Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoP/6/2016 z 26. 6. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. júna 2016, sp. zn. 23CoP/6/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8114230538.1
Krajský súd Prešov | 23CoP/6/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8114230538.1 | 2016-06-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: OSP, ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd1fe4c4-9a6d-4ea3-9957-1545e1ff6655
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114230538.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230538
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114230538.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudkýň JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. E.,
nar. XX.XX.XXXX a maloletého Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., odbor sociálnych vecí, pochádzajúcich z matky
S. E., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX a otca V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., G.
XXXX/XX, zast. JUDr. Máriou Karcolovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Panenská 8, v konaní o
úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 30P/347/2014 - 256 zo dňa 09.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o úprave styku otca s mal. A. a mal. Y. počas zimných prázdnin a vianočných
sviatkov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. a mal. Y. počas zimných prázdnin a vianočných
sviatkov každý párny rok v čase od 24.12. toho - ktorého roku od 10:00 hod. do 31.12. toho - ktorého roku
do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. toho ktorého roka od 10:00 hod. do 03.01. nasledujúceho
roku do 18:00 hod..

V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 30P/347/2014-256 zveril maloletého A. a maloletého Y. do
osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok.
Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. sumou 90 eur mesačne a na maloletého Y. sumou
80 eur mesačne, počnúc od 01.07.2014 opakovane do budúcna. Vyčíslil dlžné výživné za obdobie
od 01.07.2014 do 30.11.2015, upravil styk otca s maloletými deťmi, pričom počas zimných prázdnin a
vianočných sviatkov ho upravil tak, že otec má právo stretávať sa s deťmi každý párny rok od 25.12.
toho ktorého roka od 10:00 hod. do 30.12. toho ktorého roka do 18:00 hod. a každý nepárny rok od
30.12. toho ktorého roka od 10:00 hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od konca júna 2014.
Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala matka spolu s maloletými deťmi kvôli manželským nezhodám.
Je podaný aj návrh na rozvod manželstva, ktorý sa vedie na Okresnom súde Bratislava V. Matka býva
po odchode zo spoločnej domácnosti u svojich rodičov v obci N., kde deti začali navštevovať základnú
školu. Pri opakovaných šetreniach Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. neboli zistené žiadne
závažné nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti. Matka zabezpečuje starostlivosť po všetkých
stránkach za pomoci svojich rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Keďže starostlivosť zo
strany matky je zabezpečená obom maloletým deťom na požadovanej úrovni a neboli zistené žiadne



