{"guid": "1c5b4489-31e9-47b4-beb1-a1df82d42b68:cad1d27f-d5eb-435b-9e8c-ed0241be0d84", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6017200486.1", "spisova_znacka": "28Sa/7/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sa/7/2017 z 9. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. apríla 2018, sp. zn. 28Sa/7/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200486.1", "identifikacne_cislo": "6017200486", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2018-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cad1d27f-d5eb-435b-9e8c-ed0241be0d84", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200486.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200486.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200486.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sa/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200486
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200486.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu
G.. F. X., nar. X.XX.XXXX, S. X. č. XX, XXX XX W. W. proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 37544-2/2017-
BA zo dňa 10. mája 2017 a č. 37820-2/2017-BA zo dňa 10. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 37544-2/2017-BA zo dňa 10. mája 2017 a č. 37820-2/2017-
BA zo dňa 10. mája 2017   z r u š u j e  a vec  vracia  žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Administratívne konanie. Sociálna poisťovňa Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán
6.8.2016 prijala oznámenie poistnej udalosti pracovného úrazu žalobcu od jeho zamestnávateľa H. Y. F.
I. ruch W. W., s. r. o., W. W. spolu so záznamom o registrovanom pracovnom úraze s dátumom vyšetrenia
úrazu 27.4.2016 a spísania úrazu 1.6.2016. Na žiadosť Sociálnej poisťovne bola do spisu doložená
pracovná zmluva a vysvetlenie k pracovnému úrazu.

2. Žalobca podal 22.8.2016 žiadosť o priznanie náhrady za bolesť a dňa 25.8.2016 žiadosť o priznanie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ku ktorým pripojil lekársky posudok o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný P.. F. I., plastickým chirurgom dňa 22.8.2016. Zároveň
pripojil výpis zo zdravotnej dokumentácie od všeobecného lekára a lekárske správy P.. Q. F., plastického
chirurga  a P.. U. Q., chirurga. Posudkový lekár pobočky Banská Bystrica požiadal P.. F. I. o zrušenie
lekárskeho posudku z dôvodu, že nespĺňa podmienky pracovného úrazu. Ďalej sa v správnom spise
nachádzala urgencia z 8.1.2017 označená ako „Žiadosť o zrušenie posudku-urgencia“, ktorá bola
adresovaná NOVAMED, s.r.o., P.. F. I. a podľa ktorej posudkový lekár žiadal zrušenie lekárskeho
posudku a jeho následné vrátenie. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá. Posudková lekárka uviedla v
„zázname o telefonickom oznámení zrušenia posudku“, že telefonicky P.. I. posudkovej lekárke oznámil,
že lekársky posudok roztrhal a považuje ho za stornovaný. Následne bola vykonaná kontrola bodového
hodnotenia.

3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 13. februára 2017 č. 2601-17/2017-BB rozhodol
tak, že žalobca nemá nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27. februára
2016 na základe žiadosti o priznanie náhrady za bolesť, ktorá bola  Sociálnej poisťovni, pobočka Banská
Bystrica doručená 22. augusta 2016. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zamestnávateľom bol udaný dátum
vzniku pracovného úrazu 27. februára 2016 a poškodený bol ošetrený pre zápal šľachy a tzv. lúpavý
palec až v apríli 2016 podľa lekárskej správy zo dňa 27. apríla 2016. Zmeny na šľache mohli vzniknúť
aj v medziobdobí z iných dôvodov, nemožno jednoznačne potvrdiť, že poškodenie na zdraví bolo na
následky pracovného úrazu. Skôr sa jedná o zmeny šľachy v dôsledku dlhodobého preťaženia, ktoré



nemusia byť len z pracovného pomeru, s čím sa stotožnila aj praktická lekárka pre dospelých P.. M. O..
Pre časový interval medzi pracovným úrazom a dátumom ošetrenia nie je možné určiť priamu súvislosť
medzi úrazovým dejom a jeho následkami, a preto nie je možné bodové hodnotenie v lekárskom
posudku akceptovať. Lekársky posudok vystavil lekár, ktorý poškodeného neliečil z dôvodu, že lekár,
ktorý poškodeného operoval, už v zdravotníckom zariadení nepracuje. Posudzujúci lekár telefonicky
oznámil, že posudok zlikvidoval. Písomne originál posudku nestornoval. Na základe týchto dôvodov
pobočka žiadosti nevyhovela.

4. Prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa
13. februára 2017 č. 2601-18/2017-BB rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia  v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27. februára 2016, na základe žiadosti
o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola Sociálnej poisťovni, pobočka
Banská Bystrica doručená dňa                 25. augusta 2016. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
zamestnávateľ 16. augusta 2016 oznámil vznik pracovného úrazu, ktorý zamestnanec utrpel 27. februára
2016. Pracovný úraz utrpel pri výpomoci obsluhujúcemu personálu, pričom pri naložení použitého  riadu
došlo k preťaženiu
tácky, čo viedlo k záťaži palca pravej ruky a svalov pravého predlaktia. Vykonanou kontrolou bodového
hodnotenia bolo zistené, že si žalobca presilil pravú ruku pri zvýšenej pracovnej činnosti. Hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia položkou č. 362 nie je správne, nakoľko nie sú doložené odborné
nálezy, ktoré by dokumentovali obmedzenie pohyblivosti palca. Zvýšenie bodového ohodnotenia o 80
bodov je v posudku uvedené nesprávne, nakoľko podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. bodového
hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na
dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v
spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, t. j. o 40 bodov. Zmeny na šľache
mohli vzniknúť aj v medziobdobí z iných dôvodov, nemožno jednoznačne potvrdiť, že poškodenie na
zdraví bolo na následky pracovného úrazu. Skôr sa jedná o zmeny šľachy v dôsledku dlhodobého
preťažovania, ktoré nemusia byť len z pracovného pomeru, čím sa stotožnila aj P.. M. O., praktický
lekár pre dospelých. Ďalej dôvodil, že medzi vznikom poškodenia na zdraví a dátumom ošetrenia, t.
j. medzi 27. februárom 2016 a 27. aprílom 2016 je dlhší časový interval, a preto nie je možné určiť
priamu súvislosť medzi uvedeným úrazovým dejom a následkami. Lekársky posudok vystavil lekár, ktorý
poškodeného neliečil z dôvodu, že lekár ktorý poškodeného operoval, už v zdravotníckom zariadení
nepracuje. Posudzujúci lekár telefonicky oznámil, že posudok zlikvidoval. Písomne originál posudku
nestornoval. Kontrolou bodového hodnotenia bolo zistené, že posudok je nesprávny. Na základe týchto
dôvodov pobočka žiadosti nevyhovela.

5. Žalovaná napadnutými rozhodnutiami zo dňa 10. mája 2017 zamietla odvolania žalobcu v celom
rozsahu a prvostupňové rozhodnutia potvrdila. V odôvodneniach rozhodnutí zhodne uviedla, že
vychádzala zo spisovej dokumentácie, podľa ktorej žalobca utrpel pracovný úraz 27. februára 2016,
keď pri vypomáhaní v reštauračnom zariadení odnášaním použitého riadu následkom preťaženia
pravej ruky utrpel natiahnutie šľachy palca pravej ruky. Prvé ošetrenie poškodenia palca absolvoval
s odstupom dvoch mesiacov 27. apríla 2016 u P.. M. O. praktickej lekárky pre dospelých. Záznam o
registrovanom pracovnom úraze bol spísaný 1. júna 2016 a oznámenie poistnej udalosti až 29. júla
2016. Na základe odvolaní sa k medicínskej oprávnenosti vyjadrovala posudková lekárka ústredia,
ktorá nesúhlasila s bodovým hodnotením bolesti ani s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského
uplatnenia uvedeným v lekárskom posudku. Bezprostredne po nadmernej záťaži palca pravej ruky
žalobca nevyhľadal lekárske ošetrenie a ani nebol uznaný za dočasne práceneschopného. Prvýkrát bol
ošetrený až 27. apríla 2016 ošetrujúcou lekárkou, ktorá zistila opuch palca pravej ruky s obmedzením
jeho hybnosti, spočívajúcej v nemožnosti jeho úplného dovretia do dlane, pričom jeho citlivosť bola
zachovaná. Následne žalobca 19. mája 2016 bol vyšetrený plastickým chirurgom P.. Q. F., ktorý
popísal stav ako lúpavý pohyb palca pravej ruky s bolestivosťou pri palpalácii a odporúčal operačné
riešenie poškodeného palca, ktoré sa realizovalo 31. mája 2016, pri ktorom bola vykonaná revízia a
tenolýza, t. j. uvoľnenie šľachy ohýbača palca. Po operácii bol všeobecnou lekárkou uznaný za dočasne
práceneschopného od 1. júna 2016 pre diagnózu M65-zápal šľachy synovitída  a tendosynovitída,
ktorá trvala do 8. júla 2016, avšak pre iné zdravotné ťažkosti a to zažívacie ťažkosti. Lúpavý palec je
postihnutie šľachy a šľachovej pošvy, ktorá zhrubne, čím spôsobí viaznutie pohybu šľachy v šľachovom
obale. K takémuto postihnutiu šľachy prispieva nadmerná záťaž, ale tiež ochorenie reumatoidná
artritída, resp. dna.  Posudková lekárka konštatovala, že vzhľadom na dlhší časový interval medzi
vznikom pracovného úrazu a prvým ošetrením poškodenia zdravia, nie je možné konštatovať príčinnú



