{"guid": "1c762300-0ce7-4a3b-bfd1-e525ea1662e0:a6c39cdd-2089-43a8-a920-02544014f2cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1012200398.1", "spisova_znacka": "2S/80/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/80/2012 z 22. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. januára 2013, sp. zn. 2S/80/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012200398.1", "identifikacne_cislo": "1012200398", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vargová", "sudca_id": 782, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vargova-782", "datum_vydania": "2013-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Sžo/52/2013", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "f5ae855b-3f22-4af5-b274-373e4eb6e027:3c0ecb61-fbca-4606-87a8-03cb665c9b17", "datum": "2014-09-23", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6c39cdd-2089-43a8-a920-02544014f2cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200398.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200398.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200398.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/80/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200398
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200398.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o.,
IČO: 00 618 322, Brečtanová 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.,
Drotárska cesta 102, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova
8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. RP/109/2011 zo dňa
23.11.2011 v rozsahu výroku II tohto rozhodnutia, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu    z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. RP/109/2011 zo dňa 23.11.2011 v rozsahu výroku II tohto rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodol,
že žalobca ako účastník správneho konania č. 453-PLO/O-5768/2011 porušil vo výroku II rozhodnutia
uvedenú povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 308/2000 Z.z.) v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 270/1995
Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o štátnom
jazyku) tým, že v rámci programovej služby JOJ odvysielal dňa 23.07.2011 o cca 10:33 hod. program
Dumbo s českým dabingom, čím došlo k porušeniu povinnosti odvysielať program určený maloletým
do 12 rokov s dabingom v štátnom jazyku, za čo mu žalovaný podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č.
308/2000 Z.z. uložil sankciu - upozornenie na porušenie zákona s tým, že podľa § 64 ods. 5 zákona č.
308/2000 Z.z. uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.

Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti výroku II a vrátenia veci žalovanému
(ďalej aj len Rada) na ďalšie konanie a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu,
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že Rada sa obmedzila na stereotypný náhľad na animovaný film,
s charakteristikami  ako: jasne  a rozoznateľne dobrí a zlí hrdinovia, ďalej tiež „rozprávkový, vľúdny“
výzor a podobne. Z opisu skutkového stavu nie je zrejmé, že by sa Rada zaoberala akoukoľvek hlbšou
myšlienkou, ktorá vo filme je prítomná. Rada hlbšie neskúmala aké konotácie mal predmetný film v
čase svojho vzniku a bez opory identifikovateľnej metodiky a bez relevantných dôkazov rozhodla, že
predmetný program je vyrobený a výlučne určený pre maloletých mladších ako 12 rokov.

Ako  Rada správne uvádza, film vznikol v roku  1941, a už z tejto skutočnosti je zrejmé, že sa nemohlo
jednať o film určený pre maloletých do 12 rokov, nakoľko  výroba animovaného filmu v štyridsiatych



rokoch nemohla z ekonomických dôvodov byť obmedzená na divácke detské publikum, ale zákonite
musela byť určená pre generálne publikum (napokon ako všetky klasické animované filmy Walta
Disneya). V čase svojho vzniku dostal tento film generálny súhlas s uvedením do kín, bol „approved“,
čo znamenalo, že spĺňal kritériá „Motion Picture Production Code“, v krajine kde vznikol, U.S.A.

Tento film bol zrejme v čase svojho vzniku určený pre všeobecné premietanie v kinách, osobitná
kategória pre filmy pre deti do 12 rokov neexistovala. Neskôr po zmene systému dostal tento film
označenie G (ktoré má doteraz), to znamená, že je vhodný pre všetky vekové kategórie.  V žalobcovi
známej skupine krajín je tento film vždy označený ako vhodný pre všetky vekové kategórie (http.//
www.imdb.com/title/tt0033563/parentalguide).

Z uvedeného nie je zrejmé, že by Rada ustálila skutkový stav a zistila, za akých okolností bol film
vyrobený a aké bolo jeho určenie. Rada sa výlučne uspokojila s konštatovaním založeným na vyššie
uvedenom, značne povrchnom posúdení predmetného programu.

