{"guid": "1c72a708-c74b-4038-8c3c-7e750ae1b08b:bbed58d6-0d54-43f6-8e13-f8115dd71598", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3214202021.1", "spisova_znacka": "4Co/903/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/903/2014 z 27. 11. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 27. novembra 2014, sp. zn. 4Co/903/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3214202021.1", "identifikacne_cislo": "3214202021", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2014-11-27", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbed58d6-0d54-43f6-8e13-f8115dd71598", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3214202021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3214202021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3214202021.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/903/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214202021
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3214202021.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: C. podnik T., a.s., so sídlom T., Z. 1, T., O. XX
XXX XXX, zastúpeného JUDr. R. P., advokátom so sídlom T., T., F. E. T. X-CX proti odporcovi E.
M., trvale bytom P. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Mgr. C. B., vyššou
súdnou úradníčkou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09.októbra 2014,
č. k. 5C/54/2014-46 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania  p o
t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
50,70 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť  zaplatiť navrhovateľovi
na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok
a v sume 11,83 eur na trovách právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh
je podaný dôvodne, pretože odporca cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa bez cestovného
lístka, a preto je povinný zaplatiť cestovné v sume 0,70 eur ako aj sankčnú úhradu vo výške 50 eur
v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave. Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom
rozsahu a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur. Právne vec posúdil aj podľa § 760,
§ 772 Občianskeho zákonníka a § 12 ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 2 zák. č. 56/2012 o cestnej doprave
v znení neskorších predpisov. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l Občianskeho
súdneho poriadku tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania
za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 11,83 eur, čo predstavuje
20 % z trov právneho zastúpenia, ktoré by mu patrili v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení (ďalej len vyhláška). Keďže hodnota tohto sporu neprevýšila sumu 1 000 eur,
ide o drobný spor, a preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 150 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku a znížil trovy konania a z uplatnenej sumy trov právneho zastúpenia
88,70 eur navrhovateľovi priznal iba sumu 11,83 eur, pretože navrhovateľom uplatnenú náhradu trov
konania považoval za neprimeranú voči pohľadávke, keď uplatnené trovy právneho zastúpenia výrazne
prevyšovali pohľadávku navrhovateľa. Navrhovateľovi by patrila náhrada trov právneho zastúpenia za
dva úkony právnej služby (prevzatie veci, podanie na súd) a režijné paušály k nim prináležiace + DPH) v
celkovej výške 59,14 eur (2 x odmena 16,60 eur + 2 x paušál 8,04 eur + DPH 9,86 eur). Z uvedenej sumy
považoval súd za primeranú náhradu trov právneho zastúpenia sumu 11,83 eur, ktorá predstavuje 20 %
z trov právneho zastúpenia, pričom takáto výška trov právneho zastúpenia je primeraná aj s ohľadom



na skutočnosť, že ide o zastupovanie navrhovateľa v rovnakých veciach a žaloby sú s výnimkou údajov
o odporcovi a čase a mieste cestovania totožné (tzv. formulárové). Okrem toho právnemu zástupcovi
navrhovateľa v zmysle vyhlášky nepatrí odmena a režijný paušál za úkon označený ako pokus o zmier
- výzva na zaplatenie. Tento úkon nie je úkonom v konaní, a preto ani trovy právneho zastúpenia pri
tomto úkone nie sú trovami konania.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne
aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.,  rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a
neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie
konania vo veci samej. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor
podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné
v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v
obdobných prípadoch. Mal za to, že k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je primeraná len situácia,
keď suma trov konania niekoľko násobne prekročí sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, žer v
odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že trovy konania sú
voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania,
trov právneho zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle
logického výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu
sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím
postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách
konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti o výsledok konania,
a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania.
V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku
z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je
náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka
nechať sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani
v tzv. drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
a ktoré v bode 29 Preambuly deklaruje, že \"neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy.\" Poukázal
na to, že Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že
navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník
právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych
služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené
žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť
trovy konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uplatnil
si aj  náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 eur.

Opatrovník odporcu  sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu / vo výroku o náhrade
trov konania / bez nariadenia odvolacieho pojednávania  (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa
uvádza nasledovné:

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.



Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ich náhradu. Naproti ustanoveniu § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré pre súd dáva takúto možnosť vo výnimočných
prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom viazaná len
na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy
konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom
konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov
konania.

V danej veci  bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konanie nepresahuje výšku 1 000 eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia §
150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej  úspešný,
a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške
105,20 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia 88,70 eur. V pomere k predmetu konania 50,70 eur tak celkové uplatnené trovy
konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto
aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť nie len na trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale aj na ostatné uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy
zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi
trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o
trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca chcel týmto spôsobom rozlišovať
trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu
konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.,
ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne nepriznania náhrady len
na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také, teda bez ohľadu na to, čím
sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto podľa odvolacieho súdu
vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri účastníkom uplatnených
celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní
náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací súd  zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené
všetky podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.
Miera zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví
ako neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania  ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e   j e     p r í p u s t n é   .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/54/2014", "guid": "539f771e-ea78-4532-90ae-4ef3a90c851f:eec3dbed-e478-491a-bbb0-e36c2c226776", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}