závažné nedostatky v tejto starostlivosti, súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Pri
starostlivosti matke, ktorá je nepočujúcou, pomáhajú starí rodičia. Pri určení výšky výživného súd
vychádzal z odôvodnených potrieb oboch maloletých detí a z možností a schopností oboch rodičov.
Zohľadnil zdravotný stav oboch maloletých detí, školskú dochádzku, zvýšené výdavky u maloletého Y.
na kúpu ortopedickej obuvi a u maloletého A. na športovú obuv prihliadal na to, že vo veľkej miere
tieto zvýšené výdavky hradí matka, vychádzal z príjmu matky vo výške 350,56 eura mesačne, príjem
otca spolu s invalidným dôchodkom vo výške 624,54 eur mesačne a výdavky otca, ktoré vyčíslil na 400
eur mesačne, do čoho zahrnul úvery z manželstva. S prihliadnutím na tieto okolnosti určil výživné na
maloletého A. vo výške 90 eur mesačne a na maloletého Y. vo výške 80 eur mesačne, ktoré považuje
za primerané a také, ktoré otec schopný platiť. Poukázal na to, že výživné je prednostnou pohľadávkou
a otec je povinný prispievať v prvom rade na výživu svojim deťom výživným, ktoré zodpovedá ich
potrebám. Vyčíslil vzniknutý dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2014, teda od doby, kedy rodičia nežijú
v spoločnej domácnosti, započítal výživné, ktoré otec prispieval za toto obdobie a povolil dlžné výživné
otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne v súlade s ust. § 163 ods. 1 OSP. Upravil styk len v rozsahu
základnej a nevyhnutnej úpravy, keďže sa rodičia na úprave styku nevedeli dohodnúť a keďže prebieha
konanie o rozvod, v ktorom bude rozhodnuté o úprave styku na čas po rozvode manželstva. Uviedol,
že aj keď otec žiadal upraviť stretnutie s deťmi aj počas Štedrého dňa a večere, je podľa názoru súdu
vhodnejšie, aby deti strávili tento deň v domácnosti matky, kde sa trvalo zdržiavajú aj kde sa na Štedrý
večer pripravovali spoločne s matkou a starými rodičmi. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením
§ 146 ods. 1 písm. a) OSP, keďže ide o konanie, ktoré bolo možné aj bez návrhu.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Považuje zverenie
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky za nesprávne, za rozporné so záujmami maloletých
detí a ich vhodným zdravým psychickým a fyzickým vývojom a popierajúce rodičovské práva otca,
ako aj práva samotných maloletých detí. V konaní bolo preukázané, že otec je schopný plnohodnotne
sa postarať o maloleté deti a zabezpečiť im vhodnejší životný priestor a výchovné prostredie pre ich
zdravý duševný a fyzický vývoj ako tomu bolo aj v čase, keď bývali v spoločnej domácnosti, z ktorej
ich svojvoľne vytrhla matka. Otec nepovažuje prostredie, v ktorom maloleté deti v súčasnosti žijú, za
vhodné vzhľadom na správanie sa matky a jej psychický zdravotný stav - depresívna porucha a liečenie
na psychiatrii, ako aj obdobný zdravotný stav starej matky a správanie sa starého otca, ktorý ako
sa mu matka priznala, mal problémy s alkoholom. V konaní otec preukázal zanedbávanie zdravotnej
starostlivosti o maloleté deti zo strany matky, ktorá sa riadne osobne nestará o ich zdravotný stav.
Matka pravidelne neabsolvuje s deťmi preventívne prehliadky, zanedbáva starostlivosť o ich zrak a
celkový zdravotný vývoj. V rozpore s objektívnou realitou bolo tvrdenie matky, že maloletým deťom
zabezpečila dioptrické okuliare a nevyhnutnú ortopedickú obuv, naopak bol to práve otec, ktorý toto
zabezpečil. Matka svojim správaním len deklaruje svoj prístup k výchove a starostlivosti o maloleté
deti, keď sa k nim správa ako k rovesníkom bez náležitého rodičovského hierarchického pôsobenia.
Otec sa preto dôvodne obáva, že správanie matky v komplexnosti a celkové nevhodné prostredie bude
mať pre maloleté deti závažné a nezvratné dôsledky. Ak by odvolací súd považoval za vecne správny
rozsudok v časti zverenia maloletých detí do starostlivosti matky, otec nesúhlasí s úpravou styku v zmysle
rozsudku v časti vianočných prázdnin a Vianoc. Aj otec má právo stráviť s maloletými deťmi Štedrý
večer, prežívať neopakovateľné chvíle pri štedrovečernom stole a rozbaľovaní darčekov a spoločne si tak
vytvárať nenahraditeľné spomienky. Prvostupňový súd svojim rozhodnutím úplne uprel otcovi možnosť
stráviť s maloletými deťmi akýkoľvek Štedrý večer. Vo vzťahu k styku v každý nepárny rok od 30.12.
do 03.01. nasledujúceho roka tento rozsah považuje za neprimerane krátky. Maloleté deti majú školské
prázdniny spravidla až do 07.01., otec by tak pri existujúcich pomeroch z 5 dní s deťmi strávil len 2 dni
na cestách a fakticky by si rodinnú pohodu mohli užívať len 3 dni. Otec nesúhlasí ani so súdom určenou
výškou mesačného výživného termínom odkedy bolo výživné priznané, ani výškou splátok zmeškaného
výživného. Súd prvého stupňa neprihliadol na to, že aj matka poberá invalidný dôchodok. Súd taktiež
nezohľadnil, že otec spláca dva úvery v rámci trvajúceho manželstva vo výške celkom 370 eur. Otec sa
taktiež podieľa vo vysokej miere na výdavkoch matky na deti. Otec má dôvodné pochybnosti, že matka
nezabezpečuje maloletým deťom dostatočnú starostlivosť a zasielané finančné prostriedky poskytuje na
iné účely ako pre maloleté deti. Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté deti od 01.07.2014,
pričom podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine možno priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania.
Spätne môže byť priznané výživné, len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Prvostupňový
súd však v danom prípade neuviedol, z akých úvah vychádzal, resp. či boli v danom prípade dané
dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto smere je tak rozsudok nepreskúmateľný. Otec má za to,
že nie sú absolútne dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Bola to matka, ktorá opustila spoločnú