Vzhľadom na popularitu uvedeného filmu, a tiež na skutočnosť, že od jeho vzniku uplynul značný
čas, je možné získať štúdiom prameňov značné množstvo informácií o predmetnom programe, ktoré
nasvedčujú, že tento program obsahoval viaceré scény, ktoré síce nepredstavujú obsah vyslovene
nevhodný (v tomto konštatovaní sa názor Rady a účastníka konania stretol), ale tento obsah je viac ako
prvoplánová rozprávka. Ako príklad je možné uviesť vrany, ktoré vo filme podľa všetkého predstavujú
čierne obyvateľstvo vtedajších USA (Jimmy Crow: Kubo Vrana, ako prezývka pre černocha), prípadne
postavy klaunov, ktoré sa dožadujú zvýšenia mzdy (štrajkujúci animátori z odborového zväzu Screen
Cartoonists Guild, štrajk trval päť týždňov a prebiehal počas výroby filmu), a taktiež scéna s ružovými
slonmi, kde sa Dumbo náhodou napije z vedra vody, v ktorom je vyliata fľaša šampanského, následkom
čoho Dumbo halucinuje. Rada však tieto ďalšie obsahy predmetného filmu vôbec nezisťovala, a teda
dostatočne nezistila skutkový stav, pretože inak by nemohla následne dospieť k výroku rozhodnutia.

Z výroku II, a ani z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako Rada dospela k záveru, že program je určený
maloletým do 12 rokov. Rada výlučne skonštatovala, že sa so závermi účastníka konania nestotožnila,
bez toho, aby svoje rozhodnutia reálne odôvodnila. Najmä však v odôvodnení k výroku II, ktorým
uložila sankciu za odvysielanie, sa Rada vôbec nevyporiadala s argumentáciou vysielateľa v konaní a
vôbec logickou a právnou argumentáciou nevyvrátila argumentáciu vysielateľa o všeobecnom určení
programu. Konštatovanie Rady je rovnako mylné  ako napríklad bežné mylné chápanie Dobšinského
zbierky rozprávok ako zbierky určenej deťom.

Z výroku a odôvodnenia rozhodnutia by malo byť zrejmé, akým spôsobom správny orgán postupoval
a aké dôvody ho viedli k rozhodnutiu. Je to dôležité najmä v prípadoch, keď používa správnu úvahu,
kde je nanajvýš dôležité presvedčivo vyargumentovať a zdôvodniť rozhodnutie správneho orgánu, ktoré
navyše v žalovanej veci vedie k potrestaniu vysielateľa uložením sankcie. V správnom trestaní nie je
možné pripúšťať neurčitosť výroku a odôvodnenia.

Uvedené nedostatky majú za následok nesprávnu aplikáciu právneho predpisu a teda nesprávne právne
posúdenie veci. Správny orgán pri nedostatočnom zistení skutkového stavu a následnom nesprávnom
použití správnej úvahy ani nemohol dospieť k správnemu právnemu posúdeniu veci. Pokiaľ dôjde
k chybe na začiatku rozhodovacieho procesu, nemôže reálnym výsledkom byť správne zavŕšenie
rozhodovania pri aplikácii práva.

II.

Vo vyjadrení k žalobe navrhol žalovaný túto zamietnuť. Poukázal na to, že dňa 23.11.2011 rozhodnutím
č. RP/109/2011 rozhodol

- výrokom č. I o uložení sankcie - pokuty vo výške 2000,- Eur za to, že žalobca porušil povinnosť
podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 23.07.2011 o cca 10:33 hod. odvysielal v
rámci programovej služby JOJ program Dumbo, ktorý odvysielal bez označenia grafickým symbolom
Jednotného systému označovania, čím došlo k nesprávnemu uplatnenia Jednotného systému
označovania,

- výrokom č. II o uložení sankcie - upozornenia na porušenie zákona za to, že žalobca porušil povinnosť
podľa § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z.z. o



štátnom jazyku tým, že v rámci programovej služby JOJ odvysielal dňa 23.07.2011 o cca 10:33 program
Dumbo s českým dabingom, čím došlo k porušeniu povinnosti odvysielať program určený maloletým do
12 rokov s dabingom v štátnom jazyku.

