Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/33/2014 z 11. 5. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 11. mája 2014, sp. zn. 11CoP/33/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2314200071.1
Krajský súd Trnava | 11CoP/33/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2314200071.1 | 2014-05-11 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. b) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d6da961-752d-4e02-8b6c-dfd7b4eefece
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2314200071.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/33/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314200071
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2314200071.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, dieťa rodičov: matka - U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., B. XXX/XX, zast. splnomocnencom:
Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrová 42, Šaľa, IČO: 36 866 296, otec
- E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - X., F. XXXX/X, zast. splnomocnencom: Advokátska kancelária
FARDOUS PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná 6, IČO: 47 241 543, o návrhu otca na zmenu
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, rozhodujúc o návrhu otca na nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, zo dňa
26. marca 2014, č. k. 24P/1/2014-131, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým by súd uložil matke maloletého dieťaťa povinnosť odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti
otca a to v lehote 3 dní od prevzatia predbežného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil
použitím ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1,2, § 75 ods. 4,5,6,8, § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predpokladom nariadenia predbežného opatrenia
je preukázanie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých však súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia skúma nielen potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania, či existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, ale predovšetkým
súd skúma záujem maloletého dieťaťa, pričom v danom prípade nemal za preukázané, že by bolo
dané aktuálne nejaké nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy
pomerov maloletého dieťaťa, ktorá by bola v záujme maloletého dieťaťa. Dieťa sa stále nachádza v
starostlivosti matky a to na základe právoplatného rozhodnutia súdu, tak ako bolo už skonštatované v
predchádzajúcom rozhodnutí. Matka sa o dieťa riadne stará, žiadne nedostatky na jej strane doposiaľ
neboli v konaní preukázané obsahom listinných dôkazov, výpoveďami účastníkov a svedkov a súd
ich nezistil ani z obsahu pripojenej fotodokumentácie mobilných telefónov účastníkov konania, resp.
starého otca mal. dieťaťa z otcovej strany. Podozrenia otca na zanedbávanie starostlivosti o mal. dieťa
zo strany matky otec v konaní nepreukázal. Lekárska správa  z 12.10.2010 sa týka úrazu, ktorý sa mal.
dieťaťu stal ešte v období keď spolu rodičia žili a nepreukazuje, že by došlo k zavinenému zraneniu
dieťaťa matkou. Lekárska správa z 13.6.2012 rovnako nepreukazuje, že by došlo k zavinenému zraneniu
dieťaťa matkou, pričom toto sa súdu nepodarilo zistiť ani dopytom na ošetrujúcu lekárku dňa  26.3.2014.
Fotodokumentácia mal. dieťaťa nepreukazuje, že by išlo o iné než bežné ochorenia mal. dieťaťa a bez
vyjadrenia kompetentného lekára, ktoré otec súdu nepredložil súd ani nemôže prísť k takémuto záveru.
Otec k návrhu na nariadenie tohto predbežného opatrenia doložil iba nové čestné prehlásenie sestry
matky, ktoré súd bez jej zistenia pomeru zaujatosti k matke nemôže brať za hodnoverné a oprieť oň
rozhodnutie o faktickej zmene výchovného prostredia mal. dieťaťa, ktorej odôvodnenosť a nevyhnutnosť
v konaní nebola iným spôsobom preukázaná.  Otec mal. dieťaťa má styk s maloletým dočasne upravený,