súvislosť medzi predmetným pracovným úrazom a poškodením palca pravej ruky hodnoteným v
posudku. K preťaženiu pravej ruky poškodeného mohlo dôjsť aj pri inej fyzickej činnosti mimo výkonu
pracovnej činnosti, preto ohodnotila bolesť a tiež sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov
nula. Žalovaná ďalej dôvodila tým, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne v rámci kontroly bodového
hodnotenia posúdil, či položky použité v predloženom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia a im pridelené bodové hodnotenia zodpovedá poškodeniu zdravia vyplývajúcemu zo
zdravotnej dokumentácie poškodeného, ako aj z osobného vyšetrenia zdravotného stavu poškodeného
posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Nejde o kontrolu správnosti vyplnenia tlačiva bodového
ohodnotenia ošetrujúcim lekárom a jeho súlad s právnymi predpismi ale o medicínske posúdenie
zdravotného stavu poškodeného a v nadväznosti na tieto poznatky zhodnotenie, či poškodený mohol
utrpieť bolesť hodnotenú v posudku a tiež sťaženie spoločenského uplatnenia a ak áno, či sú následkom
pracovného úrazu. Ak po medicínskom preskúmaní nesúhlasí posudkový lekár s bodovým hodnotením,
vyzve posudzujúceho lekára na opravu bodového hodnotenia alebo stornovanie posudku. Ak ku oprave
nedôjde, posudkový lekár uvedie svoje odborné závery, ku ktorým dospel a zdôvodní nesúhlas s
posudkom. Takýto výklad má oporu v rozhodnutí 24S/93/2012 Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorý v odôvodnení uviedol: „Kontrolou bodového hodnotenia možno odhaliť pochybenie na strane
lekárskeho posudku. Zákonným  mechanizmom na odstránenie chýb je vrátenie posudku lekárovi
na opravu ....“ Ak nedôjde k oprave lekárskeho posudku, je úlohou žalovanej posúdiť, či v danom
prípade je skutkový stav zistený. V kladnom prípade skutkové závery  právne posúdiť a podľa výsledku
rozhodnúť. Posudková lekárka zdôvodnila svoj nesúhlas s bodovým hodnotením. Preto odvolacie
námietky o jej neodôvodnených záveroch sa nezakladali na pravde. Uviedla, že medzi dňom pracovného
úrazu a dňom prvého ošetrenia prešiel dlhší časový interval, a preto nie je možné posúdiť príčinnú
súvislosť medzi pracovným úrazom a hodnotenou bolesťou. Posudzujúci lekár oznámil posudkovej
lekárke, že lekársky posudok stornoval. Lekársky posudok je pritom nevyhnutným podkladom na
preukázanie oprávnenosti nároku na náhradu za bolesť a keďže došlo k jeho stornovaniu, neexistuje
dôkaz vyžadovaný legislatívou, a preto nárok na náhradu za bolesť nebolo možné priznať.