Žalovaný teda napadnutým rozhodnutím rozhodol, že žalobca porušil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm.
e/ zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 5 ods. 2 zákona o štátnom jazyku tým, že audiovizuálne
dielo určené maloletým do 12 rokov odvysielal s českým dabingom. Z formulácie § 5 ods. 2 zákona
o štátnom jazyku je zrejmé, že žalovaný musel najprv určiť, či audiovizuálne dielo Dumbo je určené
maloletým do 12 rokov, teda či napĺňa kritériá stanovené v § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva kultúry SR
č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych
diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek
programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov (ďalej aj len JSO).

V čase vzniku predmetného filmu pripadalo podľa Motion Picture Production Code (pravidlá pre
stanovenie prípustnosti obsahu premietaných diel) do úvahy len hodnotenie approved - ktoré
vyjadrovalo, že dielo bolo schválené (neobsahovalo scény zakázané vo vyššie spomínaných pravidlách)
alebo disapproved - ktoré prichádzalo do úvahy v prípade, keď sa v diele nachádzal zakázaný obsah.
Označovanie diel sa v priebehu rokov vyvinulo a posunulo sa od cenzúry (zákazu vysielať nevhodný
obsah) k informovaniu zodpovedných osôb o obsahu programu, čím im umožnilo chrániť maloletých
pred vplyvom takéhoto obsahu. Na základe tohto vývoja sa zmenilo aj hodnotenie programov v krajine
pôvodu posudzovaného programu (v USA), kde má v súčasnosti hodnotenie G - všeobecné publikum.
Hodnotenie podľa klasifikačných kritérií používaných Motion Picture Association of America nepozná
kategóriu „vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov“. Rovnako v ďalších krajinách (na ktorých
hodnotenie v databáze IMDB poukazuje žalobca) takáto kategória nemusí existovať (ako príklad je
možné uviesť Spojené kráľovstvo, v ktorom sa na označenie „bezproblémových“ audiovizuálnych diel
používa symbol U - všeobecné).

Z uvedeného je zrejmé, že v jednotlivých štátoch sa použité symboly a kategórie určené na označenie
vhodnosti, resp. nevhodnosti obsahu líšia, preto nie je možné striktne prevziať hodnotenie použité v inom
štáte. JSO sa vzťahuje aj na audiovizuálne diela vyrobené v inom štáte, pričom pri vysielaní programovej
služby je žalovaný orgánom oprávneným posudzovať naplnenie kritérií pre označenie programu alebo
inej zložky programovej služby príslušným grafickým symbolom. V danom prípade bolo nevyhnutné
posúdiť skutočnosť, či program Dumbo je vyrobený a určený výlučne vekovej skupine maloletých do 12
rokov, v prvom rade na základe odvysielaného obsahu.

Ako je uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, audiovizuálne dielo Dumbo bolo sfilmované
na námet rovnomernej knihy pre deti. To znamená, že už samotná predloha pre toto dielo bola určená
deťom. Žalovaný ďalej posudzoval odvysielaný obsah, pretože jedine na jeho základe možno dospieť
k záveru, či odvysielaný program Dumbo bol vyrobený a určený výlučne maloletým do 12 rokov a či je
obsahovo a formálne prispôsobený úrovni vnímania, emočnej kapacite a sociálnej zrelosti maloletých v
tomto vekovom rozmedzí. V iných štátoch niektoré kategórie hodnotenia programov z hľadiska ochrany
maloletých totiž nie sú vôbec, resp. môžu byť značne odlišné, preto sa nemožno pridŕžať hodnotenia v
iných štátoch. Žalovaný sa venoval odvysielanému obsahu, poukázal na jeho spracovanie z hľadiska
výstavby deja (dejová línia bola jednoduchá), na použitie techniky animácie, ktorá je typická pre
programy určené maloletým divákom, na čas odvysielania programu, na spracovanie jednotlivých postáv
(hlavný hrdina a ďalšie postavy boli zvieratá s ľudskými vlastnosťami, boli zreteľne rozlíšení na dobrých
a zlých), na preferovanie dobra a kladných vlastností, na cieľ, ku ktorému smerovalo vyvrcholenie
príbehu (z počiatočného hendikepu hlavného hrdinu sa stáva dar, vďaka ktorému sa príbeh rozprávkovej
postavy končí šťastne) a vzhľadom na všetky tieto aspekty dospel k záveru, že odvysielaný program
Dumbo obsahovo a formálne zodpovedal úrovni vnímania, emočnej kapacite a sociálnej zrelosti skupine
maloletých do 12 rokov.