ktoré rozhodnutie matka dobrovoľne realizuje, pričom z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva aj tá
skutočnosť, že vo väčšom rozsahu než otec sa o mal. dieťaťa pred začatím tohto konania staral jeho
otec, starý otec mal. dieťaťa, ku ktorému má aj mal. dieťa vytvorený hlbší citový vzťah. V záujme mal.
dieťaťa je však, aby prioritne zabezpečoval jeho starostlivosť rodič, v tomto prípade matka a až keď to
nie je z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možné starí rodičia. Vzhľadom na citované zákonné
ustanovenia a uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh
otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu prvostupňového súdu podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa, v ktorom
uviedol, že žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu. Vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že
prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní pravdepodobne opomenul vysporiadať s konštatovaním
otca o nedostatkoch matkinej výchovy spočívajúcich v tzv. kvalifikovanom bránení styku, kedy takmer
40 dní opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňovala otcovi styk s maloletým. Ďalej poukázal na
skutočnosť, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy čestné prehlásenie p.
F. R. - sestry matky zo dňa 10.03.2014, v ktorom sa konštatuje, že matka maloletého holduje alkoholu,
často navštevuje nočné kluby, zúčastňuje sa motorkárskych zrazov a často strieda partnerov. Sestra
matky v žiadnom prípade nie je zaujatá voči matke a ide jej výhradne o dobro a zdravie jej krstného syna
a nemôže sa nečinne prizerať v akom výchovnom prostredí je vychovávaný, keď je v starostlivosti matky.
Súd prvého stupňa taktiež nepovažoval za relevantné tvrdenie otca o častom požívaní alkoholických
nápojov zo strany matky maloletého iba z dôvodu, že otec nepredložil súdu žiadnu lekársku správu na
podloženie svojho tvrdenia. Takouto lekárskou správou otec maloletého nedisponoval, avšak po vydaní
zamietavého uznesenia prvostupňového súdu otec maloletého zistil, že matka bola napr. v auguste 2013
v nemocnici v Galante resp. v septembri 2013 v nemocnici v Nitre - urgentný príjem  prijatá s diagnózou
ťažkej opitosti, pričom bola prepustená na vlastnú žiadosť. Uvedené skutočnosti si vie súd pomerne
jednoduchým spôsobom overiť formou vyžiadania súčinnosti zo strany označených zariadení. Súd sa
vo svojom označení nezaoberá ani tvrdením otca, že maloletý trpí nadmernou psychickou záťažou, keď
musí ísť k matke po celom dni strávenom s otcom, nakoľko v momente, keď otec maloletému oznámi,
že ho berie k mamičke, maloletý sa začne sťažovať na bolesti brucha, má nutkanie ísť na malú a veľkú
potrebu, pričom uvedený scenár sa s obmenami opakuje zakaždým, keď otec v súlade so súdnym
rozhodnutím berie maloletého k matke. Plač maloletého pri presune od otca k matke potvrdila aj sama
matka pri rozhovore s p. učiteľkou V., ktorú skutočnosť preukazuje aj priložené čestné vyhlásenie p. V..
Súd prvého stupňa svoj záver o vytvorení vhodných podmienok zabezpečenia starostlivosti o maloletého
v spoločnej domácnosti matky s jej súčasným partnerom v obci K., vyslovil na základe správy kolízneho
opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ktorá bola výsledkom prešetrenia
pomerov u matky, ktoré bolo uskutočňovaný pracovníkmi ÚPSVaR: Mgr. L. P. a Mgr. L. F., avšak pri tomto
konštatovaní sa súd absolútne nezaoberal zaujatosťou Mgr. F. v tejto veci, ktorú v konaní navrhovateľ
namietal. V závere svojho odvolania ďalej otec poukazuje na skutočnosť, že súd si osvojil vyfabulovanú
účelovú konštrukciu zo strany matky o nezáujme otca o maloletého v minulosti, keď uviedol, že je predsa
prirodzené, že keď otec maloletého žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, tak v čase, keď je
v práci zabezpečuje príchod resp. odvoz maloletého do škôlky jeho starý otec. Podstatné je, že otec
maloletého v čase, keď musí byť v práci vie za seba zabezpečiť adekvátnu náhradu - svojho otca, s
ktorým spolu s maloletým tvoria spoločnú domácnosť.

Z čestného vyhlásenia p. U. V. zo dňa 16. apríla 2014 pripojenej k odvolaniu otca maloletého vyplýva,
že ide o učiteľku Materskej školy v K., ktorú navštevuje aj mal. E.. Matka vodí maloletého do materskej
školy o 7.30 hod. a po obede chodí po chlapca starý otec M. R.. Matka maloletého priniesla do materskej
školy rozhodnutie súdu, kde je uvedené, ktoré dni má právo otec na styk s maloletým. Otec maloletého
požiadal, že  dni keď má u seba chlapca nebude ho vodiť do materskej školy, ale sa mu bude venovať
doma. Keďže sa maloletý na otca teší súhlasila s tým, lebo podľa vyjadrenia súdu má na to právo. Matka
s tým však nesúhlasila a žiadala, aby materská škola zakázala otcovi mať chlapca v tieto dni doma.
Matka uviedla, že otec má nosiť syna do škôlky. Zo stany učiteľky bolo uvedené, že sa musia riadiť
rozhodnutím súdu, kedy má otec právo byť s dieťaťom, avšak matka maloletého s tým nesúhlasila a jej
reakcia bola taká, že materská škola je nenormálna a ona chlapca z nej odhlási.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu



na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2
O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení
sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné, pretože
napadnuté rozhodnutie je vecne správne a je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