6. Ďalej žalovaná v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí odpovedala na odvolacie námietky žalobcu.
Uviedla, že dôvodom nesúhlasu posudkovej lekárky v prvostupňovom konaní nebolo, že lekársky
posudok vypracoval lekár, ktorý žalobcu neliečil, pričom tento ho vypracoval z dôvodu, že lekár,
ktorý žalobcu liečil už v predmetnom zdravotníckom zariadení nepracoval. Dôvodom bolo stornovanie
lekárskeho posudku a neexistencia príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a hodnotenou
bolesťou, resp. že sťaženie spoločenského uplatnenia uvedené v lekárskom posudku, nie je následkom
pracovného úrazu.  K ďalšej odvolacej námietke uviedol, že príčinná súvislosť medzi úrazom a
hodnotenou bolesťou je práve skutočnosťou, ktorá musí byť posúdená posudkovým lekárom v zmysle §
153 ods. 4, písm. c) zákona o sociálnom poistení. Pre úplnosť argumentácie ďalej žalovaná v odôvodnení
uviedla, že žalobca si uplatnil aj úrazový príplatok, avšak podľa ošetrujúcej lekárky práceneschopnosť
žalobcu od 1. júna 2016 bola spôsobená inou chorobou. Okrem toho, v zdravotnej dokumentácii
žalobcu nie je zdokumentovaný úrazový dej a skôr sa jedná o zmeny na šľache v dôsledku dlhodobého
preťaženia danej končatiny, ku ktorému nemuselo dochádzať len v rámci pracovného úrazu, ako
to konštatovala posudková lekárka. Žalovaná poukázala v odôvodnení tiež na to, že pracovný úraz
bol pobočke nahlásený až 16. augusta 2016 napriek povinnosti urobiť tak do troch dní, odkedy sa
zamestnávateľ o pracovnom úraze dozvedel, ako mu to ukladá zákon v § 231 ods. 1, písm. h) zákona č.
461/2003 Z. z.. Sám zamestnávateľ uviedol, že nepovažoval poškodenie zdravia za nič iné ako bežné
natiahnutie svalu,  až následne chirurgické vyšetrenie potvrdilo závažnosť poškodenia zdravia a nutnosť
operácie realizovanej 31. mája 2016. Teda, až keď bol poškodený oboznámený s potrebou operačného
riešenia jeho zdravotného stavu, dospel spolu so zamestnávateľom k názoru, že bežné natiahnutie svalu
utrpené 27. februára 2016 je pracovným úrazom a je aj príčinou zdravotného stavu. Ďalej skutočnosť,
že  konateľkou zamestnávateľa žalobcu je pani G. X., jeho príbuzná, čo vyvoláva dôvodné obavy z
účelového konania žalobcu, avšak žalovaná akceptuje a nie je oprávnená spochybňovať, že poškodenie
zdravia žalobcu bolo spôsobené pracovným úrazom. Na základe týchto dôvodov žalovaná dospela k
záveru, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom a po doplnení dokazovania v odvolacom
konaní bolo preukázané, že nárok na náhradu za bolesť nevznikol a to jednak z dôvodu stornovania
posudku, ktorý bol podkladom uplatnenia nároku a z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi
pracovným úrazom zo dňa 27. februára 2016 a bolesťou hodnotenou v posudku, a preto považoval
prvostupňové rozhodnutie za zákonné a vecne správne.



