verejného poriadku na území mesta môže zrušiť pôvodne vydané
rozhodnutie k nočnému prevádzkovému času a vydať nové rozhodnutie k prevádzkovému času takejto
prevádzkarne.

Podľa ods. 2 rozhodnutie primátora mesta o úprave prevádzkového času prevádzkarne je pre prevádzku
záväzné.

Podľa článku 11 ods. 1 záväzné stanoviská o určení času predaja a času prevádzky služieb vydané
pred účinnosťou tohto všeobecne záväzného nariadenia zostávajú v platnosti do 30.06.2009, pričom
pre poskytovanie služieb v čase po 22.00 hod. je podnikateľ povinný požiadať do 30.06.2009 o vydanie
rozhodnutia podľa čl. 6 tohto všeobecne záväzného nariadenia.

V ust. § 4 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. je vymedzené oprávnenie mesta na úseku ochrany
spotrebiteľa a určovania pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb. S poukazom na
ustálenú súdnu judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Svzn 1/2010 zo dňa 1.7.2010 ako aj nález
Ústavného súdu SR II.ÚS 70/97 zo dňa 16.6.1998 a III.ÚS 10/01 z 27.4.2001, I.ÚS 56/2000 z 18.10.2001,
ÚS 54/2000 z 31.10.2001), krajský súd konštatuje, že platná právna úprava umožňuje mestu rozhodovať
o čase predaja či prevádzky služieb, u konkrétneho podnikateľa, len formou nariadenia (všeobecne
záväzného nariadenia vydaného v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.). Táto kompetencia
výslovne vyplýva obci ako orgánu pri výkone samosprávy z ust. § 4 ods. 3 písm. d) v spojení s písmenom
i) zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Ústavný súd, ako aj rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR a civilných súdov, už judikovali (aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 70/1997, III.ÚS
10/2001), že vo veciach usmernenia podnikania nebola zákonom prenesená právomoc výkonu štátnej
správy na obce, a teda právomoc upraviť medze podnikania alebo inak regulovať túto oblasť má právo
podľa Ústavy SR, len Národná rada SR, a to zákonom.

Ústavný súd v rozhodnutí sp.zn. II.ÚS 59/97 uviedol: „Ak orgán územnej samosprávy všeobecne
záväzným nariadením stanoví predpoklady obmedzujúce základné práva a slobody, koná nielen nad
rámec úpravy, podľa čl. 68 Ústavy SR, ale zároveň uplatňuje svoju normotvornú právomoc spôsobom,
ktorý nie je v súlade s článkom 2 ods. 3, článok 13 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Dochádza k tomu, že
obec (mesto) svojím všeobecne záväzným nariadením upravujú otázky, ktoré ústava dovoľuje regulovať
jedine zákonom.“

Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 70/97 z 16.6.1998 konštatuje, že „právo podnikať je ústavnou zárukou
slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Súčasťou takto poskytovanej záruky nie je
ochrana podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti ani záruka, že
podnikateľ bude mať úspech vo svojej činnosti. Súčasťou normotvornej právomoci obce nie je prijímanie
všeobecne záväzného nariadenia obmedzujúceho právo podnikať. Právo podnikať sa podľa Ústavy SR
zaručuje so sprísnenou ochranou, pretože ústavodarca dovolil iba Národnej rade SR, aby formou zákona
upravila podmienky uplatnenia tohto práva.“

V náleze I.ÚS 56/2000 z 18.10.2001 ústavný súd konštatuje: „výpočet samosprávnych funkcií obce
uvedených v § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. treba interpretovať reštriktívne tak, že do samosprávnej
pôsobnosti obce patria iba tie záležitosti, ktoré sa svojou povahou dotýkajú územných samosprávnych
celkov (miestnych záujmov obyvateľstva), za ktoré môžu obce niesť samostatne aj zodpovednosť.“



Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým osobám a právnickým osobám,
aj pôvodná (originálna) normotvorná pôsobnosť obce mesta je limitovaná článkom 2 ods. 3 Ústavy SR,
podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,
čo zákon neukladá.“

Krajský súd konštatuje, že nie je daná kompetencia mesta individuálnymi správnymi aktmi
(rozhodnutiami) upravovať a usmerňovať ekonomickú činnosť obce a plniť úlohy na úseky ochrany
spotrebiteľa a utvárať aj podmienky na zásobovanie obce, medzi inými určovaním pravidiel času predaja
v obchode a času prevádzky služieb a správou trhovísk. Tieto úlohy samospráva - obce a mestá môžu
realizovať len formou vydávania nariadení, teda normotvornou činnosťou, a to vydávaním všeobecne
záväzných nariadení v súlade s § 6 a nasl. zákona č. 369/1990 Zb.