Žalovaný ďalej poukázal na celkové posolstvo, ktoré nesie posudzovaný program (vyzdvihnutie hodnôt
a princípov ako dobro, priateľstvo, úcta k iným ako aj k sebe samému, prijatie druhých bez ohľadu na
ich fyziologické vlastnosti) a na jeho aktuálnosť v každom čase. Z formy a spôsobu, akým boli tieto
hodnoty a princípy spracované a prezentované v programe Dumbo, jednoznačne vyplýva, že jeho autori
sa sústredili na detského diváka, zohľadnili jeho úroveň vnímania, emočnú kapacitu a sociálnu zrelosť, a



vzhľadom na celkový obsah programu ho treba z hľadiska JSO posúdiť ako vyrobený a určený výhradne
vekovej skupine maloletých do 12 rokov.

Tvrdenie žalobcu o povrchnom posúdení diela treba odmietnuť. Žalovaný sa dôkladne zaoberal
obsahom diela, prihliadol na čas jeho vysielania, i na predlohu, z ktorej vychádza a na základe týchto
komplexných zistení pri uplatnení správnej úvahy dospel k záveru, že sa jedná o program vhodný pre
maloletých do 12 rokov (ďalej len detský program).

Posudzovanie diela na základe historických súvislostí, na ktoré poukazuje žalobca, by mohlo mať
význam v čase vzniku tohto audiovizuálneho diela, nie však 70 rokov neskôr, kedy možno opodstatnene
pochybovať o ich aktuálnosti a výpovednej hodnote. Uvedené dielo nie je aktuálne v dôsledku jeho
historických súvislostí, ale vďaka jeho myšlienke, morálnemu posolstvu, ktoré zrozumiteľnou formou
prináša najmenším. V predmetnom programe bolo maloletým divákom na „detskom“ hrdinovi (sloníčati
Dumbovi) a jeho priateľovi prezentované, aké je dôležité vážiť si samého seba a svojich kamarátov a
že práve to, čo ich odlišuje, ich zároveň môže robiť výnimočnými.

Žalobca síce poukazuje na štúdium prameňov, ktoré podnikol, aby získal informácie o tomto programe,
žiadne z nich však neuvádza.

Žalovaný podrobne rozviedol, prečo je program Dumbo potrebné posudzovať ako detský program a
vysporiadal sa s argumentmi žalobcu, ktorými zdôvodňoval jeho posúdenie vhodnosti programu Dumbo.
Keďže oba výroky (výrok č. 1 o porušení § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. a výrok č. II o porušení § 16
ods. 3 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 5 ods. 2 zákona o štátnom jazyku) sú obsiahnuté
v jednom rozhodnutí, je neúčelné, aby žalovaný uvádzal tú istú argumentáciu (zdôvodnenie posúdenia
programu ako detského) dvakrát za sebou. Žalovaný je toho názoru, že za takéhoto stavu je postačujúce,
ak odôvodnenie k výroku č. II obsahuje odkaz na prv vykonané posúdenie programu obsiahnuté na inej
strane toho istého rozhodnutia.