V danej veci bolo potrebné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia posúdiť podľa § 102 ods.
1 O.s.p., keďže k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia došlo po začatí konania vo veci samej.
O predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle cit. zákonného ustanovenia a jeho
dôsledkoch platia ust. § 74 až § 77 O.s.p., čiže súd i po začatí konania môže nariadiť predbežné opatrenie
v zmysle § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Predbežné
opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len
dočasne úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania. Vo svojej podstate je tak konkretizáciou a naplnením
ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Účelom predbežného opatrenia je poskytnutie
dočasnej ochrany subjektívnym právam a oprávneným záujmom fyzických alebo právnických osôb a to
v prípade, ak je táto dočasná ochrana naliehavá.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. V
zmysle cit. zákonného ustanovenia môže súd predbežným opatrením aj z úradnej povinnosti (bez
návrhu) odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo inej osoby, ktorou môže byť fyzická
osoba (náhradná starostlivosť, pestúnska starostlivosť) alebo osoba právnická (ústavná starostlivosť).
V prípade, že sa jedná o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča rozhodujú kritéria uvedené
v § 24 až § 26 a § 36 Zákona o rodine, t.j. ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, nedohodli sa na úprave práv a
povinností k maloletému dieťaťu, musí súd vždy prihliadať na záujem dieťaťa, najmä jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, vek dieťaťa, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom
a podobne, pričom sa uprednostňuje výchovné prostredie toho rodiča, u ktorého so zreteľom na všetky
hľadiská sú lepšie predpoklady pre starostlivosť o maloleté dieťa. Vzhľadom na dočasnosť predbežného
opatrenia je potrebné uviesť, že trvá dovtedy, kým súd nerozhodne vo veci samej - o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností, ktoré konanie môže súd prvého stupňa začať aj bez návrhu (§ 81 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom vo veci samej domáha
zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu oproti ostatnej úprave rozsudkom
Okresného súdu Galanta č.k. 16P/250/2011-75 zo dňa 21.11.2011 na základe ktorého bol mal. E.
zverený do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný platiť výživné vo výške 90 eur mesačne, keď
úprava styku otca s maloletým bola ponechaná bez obmedzenia. Otec sa domáha zverenia maloletého
E. do svojej osobnej starostlivosti a matke určiť výživné vo výške 27,13eur mesačne a zakázať matke
styk s dieťaťom. Spolu s návrhom vo veci samej otec podal aj návrh na nariadenie predbežného
opatrenia ktorým sa v konaní už raz domáhal aby súd nariadil matke odovzdať dieťa do jeho starostlivosti,
ktorý návrh bol dňa 8.1.2014 uznesením tunajšieho súdu č.k. 24P/1/2014-13 zamietnutý. Na pojednávaní
dňa 6.2.2014 súd na návrh otca uznesením č.k. 24P/1/2014-98  dočasne upravil styk otca s maloletým
dieťaťom a zároveň uznesením č.k. 24P/1/2014- 101 uložil obom rodičom maloletého dieťaťa výchovné
opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu po dobu 3 mesiacov. Obe
rozhodnutia sú právoplatné. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 24.1.2014 vyplýva, že matka žije
v 2- izbovom byte v spoločnej domácnosti so svojim partnerom v obci K., pričom v domácnosti majú
vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o mal. dieťa a maloletý ja v dispenzárnej
starostlivosti MUDr. T. Z.. Z návrhu otca vyplýva, že matku maloletého dieťaťa vníma ako výrazne
problémovú osobu, ktorá často strieda partnerov aj svoje bydlisko, pomerne často užíva alkoholické
nápoje a navštevuje nočné podniky, v dôsledku čoho je širším okolím i blízkymi osobami hodnotená veľmi
negatívne. V návrhu sa ďalej uvádza, že matka maloletého iba predstiera rolu starostlivej matky pred
rodinou svojho nového partnera. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bude podľa otca psychické
zdravie i vývin maloletého vážne ohrozený, pokiaľ bude maloletý ponechaný v starostlivosti matky. Otec
zároveň v návrhu poukazuje na to, že k nemu ako aj k jeho rodičom má maloletý vytvorený veľmi blízky
citový vzťah, keďže v skutočnosti maloletého vychovávali oni. Ako dôkaz svojich tvrdení pripojil otec k
svojmu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj čestné vyhlásenie p. F. R., ktorá je sestrou matky
maloletého dieťaťa, v ktorom táto uvádza, že má poznatky o tom, že jej sestra, t.j. matka maloletého
dieťaťa, holduje alkoholu, často navštevuje nočné kluby, zúčastňuje sa motorkárskych zrazov, neustále
strieda partnerov i svoje bydlisko, čo sa podľa sestry matky negatívne odráža na psychike maloletého.