Krajský súd konštatuje, že všeobecné súdy a Najvyšší súd SR judikovali, že primátor mesta nemôže
stanovovať prevádzkový čas vydaním individuálneho právneho aktu o konkrétnom čase predaja či
prevádzky služieb pre konkrétneho podnikateľa, nemôže viazať určenie prevádzkového času v obchode
a prevádzkového času služieb na vydanie individuálneho správneho aktu primátora alebo inej príslušnej
organizačnej zložky mestského úradu.

Články 6, 8 a 9 VZN upravujú podmienky úpravy nočného prevádzkového času, osobitného určenia
prevádzkového času a úpravu prevádzkového času ako takého a viažu ich úpravu na vydanie
individuálneho správneho aktu, takáto úprava VZN je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 369/1990
Zb., ktoré kompetenciu rozhodovať, v prípade určovania prevádzkového času, primátorovi alebo iným
povereným osobám mesta, nedávajú, a túto kompetenciu má obec a mesto iba vo forme vydávania
všeobecne záväzných nariadení.

Neobstojí úprava v článku 3 ods. 1 a 2 nariadenia, ktorá ukladá povinnosti podnikateľa v súvislosti s
výkonom prevádzkového času prevádzkarne a podmieňuje výkon podnikateľskej činnosti - realizáciu
prevádzkového času prevádzkarne vydaním individuálneho správneho aktu. Obdobne článok 5 ods. 4
písm. a), ods. 5 pre podnikateľa vyžaduje splnenie povinností, ktoré obec (ako samosprávny orgán),
vo vzťahu k podnikateľom podnikajúcim na území mesta Žilina, nemá kompetenciu požadovať. S
poukazom aj na závery Ústavného súdu SR v náleze III.ÚS 10/01 z 27.4.2001 treba konštatovať, že
vo vzťahu aj k uvedeným ustanoveniam VZN ide o uloženie povinnosti, ktoré neupravuje zákon a
to povinnosť informovať mesto o prevádzkovom čase prevádzkarne, predložiť požadované doklady k
určeniu predajného a prevádzkového času, predkladať doklady týkajúce sa vlastníctva alebo prenájmu
priestoru, v ktorom sa podniká, s poukazom na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 70/97, vyžadovanie
týchto podmienok nemožno subsumovať pod definíciu usmerňovania ekonomickej činnosti upravenej
v § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. (hospodárenie obce s vlastným majetkom a vlastnými
finančnými prostriedkami). Ako konštatuje Ústavný súd SR v uvedenom náleze vo veciach usmernenia
podnikania, nebola zákonom prenesená právomoc výkonu štátnej správy na obce.

Krajský súd v časti návrhu, v ktorom navrhovateľ žiadal vysloviť nesúlad článku 3 ods. 1 a 2, článku
5 ods. 1 a 2, článku 5 ods. 4 písm. a) a ods. 5, článku 6, 8 a 9 VZN (ďalej len „uvedené články“) so
zákonom, vyhovel a konštatuje, že uvedené články sú v rozpore s ust. § 4 ods. 3 písm. d) a i), § 6 ods.
1 zákona č. 369/1990 Zb. a čl. 2 ods. 2,3 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR.

Podľa názoru krajského súdu, v konaní nebol preukázaný rozpor uvedených článkov s § 47 zákona č.
372/1990 Zb., keď ani navrhovateľ bližšie (v tejto časti) návrh nešpecifikoval. Ustanovenie § 47 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch upravuje priestupky proti verejnému poriadku, keď v ods. 1 písm. b)
je uvedené, že priestupku sa dopustil ten, kto porušil nočný kľud. Nie je zrejmé, v čom by mal byť
rozpor uvedených článkov VZN aj s § 47 zákona č. 372/1990 Zb., keď napadnuté články upravovali
otázku povinnosti podnikateľa v súvislosti s oznamovaním prevádzkového času predkladaním dokladov
a viazaním výkonu prevádzkového času podnikateľa na vydanie individuálneho správneho aktu obcou.

K článku 11 bod 1 VZN krajský súd konštatuje, že bol zaradený medzi prechodné a záverečné
ustanovenia VZN, ktoré upravovali vzťahy účinné a platné do 30.06.2009 a upravuje povinnosť
podnikateľa požiadať do 30.06.2009 o vydanie rozhodnutia podľa článku 6 VZN. Pokiaľ však celý článok
6 krajský súd vyhodnotil ako v rozpore so zákonom, je bezpredmetný a neúčinný obsah článku 11 ods.
1 všeobecne záväzného nariadenia.