Samotný výrok obsahuje vymedzenie skutku, ktorým došlo k porušeniu § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č.
308/2000 Z.z. v spojení s § 5 ods. 2 zákona o štátnom jazyku (odvysielanie detského programu v českom
jazyku) a tento záver je podrobne, logicky a zrozumiteľne zdôvodnený v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

Skutkový stav je v danom prípade úplne a presne zachytený na zázname vysielania programu Dumbo,
ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež poukázal
na dátum vzniku programu a poukázal na jeho knižnú predlohu. Program Dumbo bolo vzhľadom na
jeho obsah potrebné posúdiť ako detský program. Pre vysielanie cudzojazyčných audiovizuálnych diel
určených pre maloletých do 12 rokov šírených vysielaním je stanovená v § 5 ods. 2 zákona o štátnom
jazyku podmienka, že musia byť dabované do štátneho jazyka s výnimkou vysielania audiovizuálnych
diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národných menšín v rámci inojazyčných televíznych
programov podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnom jazyku. Nakoľko program Dumbo bol
cudzojazyčným audiovizuálnym dielom určeným maloletým do 12 rokov šíreným vysielaním a nebol
odvysielaný s titulkami v štátnom jazyku ani bezprostredne po jeho odvysielaní nebol odvysielaný
program Dumbo v štátnom jazyku, mal žalobca povinnosť odvysielať ho s dabingom do štátneho jazyka.
Keďže tak neučinil, žalovaný rozhodol o porušení povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č.
308/2000 Z.z. v spojení s § 5 ods. 2 zákona o štátnom jazyku.

III.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a to  v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.),
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j
ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup  žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.



Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok  skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Z ustanovenia § 4 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorého
prvoradým poslaním je presadzovať záujmy verejnosti, pričom dohliada na dodržiavanie právnych
predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a
retransmisie v rozsahu vymedzenom citovaným zákonom. Do jeho pôsobnosti patrí aj ukladanie sankcií
vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, stanovených §§ 64-67 zákona č. 308/2000 Z.z., pričom
na konanie podľa tohto zákona sa podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. vzťahuje správny poriadok s
výnimkou ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až 68
správneho poriadku.

Podľa § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ povinný zabezpečiť pri vysielaní
programov a ostatných zložiek programovej služby používanie štátneho jazyka, jazykov národnostných
menšín a cudzích jazykov v súlade s osobitnými predpismi.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o štátnom jazyku, inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12
rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka okrem vysielania audiovizuálnych diel
určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych
relácií podľa odseku 1 písm. a/.

Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi Rada ukladá sankciu: upozornenie na porušenie zákona.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že v tejto veci bolo začaté  správne konanie
oznámením o začatí správneho konania zo dňa 04.10.2011, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 14.10.2011. V spise je pripojený obrazovo-zvukový záznam predmetného programu a
opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní zo dňa 28.10.2011, ktorá
bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 02.11.2011. V spise sa ďalej nachádza stanovisko
žalobcu k správnemu konaniu zo dňa 22.11.2011, ktoré bolo Rade doručené dňa 24.11.2011 a napadnuté
rozhodnutie Rady.



Senát Krajského súdu v Bratislave sa taktiež oboznámil s obsahom pripojeného obrazovo-zvukového
záznamu programu Dumbo. Je nesporné, že žalobca dňa 23.07.2011 so začiatkom o 10:33:08 hod.
odvysielal v rámci televíznej programovej služby JOJ program s názvom Dumbo, ktorý bol sfilmovaný
na námet rovnomennej knihy pre deti napísanej autorkou Helen Aberson. Tento film teda vychádza z
námetu detskej knihy. Celkové posolstvo filmu je aktuálne v každom veku a v každom čase.  Vzhľadom
na popularitu uvedeného filmu a tiež na skutočnosť, že od jeho vzniku uplynul značný čas, je možné
získať štúdiom prameňov značné množstvo informácií o predmetnom programe, ktoré svedčia o tom, že
tento program obsahoval viaceré scény preukazujúce, že tento film je viac ako prvoplánová rozprávka.
Ako príklad je možné uviesť vrany, ktoré vo filme podľa všetkého predstavujú čierne obyvateľstvo
vtedajších USA (Jimmy Grow: Kubo Vrana, ako prezývka pre černocha), prípadne postavy klaunov, ktoré
sa dožadujú zvýšenia mzdy (štrajkujúci animátori z odborového zväzu Screen Cartoonists Guild, štrajk
trval päť týždňov a prebiehal počas výroby filmu) a taktiež scéna s ružovými slonmi, kde sa Dumbo
náhodou napije z vedra vody, v ktorom je vyliata fľaša šampanského, následkom čoho Dumbo halucinuje.