Zo správy vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 22.04.2014
vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky realizoval na základe podnetu Okresného
súdu v Galante uznesením zo dňa 06.02.2014 č. k. 24P/1/2014-100 psychologické konzultácie o
výchovnom nariadení podrobiť sa psychologickému poradenstvu po dobu 3 mesiacov. S klientmi bolo
v rámci 3 - mesačnej spolupráci naplánovaných 6 párových stretnutí, z ktorých iba 2 prebehli za účasti
oboch zúčastnených. Na ďalšie stretnutia počnúc dňom 17.03.2014 sa p. R. E. nedostavil a do dnešného
dňa žiadnym spôsobom, či už osobne alebo telefonicky neoznámil dôvod svojej neúčasti. Nakoľko sa
otec maloletého rozhodol prerušiť spoluprácu nie je možné v realizácii východného opatrenia ďalej
pokračovať a teda nespĺňa svoj účel.

Matka maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala súdu dňa 23.04.2014 vyjadrenie
k návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom uviedla, že tento návrh považuje za
nedôvodný v celom rozsahu, nakoľko návrh neobsahuje žiadne také skutkové tvrdenie, ktoré by
odôvodňovali jeho nariadenie v zmysle ust. § 74a a nasl. O.s.p.. Z uvedených zákonných ust. § 74, §
76 ods. 1 písm. b) O.s.p., § 75 ods. 5 O.s.p. vyplýva, že dôvodom nariadenia predbežného opatrenia
je skutočnosť, že sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je v ohrození života, pričom
ani jedna z týchto zákonných podmienok nie je v danej právnej veci splnená, keď musí nastať taký
objektívny stav, ktorý by bol z hľadiska vyčkávania na konečné rozhodnutie vo veci pre maloleté deti
neúnosným. Pokiaľ ide o tvrdenie, že mal maloletý v starostlivosti matky utrpieť dva vážne úrazy dňa
12.10.2010 a 13.06.2012 ide o skutkové tvrdenia, ktoré sú bez akejkoľvek časovej súvislosti s podaním
návrhu na nariadenie predbežného oparenia dňa 24.03.2014 a okrem uvedeného je potrebné uviesť,
že obidva úrazy utrpel v čase, keď bol práve so svojím otcom, ktorý na neho nedal dostatočný pozor.
Pokiaľ ide o otcom popísaný charakter matky, najmä požívania alkoholických nápojov, jej charakterové
vlastnosti, jej častú zmenu partnerov, keď dokonca tvrdenie, keď matka nemá stály domov ide o
absolútne nepravdivé tvrdenia, ktoré sú otcom maloletého produkované účelovo a zámerne s cieľom
vymyslieť aspoň nejaký dôvod, ktorý by mal byť prítomný na to, aby mohol byť podaný návrh na
nariadenie predbežného opatrenia. Matka maloletého uviedla, že samotné čestné prehlásenie jej sestry
samo o sebe nie je relevantným dôkazom, nakoľko táto s ňou nebýva v jednej domácnosti a okrem
toho sestra matky žije a čaká dieťa s najlepším priateľom otca maloletého a teda je zrejmé, že ide
o listinu, ktorú je potrebné hodnotiť ako listinu, ktorá je v rozpore so skutkovým stavom veci. Matka
maloletého prikladá k tomuto vyjadreniu aj lekársku správu zo dňa 11.04.2014 vystavenú MUDr. O.
X., z obsahu ktorej vyplýva, že lekár u matky nezistil žiadne požívanie drog či alkoholu a taktiež
predkladá lekársku správu vystavenú MUDr. T. Z. zo dňa 14.04.2014, z ktorej vyplýva, že maloletý má
absolvované všetky očkovania a preventívne prehliadky, do ordinácie sa dostavuje vždy v sprievode
matky a spolupráca matky so zdravotným zariadením je dobrá, dodržiava dohodnuté termíny prehliadok,
očkovaní aj kontrolných vyšetrení. U maloletého nikdy neboli spozorované žiadne známky zanedbania
starostlivosti ani známky fyzického alebo psychického týrania. Maloletý prekonal bežné ochorenia. Ďalej
je predložené aj potvrdenie z Materskej školy K., ktorú maloletý navštevuje, z obsahu ktorej vyplýva,
že do materskej školy maloletého vodí matka, do materskej školy maloletý nastúpil v roku 2014 a ide o
milého a úprimného chlapca. Z pracovného hodnotenia matky vydaného zamestnávateľom spol. X. V.
N., s.r.o., so sídlom X. XXXX/XA X., zo dňa 15.04.2014 vyplýva, že matka maloletého pristupuje k práci
zodpovedne a profesionálne, je dochvíľna, pracovitá. Všetky vyššie uvedené listinné dôkazy vyvracajú
tvrdenia otca o charaktere matky, či zanedbanie jej starostlivosti o maloletého. Matka je toho názoru,
že otec v návrhu dostatočne neosvedčil potrebu zmeny východného opatrenia, ktoré chce vykonať cez
predbežné opatrenie, poukazuje pritom aj na súdnu prax, v zmysle ktorej nie je prípustné meniť výchovné
prostredie cez inštitút predbežného opatrenia, ale len v riadne vykonanom dokazovaní rozhodnutím vo
veci samej tak, aby bol zohľadnený čo najlepší záujem maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené matka
maloletého žiada súd, aby návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol ako nedôvodný.