domácnosť bez vedomia otca. Bezdôvodne bránila styku otca s maloletými deťmi, nie je teda v žiadnej
situácií, ktorá by bola objektívne horšia ako je situácia otca. Je zrejmé, že nie sú dané dôvody hodného
osobitného zreteľa a výživné malo byť priznané až odo dňa podania návrhu matky, teda od 24.11.2014.
Neobjektívne je aj súdne určenie výšky splátok výživného, ktoré nezohľadňuje výšku príjmov otca a
súčasné určenie výšky bežného výživného, ktoré je otec povinný spolu so zmeškaným výživným platiť.
Ich kumulácia by bola pre otca likvidačná, resp. by vyvolala potrebuje jeho zadlženia. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti
otca, určí matke výživné, upraví styk matky s maloletými deťmi. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní
s argumentáciou otca vo vzťahu k zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, navrhol zveriť
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, zaviazať otca na prispievanie výživného vo výške 80 eur
a 70 eur mesačne, vyčísliť dlžné výživné za obdobie od 24.11.2014 do 30.11.2015 a umožniť ho otcovi
splácať v splátkach po 20 eur na každé maloleté dieťa a upraviť styk otca s maloletými deťmi počas
zimných prázdnin a vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. do 30.12 toho ktorého roka a každý
nepárny rok od 30.12. do 06.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod.. Zvyšnú úpravu navrhoval ponechať.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie otca je čiastočne dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa je čiastočne vecne správne.

5. Odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku otca ohľadom úpravy styku otca s
maloletými deťmi počas vianočných sviatkov a vianočných prázdnin. Aj otec má právo počas týchto
neopakovateľných sviatkov byť s deťmi aspoň každý druhý rok, neexistujú dôvody na to, aby vianočné
sviatky trávili deti len s jedným z rodičov. Preto odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa a umožnil otcovi stretávať sa počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov každý párny rok
od 24.12. od 10:00 hod. do 31.12 toho ktorého roka a každý nepárny rok od 30.12. od 10:00 hod. do
03.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. Úprava styku na obdobie vianočných prázdnin je podľa názoru
odvolacieho súdu správna, zohľadňuje skutočnosť, že nie vždy zimné prázdniny končia až 07.01. Je
nevyhnutné pred nástupom do školy deti pripraviť na opätovné začatie školskej dochádzky.

6. Vecne správny je rozsudok vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Z
vykonaných dôkazov nevyplynulo, že matka nie je schopná o maloleté deti sa postarať, resp. že sa o
ne nestará dobre. Otec túto skutočnosť síce v odvolaní tvrdí, avšak nepodopiera ich žiadnymi dôkazmi.
Existujúce dôkazy produkované počas konania súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že matka je schopná
o maloleté deti sa postarať na požadovanej úrovni a aj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaných
dôkazov táto skutočnosť vyplýva.

7. Čo sa týka výšky výživného, aj tu súd prvého stupňa rozhodol správne. Odvolací súd poukazuje na
správne právne hodnotenie súdu prvého stupňa, že výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými
ďalšími záväzkami a nie je možné, aby na jednej strane otec platil splátky úveru spolu vo výške cca 370
eur mesačne a neplatil výživné na maloleté deti, resp. toto výživné platil v nedostatočnej výške. Splátka
úveru je spoločným záväzkom a sú povinný podieľať sa na nej obaja manželia.

8. Správne je aj určenie výživného za obdobie od 01.07.2014. Aj keď to súd prvého stupňa neuviedol
v rozhodnutí, dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktoré bolo priznané výživné aj za čas pred
podaním návrhu, je skutočnosť, že sa jedná o výživné pre maloleté deti, pričom matka o toto výživné
požiadala v primeranom časovom odstupe potom, ako sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a ako
otec prestal platiť výživné, resp. platil výživné v nedostatočnej výške. Dôvodmi hodných osobitného
zreteľa sú záujem maloletých detí na primeranej výžive zo strany oboch rodičov, nie rovnaká alebo
podobná majetková a sociálna situácia oboch rodičov. S ohľadom na túto skutočnosť je správne
vyčíslené aj dlžné výživné a odvolací súd sa stotožňuje aj so stanovením splátky dlžného výživného vo
výške 50 eur mesačne s prihliadnutím na predchádzajúcu argumentáciu, že výživné na maloleté deti
má prednosť pred platením iných záväzkov rodičov.

9. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnutie ako vecne správne potvrdené postupom podľa § 219 ods. 1
OSP s výnimkou výroku o úprave styku otca v čase vianočných prázdnin a vianočných sviatkov, pričom
výrok v tejto časti bol postupom podľa § 220 OSP zmenený tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a)
OSP, keďže sa jedná o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.



10. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2 OSP a § 146 ods. 1 písm. a) OSP,
vzhľadom na to, že sa jedná o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo
421 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených
v § 429 ods. 2 CSP.