7. K odvolacej námietke, že pre hodnotenie nie je potrebné dokladať lekárske nálezy, keď posudzuje
lekár stav za ustálený a že ak lekár, ktorý posúdenie vypracoval tak rozhodol, je to len na jeho
odbornom posúdení, žalovaná uviedla, že posudkový lekár vykonával v súlade s § 153 ods. 4, písm.
c) zákona o sociálnom poistení kontrolu bodového hodnotenia a jeho úlohou je posúdiť, či sťaženia
spoločenského uplatnenia  zodpovedá poškodeniu zdravia vyplývajúcemu zo zdravotnej dokumentácie
poškodeného, ako aj z osobného vyšetrenia zdravotného stavu poškodeného posudkovým lekárom
sociálnej poisťovne. Sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené v posudku, teda má byť založené
zdravotnou dokumentáciou, z ktorej by vyplývali skutočnosti potvrdzujúce, že poškodený v dôsledku
pracovného úrazu utrpel poškodenie zdravia, ktorého následkom je naozaj sťažené spoločenské
uplatnenie hodnotené v posudku. Preto takéto námietky sú nelogické a právne irelevantné. Ďalej
poukázal na to, že podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení,  je poškodený povinný preukázať
skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie a zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Podľa stanoviska posudkovej lekárky po operácii žalobcu nebola preukázaná skutočnosť, že žalobca
má obmedzenú hybnosť palca ako trvalý následok a sťaženie spoločenského uplatnenia. Nepredložil
žiadny nález z odborného vyšetrenia dokumentujúce trvalé obmedzenie pohyblivosti palca. To znamená,
že poškodenie palca dokumentované pri lekárskom vyšetrení zo dňa 27. apríla 2016 bolo odstránené
operáciou dňa 31. mája 2016 bez trvalých následkov, ktoré by odôvodňovali sťaženie spoločenského
uplatnenia poškodeného. Žalovaná ďalej k námietkam o správnosti zvýšenia bodového hodnotenia na
80 bodov uviedla, že bodové hodnotenie môže posudzujúci lekár podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z. z. zvýšiť až na dvojnásobok, teda nie o dvojnásobok. Bodové hodnotenie 40 bodov možno teda zvýšiť
na 80 bodov a nie na 120 bodov, ako to urobil posudzujúci lekár.

8. Žalobca sa žalobami doručenými súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutých
rozhodnutí a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie a zároveň žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná
nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že prvostupňovému orgánu doručil dokumentáciu
úrazu riadne a lekársky posudok bol vystavený oprávneným lekárom, a preto je jeho bodové hodnotenie
platné. Takýto lekársky posudok je nezvratný a lekár ho vydal v súlade s povinnosťami, ktoré mu určuje
zákon. Žalobca vyslovil podozrenie, že posudkový lekár, keď žiadal o storno posudku posudzujúceho
lekára, nekonal v súlade so zákonom. Žalobca namietal spochybňovanie pracovného úrazu, uviedol
pravdivé skutočnosti, pričom ak by chcel podvádzať, mohol uviesť bližší termín vzniku pracovného úrazu
k termínu vyšetrenia. Naopak, žalobca nepodvádzal a očakával, že bolesť časom prejde a ošetrujúcemu
lekárovi ju oznámil len preto, že sa zúčastnil lekárskeho vyšetrenia z iného dôvodu - žalúdočného
ochorenia. Nebyť žalúdočného ochorenia, bol by lekára navštívil pravdepodobne neskôr, pretože masť
na pohmoždeniny zaberala na krátku dobu, avšak bolesť sa následne vracala intenzívnejšie.

9. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že posudzujúci lekár P.. I. je lekárom v zdravotníckom zariadení
v ambulancii, kde bol žalobca liečený. Lekár, ktorý  vykonal operáciu, odišiel na dôchodok. Preto tvrdenie,
že P.. I. nebol oprávnený vydať posudok, je nesprávne.

10. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť postupu, spočívajúci v tom, že posudkový lekár nezisťoval
zdravotný stav žalobcu a nežiadal predložiť ďalšie dokazovanie o zdravotnom stave, keď si ho predvolal.
Príliš sa sústredil na konštatovanie o chýbajúcej príčinnej súvislosti. Namietal tiež, že posudkový lekár
si neprivolal prísediaceho odborného lekára.

11. Žalobca namietal, že posudkový lekár nie je oprávnený bez odborného posúdenia lekárom zamietnuť
posudok. Pokiaľ žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici k tomu uviedol,
že žalovaná nezisťovala skutkový stav a posudok bol odmietnutý s poukazom, že sa skutok nestal.
Pokiaľ žalovaná konštatovala, že k postihnutiu šľachy prispieva nadmerná záťaž, čo bolo popísané v
pracovnom úraze, ale tiež ochorenie reumatickej artritídy resp. dna,  tak takýmito ochoreniami žalobca
netrpí. Žalobca sa živí manažmentom a je veľmi málo pravdepodobné, aby mal z tohto dôvodu následky
dlhodobého preťaženia rúk. Posudkovému lekárovi ústredia chýbal prísediaci odborník na chirurgiu rúk.