V čase, keď bol predmetný film natočený, existovalo v USA  hodnotenie filmov len  approved a
disapproved. Kategória filmov vhodných pre vekovú skupinu do 12 rokov v danom čase neexistovala,
preto daný film nemohol byť v tom čase vyrobený a určený výlučne vekovej skupine maloletých do 12
rokov.

Súd na základe zistení z obsahu internetových stránok  (<http://www.comicbookreligion.com/?
c=21981&Dumbo_Jumbo_Jr>,<http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/obituary-helen-
aberson-mayer-1086764.html>,http://www. imdb.com/ title/tt0033563/parentalguide) ako i po vzhliadnutí
obrazovo - zvukového záznamu diela, vyvodil záver, že posolstvom programu je dôležité ponaučenie
pre malé deti, že sa nemajú vysmievať ostatným z akéhokoľvek dôvodu a každý dokáže dosiahnuť svoj
cieľ, ak sa usiluje.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sž/2/2012 zo dňa 06.03.2012, ktorým tento súd potvrdil v konaní o opravnom prostriedku
žalobcu rozhodnutie žalovaného v rozsahu výroku I. Tento súd poukázal na príslušné ustanovenia
vyhlášky č. 589/2007 Z.z. a dospel k záveru, že prezentovaný obsah programu bolo potrebné z
hľadiska jednotného systému označovania posúdiť ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do
7 rokov. Taktiež vyslovil názor, že žalovaný vec správne právne posúdil, keď rozhodol, že žalobca
odvysielaním predmetného programu porušil povinnosť vysielateľa ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona
č. 308/2000 Z.z., keď program odvysielal bez označenia piktogramom ako program univerzálny. Ako
univerzálny program možno odvysielať program len v prípade, ak sú splnené podmienky § 3 ods.
2 citovanej vyhlášky. Program nesmie byť primárne vyrobený a určený maloletým, pričom splnenie
tejto podmienky bolo preukázané. Druhá podmienka, že dielo neobsahuje kritériá nevhodnosti alebo
neprípustnosti splnená nebola, keďže program obsahuje viaceré scény, ktoré je možné kvalifikovať ako
obsah vyslovene nevhodný pre vekové skupiny maloletých. NS SR uzavrel, že odvysielané dielo malo
byť označené minimálne piktogramom nevhodné pre vekovú kategóriu 7 rokov, prípadne nevhodné pre
vekovú kategóriu maloletých do 12 rokov (poukázal aj na obal DVD nosiča s filmom Dumbo).

So závermi NS SR ohľadne „zistení“ (vyslovene subjektívnych) znamenajúcich, že dielo malo byť
označené minimálne piktogramom nevhodné pre vekovú kategóriu 7 rokov, prípadne až nevhodné pre
vekovú kategóriu maloletých do 12 rokov, sa nedá stotožniť. Aj senát Krajského súdu v Bratislave
vzhliadol obrazovo-zvukový záznam (včítane časti odvysielanej v čase od 11:20 hod do 11:32 hod. a je
názoru (rovnako subjektívneho), že situácie - scény, ktoré sú podľa názoru najvyššieho súdu spôsobilé
vyvolať pocity strachu a málo bezpečného a neistého prostredia, takými v celkovom kontexte  a pri
úrovni poznania detského diváka v súčasnom svete nie sú. Tak sudcovia krajského súdu ako aj sudcovia
najvyššieho súdu však nie sú odborne spôsobilí posudzovať a klasifikovať predmetné dielo ako vhodné
pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov a preto sa súd zaoberal najmä tým, či žalovaný logicky
odôvodnil svoju správnu úvahu a či napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd súhlasí s názorom, že keďže sa v rôznych štátoch používané symboly a kategórie určené
na označovanie vhodnosti, resp. nevhodnosti obsahu programu líšia, nie je možné automaticky prevziať
takéto hodnotenia používané v iných štátoch. JSO sa vzťahuje aj na audiovizuálne diela vyrobené
v inom štáte, pričom žalovaný je orgánom oprávneným posudzovať naplnenie kritérií pre označenie
programu alebo inej zložky programovej služby príslušným grafickým symbolom. Práve na základe



