Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/80/2015 z 29. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. septembra 2015, sp. zn. 8CoP/80/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7713216137.1 Krajský súd Košice | 8CoP/80/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7713216137.1 | 2015-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, § 221 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5dbf705d-d02d-4f40-accc-e9d560b9eb45 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7713216137.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/80/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713216137
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713216137.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. G. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov T. G. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej na E. K. Č.. XX v E. zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom na Námestí Slobody č.
12 v Bratislave zastúpeným JUDr. Máriou Gajdošovou vedúcou kancelárie Centra právnej pomoci na
Lipovej ulici č. 1 v Humennom a E. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ulici Z. Č.. XXX R. J. zastúpeného
JUDr. Radoslavom Sotákom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Námestí Slobody č. 3 v
Michalovciach v konaní o zníženie výživného a úpravu styku o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce z 5.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o znížení výživného a trovách konania a vec vracia v rozsahu
zrušenia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a zmenil úpravu
styku otca s maloletou F. tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 22.3.2013 č.k. 15P
239/2012-64 tak, že upravil styk otca s maloletou každú prvú sobotu v mesiaci od 14:00 hod. do 16:00
hod. v Obchodnom centre Zemplín v Michalovciach bez prítomnosti matky s tým, že otec maloletú
prevezme v určenom čase pred bytom, kde matka s maloletou býva, kde aj maloletú matke v určenom
čase odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletú F. na styk s otcom pripraviť a dieťa v určenom čase a
na určenom mieste otcovi odovzdať. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá
právo na náhradu trov konania. O návrhu otca rozhodol podľa §-u 25 ods. 1, 2, §-u 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, §-
u 65 ods. 1, §-u 76 ods. 1, §-u 78 ods. 1, 3 a rozhodnutie odôvodnil tak, že od poslednej úpravy výživného
nedošlo u otca k takým podstatným zmenám, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Konštatoval,
že v konaní o rozvod manželstva bola uzavretá dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
voči maloletej F. schválená súdom, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej 100 Eur
mesačne a jeho styk s maloletou bol upravený neobmedzene. Pretože jediným zdrojom príjmu otca v
čase tejto súdnej úpravy bol invalidný dôchodok 125 Eur, z ktorého uhrádzal za bývanie v ubytovni 120
Eur a v súčasnosti je taktiež jeho jediným zdrojom príjmu invalidný dôchodok 130 Eur mesačne, ale
býva u svojich rodičov, ktorým prispieva za bývanie 80 Eur mesačne, sa jeho finančná situácia zlepšila,
je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej aj naďalej 100 Eur mesačne.
Konštatoval, že zníženie výživného pre maloletú F. by nebolo v jej záujme. Úpravu styku otca s maloletou
odôvodnil najmä znaleckým posudkom, z ktorého zistil, že maloletá má záujem sa stretávať s otcom,
pretože má k nemu dobrý vzťah a vyjadril názor, že narušené vzťahy medzi rodičmi maloletej nemôžu byť
dôvodom na obmedzenie, prípadne zákaz styku otca s maloletou tak, ako to žiadala matka. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s tým, že konanie mohlo byť začaté aj bez návrhu,
v ktorom žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.



Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zníženie výživného podal v zákonnej
lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zníži výživné
pre maloletú F. na 30 Eur mesačne. Poukázal na skutočnosť, že na jeho strane došlo od vyhlásenia
napadnutého rozsudku k výraznej zmene pomerov, spočívajúcej v tom, že už opätovne nebýva u
svojich rodičov ale na ubytovni, kde zo svojho invalidného dôchodku prispieva za bývanie 120 Eur
mesačne. Konštatoval, že zo svojho invalidného dôchodku nie je schopný prispievať na výživu maloletej
100 Eur mesačne, a ak pri poslednej úprave výživného súhlasil s takto určeným výživným, urobil tak
preto, že sa domnieval, že si ako čiastočný invalidný dôchodca privyrobí a bude môcť prispievať na
výživu maloletej 100 Eur mesačne. Konštatoval, že náhrada škody spôsobená mu ublížením na zdraví
v rozsahu 666,00 Sk (22.107,49 Eur) mu nebola vyplatená, ako to konštatoval súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože, ak by tomu tak bolo, rozhodne by zníženie výživného
pre maloletú F. nežiadal.

Kolízny opatrovník maloletej F. navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, s poukazom na neustále sa zvyšujúce odôvodnené potreby maloletej súvisiace so školskou
dochádzkou, voľnočasovými aktivitami a jej vekom. Zdôraznil, že matka ako invalidná dôchodkyňa,
nedokáže doplňovať zdroj výživy maloletej.

Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že nesúhlasí s
obsahom odvolania v celom rozsahu, pretože je toho presvedčenia, že v priebehu dokazovania pred
prvostupňovým súdom bolo dostatočne preukázané, že otec má dostatok finančných prostriedkov na
plnenie si vyživovacej povinnosti v doposiaľ určenom rozsahu. Uviedla, že príjmom otca je invalidný
dôchodok, v súčasnosti už nepochybne zvýšený nad 130 Eur mesačne, z ktorého žiadne výdavky,
okrem exekučných zrážok z titulu vymáhania výživného pre maloletú F. v rozsahu 28 Eur mesačne
nemá. Zdôraznila, že otec v konaní pred súdom prvého stupňa nepredložil žiadne dôkazy potvrdzujúce,
že prispieva svojim rodičom za bývanie 80 Eur mesačne. Poukázala na rozpor v tvrdení otca pred
súdom prvého stupňa o jeho súčasnom bývaní na ubytovni a medzi tvrdením jeho matky, ktorá uviedla
vo svedeckej výpovedi, že býva u svojich rodičov. Z uvedeného rozporu vyvodila záver, že otec zámerne
zavádza súd s cieľom dosiahnuť zníženie výživného pre maloletú. Vyjadrila tiež názor, že ak otec nemá
dostatok finančných prostriedkov, nemal dôvod presťahovať sa od rodičov na ubytovňu. Poprela tvrdenia
otca o neoznámení zmeny obvyklého pobytu maloletej F. a v tejto súvislosti uviedla, že osobne oznámila
kolíznemu opatrovníkovi maloletej, že jej bol predbežne uznesením Okresného súdu Michalovce z
28.1.2015 č.k. 15P 14/2015-32 udelený súhlas na vycestovanie do cudziny. Rovnako uviedla, že ak
otec nenavštevuje už päť rokov psychiatrickú ambulanciu, kde bol liečený pre poúrazové poškodenie
mozgu a osobnostnú poruchu, je zdravý a nemá dôvod sa nezamestnať a byť invalidným dôchodcom.
Poukázala aj na obsah zápisnice súdu z 15.10.2014, kde je konštatované, že v prospech otca maloletej
F. sa vedie exekúcia na vymáhanie peňažnej sumy 666.000,-Sk z titulu priznanej náhrady škody, ktorú
označila za ďalší príjem otca. Poukázala aj na neustále sa zvyšujúce odôvodnené potreby maloletej
za uplynulý čas od poslednej úpravy výživného, ktoré ona nie je schopná zabezpečovať, pre vážne
zdravotné problémy, v dôsledku ktorých, sú jej zárobkové možnosti obmedzené. Navrhla odvolaciemu
súdu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o úprave styku otca s maloletou, nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2
O.s.p.).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa
§-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Podľa §-u 221 ods. 1 O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len
v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho
obsahom je aj zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkovi konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 65 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne §-om 120 ods. 1 O.s.p., pretože nezistil
všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o návrhu na zníženie výživného, najmä riadne neuviedol, z
akej výšky príjmu vychádzal pri rozhodovaní, ani na základe akých skutočností vyhodnotil potencionalitu
otcovho príjmu, nezaoberal sa vôbec hodnotením výdavkov otca, neuviedol, ktoré z nich považoval za
nevyhnutné a na ktoré neprihliadol a obmedzil sa iba na všeobecné skonštatovanie, že je v možnostiach
a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej doterajšou výškou výživného. Napriek skutočnosti,
že v tomto konaní, ktoré mohlo byť začaté aj bez návrhu, platí vyšetrovacia zásada, konajúci súd
konštatoval, že otec nepredložil žiadny dôkaz o snahe zamestnať sa a vyjadril názor, že jeho majetkové
pomery sa zlepšili, nakoľko mu bola priznaná finančná čiastka 666.000,-Sk (22.107,49 Eur) z titulu
náhrady škody spôsobenej mu ublížením na zdraví ešte v roku 2008. Skutočnosť, či otcovi bola skutočne
táto náhrada škody vyplatená, sa ani len nepokúsil zistiť a tvrdenie otca, že z tejto sumy mu bolo
vyplatených iba 130 Eur žiadnym spôsobom neverifikoval v rozpore s vyšetrovacou zásadou a iba
konštatoval, že aj toto tvrdenie otec žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvého stupňa v rozpore s §-
om 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, čím
odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom.



Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne vykonať dokazovanie za účelom zistenia
schopnosti a možnosti otca prispievať na výživu maloletej v doposiaľ určenom rozsahu, posúdiť jeho
výdavky a určiť, ktoré sú odôvodnené a ktoré nie, dôsledne sa vysporiadať so všetkými jeho odvolacími
námietkami a rozhodnutie odôvodniť podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p .tak, aby jeho závery vyplývali zo
zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí, boli preskúmateľné a logicky
správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.