12. Žalobca namietal aj záver žalovaného o tom, že je príbuzným s konateľkou zamestnávateľa žalobcu,
ktorá je podľa žalobcu nekalou argumentáciou, ktorá nahrádza odbornú argumentáciu, čo je neprípustné.
Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je založené na dohadoch a to len preto, že žalobca si
nevedomky neuplatnil nárok skôr, pretože nevedel o závažnosti poškodenia zdravia, ktoré nakoniec
skončilo operáciou šliach pravej ruky. Nevedomosť bola spojená aj s tým, že išlo o prvý pracovný
úraz, ktorý žalobca vyhodnotil ako bežné presilenie ruky, ktoré zvládne samoliečbou. Je nesprávne,



keď správnosť bodového hodnotenia bola posudzovaná časom medzi poškodením zdravia a lekárskym
ošetrením. Tiež namietal nesprávnosť postupu v tom, že žalovaná stavia žalobcu do špekulatívneho
postavenia a zamestnávateľa do postavenia klamára.

13. Žalobca namietal tiež to, že lekár, ktorý vystavil posudky pracuje v zariadení NOVAMED v Banskej
Bystrici a nebolo problémom ho predvolať k pojednávaniu, aby bola zistená pravda objektívne.

14. Žalobca v žalobe proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o sťaženie spoločenského
uplatnenia, namietal aj to, že nebolo potrebné predkladať nálezy pohyblivosti palca, nakoľko to bolo v
kompetencii posudzujúceho lekára, aby posúdil, či skutkový stav je alebo nie je ustálený a či možno
očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov. V tomto prípade nešlo o
komplikovaný prípad a následky úrazu sú rozpoznateľné. Lekár, ktorý vypracoval posudok sa tak
rozhodol a bolo to len na jeho odbornom posúdení. Aj v čase podania žaloby sa stav nezmenil napriek
ďalšiemu liečeniu a absolvovaní 20-dňovej nepretržitej rehabilitácie, kde bolo vyčerpané maximum
možností. Posudzujúci lekár položkou 362 ohodnotil poruchu palca ako poruchu stredne ťažkého stupňa
pri uchopovej funkcii palca č. 362b, kde môže prideliť body v rozpätí od 30 do 40 a pridelil 40 bodov.
Toto bodové hodnotenie možno zvýšiť až na dvojnásobok. V žalobcovom prípade následky nemožno
ani napraviť ani zmierniť. Preto lekár bol si vedomý následkov žalobcovho stavu a bodové hodnotenie
dvojnásobne zvýšil. To je 40 bodov základné hodnotenie v prvej kolónke tlačiva časť B a jedennásobok
je zvýšenie o 40 bodov a dvojnásobok o ďalších 40 bodov. Čiže zvýšenie na 80 bodov v druhej kolónke
podľa § 10 ods.4 zákona, ktorý to umožňuje. V tretej kolónke sa uvádza stav spolu sčítané kolónky jedna
a dva, t. j. je spolu 120 bodov. Preto nie je jasné, z čoho vychádzala posudková lekárka a jej tvrdenie,
že to možno zvýšiť len o 80 bodov, nemá oporu v zákone. Posudková lekárka v predvolaní žalobcu
nežiadala žiadne lekárske posudky.