Odvolací súd na základe podaného odvolania otca preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa rozhodol správne ak zamietol
návrh otca na nariadenie tohto predbežného opatrenia, keďže otec neosvedčil naliehavosť potreby jeho
nariadenia a potrebu ingerencie súdu v tejto forme. Nariadenie predbežného opatrenia ako špecifického
inštitútu pred rozhodnutím vo veci samej musí byť osvedčené pomermi, ktorých úprava neznesie odklad,
čo v danom prípade nebolo splnené.



Odvolací súd dospel k záveru, že odovzdanie maloletého E. do starostlivosti otca formou nariadenia
tohto predbežného opatrenia nie je dôvodné a stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého
stupňa. Základným prvkom nariadenia predbežného opatrenia je jeho opodstatnenosť z dôvodu, že hrozí
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a pri starostlivosti o maloleté dieťa je potrebné vziať do
úvahy aj okolnosti svedčiace o tom, že život, zdravie alebo priaznivý vývoj dieťaťa je vážne ohrozený
alebo narušený. Okolnosti takéhoto charakteru neboli v konaní preukázané a opodstatnenosť nariadenia
predbežného opatrenia nebola tak odôvodnená. Otec dôvodil svoj návrh tým, že matku maloletého
dieťaťa vníma ako výrazne problémovú osobu, ktorá často strieda partnerov aj svoje bydlisko, pomerne
často užíva alkoholické nápoje a navštevuje nočné podniky, v dôsledku čoho je širším okolím i blízkymi
osobami hodnotená veľmi negatívne. V tejto súvislosti ale odvolací súd uvádza, že nepostačuje len
poukázať na nevhodné správanie sa matky, ktoré je potrebné okrem iného aj preukázať, ale je potrebné
súdu osvedčiť, že prípadné nevhodné správanie sa matky ohrozuje zdravie a priaznivý vývoj dieťaťa a
preto je potrebná takáto úprava prostredníctvom predbežného opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti
ale poukazuje na lekárske správy predložené matkou maloletého v jej vyjadrení k podanému návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, z ktorých jasne vyplýva, že matka nepožíva alkohol ani drogy
a taktiež riadne navštevuje detského lekára maloletého, ktorý uviedol, že u maloletého nikdy neboli
spozorované žiadne známky zanedbania starostlivosti ani známky fyzického alebo psychického týrania.
Uvedené skutočnosti mal odvolací súd preukázané aj správou kolízneho opatrovníka, ktorý pri šetrení
pomerov v domácnosti matky nezistil žiadne nedostatky a taktiež zo správy MŠ v K. odvolací súd nezistil,
žeby matka zanedbávala starostlivosť o maloletého. Odvolací súd tieto nedostatky v starostlivosti o
maloletého nevidel ani v čestnom prehlásení učiteľky MŠ v K. p. U. V. na ktoré otec maloletého poukázal,
nakoľko táto len konštatuje rozdielne názory rodičov ohľadne úpravy styku otca s maloletým, avšak z
prehlásenia nevyplýva, žeby u maloletého boli zistené nedostatky v jeho starostlivosti zo strany matky.

