Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/229/2013 z 17. 9. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. septembra 2013, sp. zn. 23CoE/229/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3210203792.2 Krajský súd Trenčín | 23CoE/229/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3210203792.2 | 2013-09-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 167 zákona č. 370/1997 Z. z., § 110 ods. 1 OZ, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2452aa72-4a27-4672-9695-e5f5612655bd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3210203792.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/229/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210203792
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3210203792.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR, so
sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30845572, proti povinnému: O. U., bytom J. XXX/X, X. nad X., t. č.
T. X/X, X. nad X., o vymoženie 691,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 3Er/496/2010-61 zo dňa 15. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ a § 167 zákona č. 370/1997 Z. z. o
vojenskej službe, keď po začatí exekúcie dospel k záveru, že tu existujú dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná, nakoľko oprávnenému zanikol zo zákona nárok na vymáhanie pohľadávky z dôvodu jej
preklúzie, na ktorú súd prihliada ex offo. V danej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie
Vojenského útvaru 2370 Martin č. EKŠ: 3/99 zo dňa 28.07.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
23.09.1999 a vykonateľnosť dňa 08.10.1999. S poukazom na § 167 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej
službe je zrejmé, že rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu bolo súdne vykonateľné do 08.10.2009.
Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 10.11.2010 po zákonom stanovenej
lehote súdnej vykonateľnosti. Na plynutie prekluzívnej lehoty musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Súd prvého stupňa sa tiež zaoberal skutočnosťou, či v danom prípade nie je možné aplikovať
ustanovenie § 372m Občianskeho súdneho poriadku, pričom dospel k záveru, že napriek tomu, že
na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou (neskôr na Okresnom súde Trenčín z dôvodu prechodu
výkonu súdnictva na Okresný súd Trenčín) bolo vedené konanie o výkon rozhodnutia pod sp. zn. BN -
4E/49/2004, toto konanie bolo uznesením č.k. BN - 4E/49/2004-7 zo dňa 19.02.2007 zastavené.
Oprávnený tak v pôvodnom konaní o výkon rozhodnutia nepodal v zákonom stanovenej lehote návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, preto došlo pred Okresným súdom Trenčín k zastaveniu
konania sp. zn. BN - 4E/49/2004. S ohľadom na uvedené tak neboli zachované účinky pôvodného
návrhu na výkon rozhodnutia vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. BN
- 4E/49/2004. V zmysle ustanovenia § 372m ods. 1 O.s.p. bol oprávnený povinný návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona podať súdnemu exekútorovi do dňa 01.03.2006, zo spisu Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3Er/496/2010 je nepochybné, že návrh oprávneného zo dňa
10.11.2010 bol podaný u súdneho exekútora dňa 16.11.2010, čo je zrejmé zo žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Nakoľko z ustanovenia § 200 ods. 2 Ex. por. nevyplýva
povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže
súd prvého stupňa rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní, prípadne po právoplatnosti
rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie
§ 112 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ako veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde
alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto



uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré
bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Návrhom z 19.02.2004
sa oprávnený domáhal uspokojenia svojej pohľadávky výkonom rozhodnutia predajom hnuteľných
vecí vo vlastníctve povinného. O predmetnom návrhu rozhodol Okresný súd Bánovce nad Bebravou
vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia č.k. 1E/49/04-4 zo dňa 27.02.2004, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 19.03.2004. Predmetné konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.
BN-4E/49/2004-7 z 19.02.2007 v súlade s ustanovením § 372m ods. 3 zákona č. 341/2005 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2007.
Premlčacia lehota teda počas trvania výkonu rozhodnutia neplynula od 19.03.2004 do 26.02.2007 (t.
j. 2 roky 11 mesiacov 7 dní). 10-ročná lehota vzhľadom na prebiehajúci súdny výkon rozhodnutia
neuplynula 08.10.2009, ale v prípade neuplatnenia návrhu na vykonanie exekúcie z 10.11.2010 by
uplynula až 15.09.2012. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoE/200/2012 zo
dňa 27.11.2012 a Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoE/121/2011-25 zo dňa 26.01.2012. Nesúhlasí s
názorom súdu prvého stupňa, že právo oprávneného zaniklo, teda, že lehota, v ktorej sa malo uplatniť,
je prekluzívna. Preklúzia, ako právny inštitút, je zánik práva neuplatnením v zákonom stanovenom čase,
ktorý nastáva len v zákonom stanovených prípadoch. Samotné ustanovenie § 167 zákona č. 370/1997
Z. z. odkazuje na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda lehotu na uplatnenie
práva označuje ako premlčaciu. Mal za to, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nesprávne
právne posúdil vec, a v danej veci tak nebol žiadny dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej
zastavenie. Navrhol zrušenie uznesenia súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia.

Zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa poverením č. 5301 012116 zo dňa 07.02.2011
poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Matejova vykonaním exekúcie pre vymoženie sumy 691,10
eur s príslušenstvom, na poklade rozhodnutia Vojenského útvaru 2370 Martin o povinnosti nahradiť
škodu č. 3/99 zo dňa 28.07.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.1999 a vykonateľnosť
dňa 08.10.1999, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 10.11.2010. Krajský súd v
Trenčíne uznesením, č.k. 23CoE/169/2012-46 zo dňa 22.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
02.01.2013 uznesenie súdu prvého stupňa, č.k. 3Er/496/2010-9 zo dňa 28.10.2011, ktorým exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že pri zastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. je potrebné s účinnosťou od 08.08.2012 v zmysle zákona
č. 230/2012 Z. z. podľa § 57 ods. 5 Ex. por. nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa následne
napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 167
zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe s odôvodnením, že rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu
bolo súdne vykonateľné do dňa 08.10.2009. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 10.11.2010,
teda po zákonom stanovenej lehote súdnej vykonateľnosti a súd musí na uplynutie prekluzívnej lehoty
prihliadať z úradnej povinnosti. V odôvodnení zároveň poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 57
ods. 5 Ex. por., ktoré zaviedlo s účinnosťou od 08.08.2012 povinnosť nariadiť pojednávanie, ak súd
rozhoduje o. i. podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., bolo zákonom č. 335/2012 Z. z. s účinnosťou od
01.01.2013 zrušené.

Podľa § 167 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, právoplatné rozhodnutie služobného orgánu
o povinnosti nahradiť škodu je súdne vykonateľné v lehote 10 rokov.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

V preskúmavanej veci bolo sporné, či ide o lehotu premlčaciu alebo prekluzívnu. Nakoľko sa oprávnený
v exekučnom konaní domáhal vymoženia nároku na náhradu škody, na podklade právoplatného
rozhodnutia služobného orgánu podľa osobitného zákona (zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej
službe), kde ustanovenie § 167 v poznámke pod čiarou odkazuje na ustanovenie § 110 Občianskeho



zákonníka, odvolací súd uzaviera, že v danom prípade ide o lehotu premlčaciu, a nie prekluzívnu. Z
tohto dôvodu je zrejmé, že sa jedná o plynutie premlčacej lehoty.

Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, teda riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe
dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa vnáša do záväzkových právnych
vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas
(bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe (úspešnému výkonu exekúcie) zo strany veriteľa. V inštitúte
premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda
pre tých, ktorí o svoje práva dbajú, inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania
predstavuje spravidla efektívny postup, obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe
si veriteľ uplatní svoje právo. Na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje veriteľa k včasnému
vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov,
ktoré zodpovedajú účelu premlčania.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov
obrany účastníkov konania, predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh, ako
aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Medzi prípady zastavenia exekúcie bez návrhu (ex officio) patrí aj
dôvod jej zastavenia vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., t. j. ak exekúciu súd vyhlási
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Za dôvod podľa § 57 ods.
1 písm. g/ Ex. por. možno pripustiť i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným
titulom, to znamená premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká,
len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá.

V tejto súvislosti treba uviesť, že právo na súd, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu,
nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť
prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej
svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo
na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi
použitými prostriedkami a týmto cieľom. V zmysle uznesenia Ústavného súdu, č.k. II. ÚS 464/2011-16 zo
dňa 20.10.2011 znakom právneho štátu je princíp zákazu denegatio iustitae, ktorý vyplýva aj z princípu
na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd). Princíp zákazu denegatio iustitae je potrebné aplikovať aj vo vykonávacom - exekučnom
konaní. Vychádzajúc z tohto základného princípu výkonu spravodlivosti, v rozpore s ním by bol taký
výklad zákona, ktorý by znemožňoval nárok garantovaný hmotným právom presadiť prostredníctvom
oprávnených orgánov.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p. a podľa ods. 2 cit. ustanovenia vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.