15. Na pojednávaní žalobca zotrval na žalobných dôvodoch nezákonnosti napadnutých rozhodnutí a k
príčinnej súvislosti a medzi pracovným úrazom a poškodením zdravia uviedol, že netušil, že bolesť palca,
ktorú po úraze pociťoval, neprejde a že ide o závažné poškodenie zdravia. Až potom, ako sa v noci začal
na túto bolesť budiť, tak to oznámil lekárke, keď bol na lekárskej prehliadke s iným ochorením. Avšak jej
liečba nepomohla, a preto išiel na plastickú chirurgiu, kde mu vysvetlili, že musí ísť na chirurgický zákrok.
Vtedy zistil, že utrpel vážne poškodenie zdravia. Preto nie je podstatná časová os od poškodenia zdravia
po prvé ošetrenie. Žalobca sa predtým, ako si podal žiadosť do sociálnej poisťovne, bol informovať, či
môže takúto žiadosť podať aj po časovom odstupe od vzniku pracovného úrazu. Uviedol, že chirurg mu
hneď pri prvej návšteve vysvetlil, že z nadmerného preťaženia sa šľacha natiahne a ona sa už potom
nevráti do pôvodného stavu, ale sa zvlní a toto spôsobuje celý žalobcov problém. Tvrdil, že aj v prípade,
že by toto skúmal znalec, tak by musel povedať to isté a že príčinou diagnózy, ktorú žalobca má, je
preťaženie jednorázové v deň pracovného úrazu.

16. Žalovaná vo vyjadreniach k žalobám navrhla, aby súd žaloby zamietol ako nedôvodné a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania. Konštatovala, že posudkový lekár disponuje ustanovením § 153
ods. 4, písm. c) zákona o sociálnom poistení garantovaným kontrolným oprávnením vo vzťahu
k lekárskemu posudku a k bodovanému hodnoteniu bolesti stanovenému posudzujúcim lekárom,
ktorého cieľom je odstránenie a eliminácia chýb v lekárskom posudku. Posúdenie zdravotného stavu
spočíva v preskúmaní zdravotnej dokumentácie posudzovaného a vo vyšetrení jeho zdravotného stavu
realizovaným samotným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Teda nie len posúdiť správnosť
vyplnenia tlačiva bodového hodnotenia. V prípade nesúhlasu s lekárskym posudkom je povinnosťou
posudkového lekára vyzvať posudzujúceho lekára na opravu posudku a ak nebolo vystavenie
posudku opodstatnené, vyzvať ho na stornovanie posudku. Preto konanie posudkového lekára nebolo
neopodstatnené a zavádzajúce, ako uvádza žalobca, ale išlo o postup v súlade so zákonom. Žalobca
teda nesprávne uvádza, že lekársky posudok je nemenný a nezvratný. Posudkoví lekári náležite
odôvodnili absenciu príčinnej súvislosti. Žalobca po úraze nevyhľadal lekárske ošetrenie a prvýkrát bol
ošetrený až 27. apríla 2016 všeobecnou lekárkou pre dospelých a následne 19. mája 2016 absolvoval
vyšetrenie u plastického chirurga P.. Q. F., ktorý stav popísal ak lúpavý pohyb palca pravej ruky s
bolestivosťou pri palpalácii a odporučil operačné riešenie poškodenia palca, ktoré sa realizovalo 31. mája
2016. Posudková lekárka tiež uviedla, že z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti dôvodom jej
vzniku bola choroba a nie pracovný úraz, pričom ošetrujúca lekárka uviedla, že označuje za pracovný
úraz na žiadosť pacienta na štvrtom diele dokladu o pracovnej neschopnosti. Posudková lekárka
argumentovala aj tým, že lúpavý palec je postihnutie šľachy a šľachovej pošvy, ktorá zhrubne, čím