odvysielaného obsahu žalovaný správne ustálil, že program Dumbo bol vyrobený a určený výhradne
vekovej skupine maloletých do 12 rokov. Vychádzal pritom z toho, že ide o animované audiovizuálne
dielo sfilmované na námet detskej knihy. Tak hlavný hrdina, ako aj veľa ďalších postáv boli zvieratá,
ktoré mali ľudské vlastnosti a schopnosti, pričom medzi hlavnými postavami sú jasne rozoznateľní dobrí
a zlí hrdinovia, ktorí boli identifikovateľní hlavne podľa správania a skutkov. Dobro a kladné vlastnosti
boli pritom vyzdvihované do popredia. Žalovaný tiež správne poukázal na ušľachtilý cieľ, ktorým bolo
pozdvihnutie sebavedomia malému sloníkovi, ktorému sa vysmievali zvieratá i ľudia pre jeho veľké
uši (hendikep, ktorý sa neskôr ukázal ako dar) a rovnoprávne ho začleniť do spoločnosti. Animácia
programu bola typická pre rozprávkový príbeh určený detským divákom (hlavný hrdina, ako aj jeho
najlepší priateľ a ďalšie postavičky majú typický rozprávkový, vľúdny výzor). Ani animácia záporných
postáv nepôsobila zastrašujúco a jazyk použitý vo filme bol jednoduchý a vľúdny. Aj čas vysielania
filmu bol typický pre detského diváka (v sobotu o cca 10:33 hod.). Na základe uvedených skutočností
Rada dospela k správnemu záveru, že posudzovaný program obsahovo a formálne zodpovedal úrovni
vnímania, emočnej kapacite a sociálnej zrelosti skupine maloletých do 12 rokov. Podľa názoru súdu sa
v predmetnom programe nevyskytovali klasifikačné kritériá nevhodnosti alebo neprístupnosti.

Súd sa tiež stotožňuje s názorom žalovaného na celkové posolstvo programu, ktorým je vyzdvihnutie
hodnôt a princípov ako dobro, priateľstvo, úcta k iným ako aj k sebe samému, prijatie druhých bez ohľadu
na ich fyziologické vlastnosti a na aktuálnosť týchto hodnôt v každom čase. Autori filmu sa jednoznačne
sústredili na detského diváka a možno ustáliť, že zohľadnili jeho úroveň vnímania, emočnú kapacitu a
sociálnu zrelosť a preto aj správne žalovaný určil, že sa jedná o program vhodný pre maloletých do 12
rokov. Žalovaný sa riadne zaoberal obsahom tohto diela, prihliadol tiež na čas jeho vysielania ako aj na
samotnú predlohu, z ktorej dielo vychádza a následne uplatnil správnu úvahu, s ktorou sa súd stotožnil.

V danom prípade teda išlo o detský program (vhodný pre maloletých do 12 rokov) a pre vysielanie
tohto programu ako cudzojazyčného audiovizuálneho diela je stanovená v § 5 ods. 2 zákona o štátnom
jazyku podmienka, že musí byť dabovaný do štátneho jazyka s výnimkou vysielania audiovizuálnych diel
určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych
programov podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnom jazyku. Žalobca bol teda povinný odvysielať tento
program s dabingom do štátneho jazyka a keďže tak preukázateľne neurobil, porušil svoju povinnosť
ustanovenú v     § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 5 ods. 2 zákona o štátnom
jazyku.

Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu, obsahuje dostatok
relevantných dôvodov potrebných pre jeho preskúmateľnosť a taktiež vychádza zo správneho právneho
posúdenia, nevykazuje formálne ani logické nedostatky a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu
v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto
prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto  rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ  domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "2Sžo/52/2013", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "f5ae855b-3f22-4af5-b274-373e4eb6e027:3c0ecb61-fbca-4606-87a8-03cb665c9b17", "datum": "2014-09-23", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}