Čo sa týka odvolacej námietky otca, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný aj z toho
hľadiska, že matka bráni otcovi v riadnom styku s dieťaťom, v danom prípade je možné konštatovať,
že táto otázka úpravy práv a povinností rodičov k maloletému je medzi rodičmi sporná, keď vzhľadom
na skutočnosť, že rodičia sa nevedeli o tejto úprave dohodnúť, súd prvého stupňa na pojednávaní dňa
6.2.2014 nariadil predbežné opatrenie uznesením, č.k. 24P/1/2014-98 a upravil styk otca s maloletým. V
tejto súvislosti ale odvolací súd poukazuje na krátke obdobie, ktoré uplynulo od tejto súdnej úpravy styku
otca s maloletým a taktiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec vo svojej odvolacej námietke
žiadnym spôsobom nekonkretizuje, kedy presne matka otcovi bránila v tomto styku, za akých okolností
a preto je táto odvolacia námietka zo strany otca nedôvodná.

Čo sa týka odvolacej námietky otca, že kolízny opatrovník vykonával šetrenie pomerov prostredníctvom
pracovníka Mgr. F., ktorý je ale zaujatý, lebo sa pozná s otcom matky maloletého odvolací súd
uvádza, že úrad má zákonnú povinnosť zastupovať výlučne záujmy dieťaťa a nie niektorého z rodičov
(cit. § 61 Zákona o rodine) a že za opatrovníka maloletého bol ustanovený predmetný úrad ako
právnická osoba a teda je vecou kompetentných zamestnancov úradu, ktorého konkrétneho pracovníka
poveria povinnosťou zastupovať maloletého v konaní. V tejto súvislosti ale odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že menovaný pracovník na pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vo veci zaujatý a pomery
v domácnosti rodičov boli prešetrované aj inou pracovníčkou kolízneho opatrovníka a to p. P.. Odvolací
súd vzhľadom na túto odvolaciu námietku uvádza, že otázka vylúčenia takéhoto pracovníka nejustičného
orgánu z dôvodu jeho možnej zaujatosti môže byť  z podnetu účastníka riešená mimo súdneho konania
nadriadeným povereného zamestnanca úradu.

Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani
nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto
prvostupňový súd správne rozhodol na základe osvedčených skutočností. Odvolací súd zdôrazňuje,
že nariadením predbežného opatrenia sa upravujú pomery účastníkov len dočasne a zásadne sa
ním neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, v ktorom súd vykoná dokazovanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej, pretože spravidla v konaní o nariadenie predbežného
opatrenia sa dokazovanie nevykonáva. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že otec žiadal o nariadenie
predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. b), pričom z ust. § 75 ods. 5 OSP vyplýva, že v
takýchto prípadoch rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. Je nedôvodné a bez
opory v právnych predpisoch uvažovať o vykonávaní dokazovania tak, ako to navrhuje otec ohľadne
výsluchu p. F. R. - sestry matky, čo sa týka zistenia dôveryhodnosti jej tvrdení uvedených v  čestnom
prehlásení, pričom v nevykonaním dokazovania vzhliada nesprávny postup súdu prvého stupňa. Až



konečné rozhodnutie vo veci ako výsledok dokazovania zohľadní všetky okolnosti, ktoré majú alebo
budú mať vplyv na riadny vývoj alebo výchovu maloletého v budúcnosti.

Z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že nie je jeho úlohou nahradzovať alebo predchádzať
rozhodnutie vo veci samej. Nariadením predbežného opatrenia sa zásadne neprejudikuje rozhodnutie
vo veci samej. V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nevyhnutnosť nariadiť
navrhované predbežné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa, ktorý je
prioritný. Z dôvodu, že ide o predbežnú úpravu pomerov maloletých detí, nebolo úlohou odvolacieho
súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami otca, pretože sa prakticky týkajú už veci samej a
majú význam pre konečné rozhodnutie. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných otcom v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a v jeho odvolaní sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania
skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o veci samej. Otázku záujmu maloletého dieťaťa na
zmene pôvodného výchovného prostredia založeného rozhodnutím súdu po vykonaní riadneho a
úplného dokazovania, vyrieši až prvostupňový súd v základnom konaní.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo osvedčené,
že maloletý E., jednak vo výchove matky a jednak v prostredí, v ktorom aktuálne spolu žijú, je v nebezpečí
bezprostredne hroziacej ujmy, čím nie je naplnený jeden zo základných predpokladov pre nariadenie
predbežného opatrenia a preto odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý  s použitím ust. § 219 O.s.p. ods. 1
a 2 potvrdil.

Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.