Vo vzťahu k článku 2 ods. 4 VZN, ktorý považoval navrhovateľ za nesúladný s § 4 ods. 3 písm. d), i), §
6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. a § 47 zákona č. 372/1990 Zb., krajský súd konštatuje nasledovné.

Článok 2 ako taký vymedzoval základné pojmy. Namietaný ods. 4 upravoval a definoval nočný pokoj
ako čas od 22.00 hod. do 06.00 hod..

Navrhovateľ v návrhu žiadal určiť ako nesúladný so zákonom článok 5 ods. 4 písm. a) a odsek 5.
Článok 5 ods. 1 upravuje všeobecný prevádzkový čas, ktorý je vymedzený ako „všeobecný prevádzkový
čas“ v prevádzkarňach s maloobchodným a veľkoobchodným predajom tovaru a v prevádzkarňach
poskytujúcich služby je určený v dňoch pondelok až nedeľa časom od 06.00 hod. do 22.00 hod.“ (ďalej
len „všeobecný prevádzkový čas“). Článok 5 ods. 1 až 3 nebol predmetom podaného návrhu.

Podľa názoru krajského súdu, v súlade so zákonom odporca aplikoval svoju normotvornú činnosť, ku
ktorej mal kompetenciu v súlade s § 4 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. spôsobom upraveným v § 6
zákona č. 369/1990 Zb., keď v článku 5 ods. 1 až 3 je všeobecne, vo vzťahu k všetkým maloobchodným
a veľkoobchodným predajcom, teda podnikateľom, stanovený pre územie mesta Žilina všeobecný
prevádzkový čas. Vymedzenie tohto prevádzkového času je spojené aj s pojmom uvedeným v článku
2 ods. 3 VZN, ktoré nebolo napadnuté podaným návrhom, ktoré vymedzovalo, že prevádzkový čas je
čas predaja a čas poskytovania služieb v prevádzkarni.

Pokiaľ v súlade s kompetenciou samosprávnej obce Mesto Žilina vo VZN v článku 5 ods. 1, 2, 3 vo
väzbe na článok 2 ods. 3, vymedzilo prevádzkový čas ako všeobecný prevádzkový čas od 06.00 hod.
do 22.00 hod., potom vymedzenie nočného pokoja v článku 2 ods. 4 na takto vymedzenie všeobecného
prevádzkového času nadväzuje (nie je s ním v rozpore), keď ho definuje ako časový úsek od 22.00
hod. do 06.00 hod. Je všeobecne známou skutočnosťou (§ 121 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.), že práve čas od 22.00 hod. do 06.00 hod. je chápaný verejnosťou, teda nielen verejnosťou
mesta Žilina, ale všeobecne, ako nočný pokoj (kľud). Vymedzenie nočného pokoja nenarúša určenie
všeobecného prevádzkového času v článku 5 ods. 1, 2 a 3, ktorý návrhom ani nebol napadnutý. Pojem
„nočný pokoj“ vymedzený v článku 2 ods. 4 sa vzťahuje k podnikateľom, ktorí podnikajú na území mesta
Žiliny, všeobecne platí pre všetkých, nemá rozmery individuálne, ani skupinové, potom vymedzenie
pojmu nočný pokoj v článku 2 ods. 4 je len negatívnym vymedzením všeobecného prevádzkového času
vymedzeného v článku 5 bod 1, 2 a 3, preto z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti treba konštatovať, že
určenie všeobecného prevádzkového času v napadnutom VZN bolo odporcom vymedzené tak pozitívne
(článok 5 ods. 1), ako aj negatívne (článok 2 ods. 4). Obsahovo tieto ustanovenia sú dostatočne určité
a zrozumiteľné, nie sú vo vzájomnom rozpore, upravujú všeobecne a komplexne pojem prevádzkového
času a neprevádzkového času, ktorý je považovaný za nočný kľud, a takéto vymedzenie nevytvára
priestor pre úpravu individuálnych záujmov podnikateľov alebo pre určitú skupinu podnikateľov alebo
pre určitý druh výkonu podnikateľskej činnosti.

Krajský súd nedospel k záveru, že by článok 2 ods. 4 bol v rozpore so zákonnými ustanoveniami, tak
ako tvrdil navrhovateľ. Neexistuje všeobecná právna norma verejnoprávnej povahy, ktorá by definíciu
nočného pokoja alebo aj synonymum „nočný kľud“ upravovala. Pokiaľ odporca nočný kľud definoval ako
všeobecne známu skutočnosť nielen pre obyvateľov a návštevníkov mesta ale pre širokú verejnosť, tak
aj z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že práve uvedený časový úsek je u verejnosti ako takej,
považovaný za nočný kľud časový úsek od 22.00 hod. do 06.00 hod. Potom stanovenie všeobecného
prevádzkového času vymedzeného pozitívne v čl. 5 ods. 1, ako aj negatívne v ods. 2 a 4, a teda určovanie
času predaja v obchode a času prevádzky služieb pre fyzické osoby podnikateľov a právnické osoby,
ktoré podnikajú na území mesta Žilina vo Všeobecne záväznom nariadení Mesta Žilina, treba vyhodnotiť
ako postup, ktorým Mesto Žilina nejednalo ultra vires . nejednalo mimo svoju vecnú pôsobnosť
stanovenú zákonom a zákonom vymedzenú a nezneužilo ani zákonom zverenú právomoc a pôsobnosť.

Naviac krajský súd poznamenáva, že problematika nočného kľudu je súčasťou širšieho pojmu verejný
poriadok, ktorý je upravený v zákone č. 372/1990 Zb. (§ 47 ods. 1 písm. b) a i keď úprava zákona č.
372/1990 Zb. presnú definíciu nočného kľudu pre účely tohto zákona neobsahuje (neexistuje všeobecná
právna norma, ktorá by vo vzťahu k zákonu č. 372/1990 Zb., ale i iným normám, upravovala základný
pojem nočný kľud). V článku 2 ods. 4 VZN sa nezakladá žiadna nová povinnosť ani žiadne nové právo
pre akýkoľvek subjekt alebo skupiny subjektov alebo druh podnikania. Vymedzenie nočného kľudu v



článku 2 ods. 4 VZN nie je v rozpore ani s článkom 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej
len „Listina“), podľa ktorého zákon môže stanoviť podmienky a obmedzenie na výkon určitých povolaní
alebo činností (podnikateľskej činnosti). Nemožno preto konštatovať, že článkom 2 ods. 4 bol výkon
určitých povolaní alebo určitej podnikateľskej činnosti skutočne obmedzený (článkom 2 ods. 4 odporca
len upravil miestne záležitosti verejného poriadku pre prípady, keby niektoré podnikateľské aktivity tento
poriadok narušovali). Naviac treba konštatovať, že žiadne zo základných ľudských práv alebo slobôd
nepredstavuje úplne samostatnú a izolovanú hodnotu, ale vždy sa nachádza v určitom vzťahu k iným
základným právam alebo slobodám, preto ani právo podnikať a prevádzkovať hospodársku činnosť,
ekonomickú činnosť v zmysle článku 26 Listiny základných práv ako základné právo úplne oddelene od
práv iných nie je možné, ale je nutné vždy prihliadať k iným práva, napr. aj k právu na súkromie, ktoré
je upravené v článku 7 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Krajský súd vyslovuje v preskúmavanej veci právny názor, v súlade s nálezom Ústavního soudu Českej
republiky PI.ÚS28/09 z 2.11.2010, ktorý konštatoval „že za situace, kdy provozováním hostinské činnosti
v nočních hodinách může docházet k narušovaní věřejného pořádku, má obec možnost na základe
zmocnení vyplývajícich z § 10 zákona o obcích a čl. 104 Ústavy stanovit povinnost subjektům tuto činnosť
provozujícím, a to včetne povinnosti spočívajúcej v omezení provozní doby v nočných hodinách. Ústavní
soud nevylučuje, že obce mohou na svém území regulovat provozní dobu hostinských a obdobných
zařízení a v určitým směru tak omezit právo provozovat hospodársku činnost v čl. 26 Listiny v záujme
ochrany jiných ústavne zaručených práv a neshledal tedy důvod k zrušení napadnutého ustanovení
vyhlášky Města Břeclav 5/2008 z důvodu uvedeného navrhovatelem. Ústavní soud proto uzavírá, že
stanovením provozní doby hostinských zařízení v obecne závazné vyhlášce obec nejednala ultra vires,
t. j. nejednala mimo věcnou působnost zákonem ji vymezenou a rovnež nezneužila i zákonem svěrenou
právomoc a působnost.“

Vzhľadom na uvedené súd návrhu v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal vyslovenie nesúladu čl. 2 ods. 4
VZN nevyhovel a v tejto časti návrh zamietol.

Konanie podľa § 250zf ani siedma hlava (osobitné konanie piatej časti O.s.p.) nemá osobitnú úpravu o
náhradách trov konania. Siedma hlava, teda aj § 250zf O.s.p. je zaradený do piatej časti O.s.p., ktorá
upravuje správne súdnictvo ako celok.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľ mal úspech v
prevažnej časti, vzniká mu preto právo na náhradu trov konania proti žalovanému. Navrhovateľ si však
náhradu trov konania neuplatnil, ani nepreukázal, že mu trovy konania vznikli, preto súd navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote
15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.