spôsobí viaznutie pohybu šľachy v šľachovom obale, pričom k takémuto postihnutiu šľachy prispieva
nadmerná záťaž, ale tiež ochorenie reumatoidná artritída resp. dna, pričom dodala, že k preťaženiu
pravej ruky žalobcu mohlo dôjsť aj pri inej fyzickej činnosti mimo výkonu pracovnej činnosti. V zdravotnej
dokumentácii žalobcu nie je zdokumentovaný úrazový dej a skôr sa jedná o zmeny na šľache v dôsledku
dlhodobého preťaženia danej končatiny, ku ktorému nemuselo dochádzať len v rámci pracovného
pomeru. Z toho vyplýva, že záver posudkového lekára je podrobne odôvodnený. Žalovaná ďalej vo
vyjadrení k žalobe uviedla, že aj P.. I. ako vystaviteľ posudku uznal, že v ňom hodnotená bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia nesúvisí s pracovným úrazom a nie sú jeho následkom. Absenciu
príčinnej súvislosti zhodne potvrdili všetci, ktorí boli oprávnení posudzovať žalobcov zdravotný stav na
účely uplatnenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia  a to jednak vystaviteľ posudku,
ošetrujúca lekárka a jednak posudkoví lekári. K žalobnej námietke nevyužitia pomoci prísediaceho
odborného lekára žalovaná vo vyjadreniach uviedla, že v zmysle § 153 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti v prípade utrpenej bolesti ako aj v
prípadoch sťaženia spoločenského uplatnenia spolupracuje s praktickým lekárom, resp. s ošetrujúcim
lekárom, čo posudková lekárka pobočky, ako je zrejmé z popísaného priebehu posudkových konaní,
urobila. Možnosť posúdiť posudzovanú osobu v prítomnosti prísediaceho lekára je daná len posudkovým
lekárom ústredia a to v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu danej osoby. P.. I. telefonicky
potvrdil, že posudok zlikvidoval, a preto v priebehu odvolacích konaní posudok už neexistoval, a teda
nebol dôvod na prizvanie prísediaceho lekára. K námietke týkajúcej vystavenia posudku P.. I. žalovaná
uviedla, že nikdy nespochybnila jeho oprávnenosť vystaviť lekársky posudok a táto skutočnosť nebola
dôvodom nesúhlasu posudkovej lekárky s posudkom ani dôvodom nepriznania náhrady za bolesť a
nepriznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec preskúmal
na nariadenom pojednávaní, pričom po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej len zákon č. 437/2004 Z. z.) (1) Bolesť je ujma spôsobená poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

19. Podľa § 2 ods. 3,  písm. a), b), c) d) zákona č. 437/2004 Z. z. (3) Na účely tohto zákona
a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným
poškodením na zdraví,
b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví,
c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len
\"poskytovateľ náhrady\") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, 1)
d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví;
ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická
toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

20. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené  v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

21. Podľa § 7  ods. 1, 2, 3, 4, 6 zákona č. 437/2004 Z. z.  (1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci
lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
(2) Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné
posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia
zdravotnú dokumentáciu 6) súvisiacu s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a)].
(3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.
(4) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.
(6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4
požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.



22. Podľa § 8 ods. 1, 3, 4 a 5 zákona č. 437/2004 Z. z. (1) Lekársky posudok obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie
poškodeného,
b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby            z
povolania,
c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví,
d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
e) určenie diagnózy,
f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie,
g) celkový počet bodov.
(3) Lekársky posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí jedno vyhotovenie lekárskeho
posudku aj v prípadoch, ak o lekársky posudok požiadala iná oprávnená osoba podľa         § 7ods.
4. Jedno vyhotovenie lekárskeho posudku sa doručí aj lekárovi, s ktorým má poškodený uzatvorenú
dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
(4) Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený;
ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na
zdraví.
(5) Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

23. Podľa § 153 ods. 1, 4 písm. c) a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
(4) Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa c) kontrolu bodového ohodnotenia
pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.
(6) Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach
zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a
poškodeného a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo
významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky, b) na podnet inej
fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

24. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení 8) Posudkový lekár pri výkone
lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87)      a s
revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v
príslušnom špecializačnom odbore.

25. Podľa § 195 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.
(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne z jej činnosti.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

26. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť          k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia              a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

27. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala



28. Podľa vyššie citovanej právnej úpravy podmienok, za ktorých sa z titulu sociálneho poistenia
poškodeného odškodňuje bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je dôkazom o bolesti a
sťažení spoločenského uplatnenia poškodeného utrpenej v dôsledku pracovného úrazu lekársky
posudok vypracovaný podľa vzoru, ktorý predpisuje zákon. Lekársky posudok je dôkazom o tom,
že žiadateľ trpí poškodením zdravia, s ktorým zákon spája nárok na náhradu za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Zákon ošetrujúcemu lekárovi (zariadeniu) zveril do kompetencie
toto poškodenie zdravia ohodnotiť počtom bodov v rámci rozpätia stanoveného zákonom. Úlohou
posudkového lekára je v zmysle citovaného § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení
skontrolovať toto bodové ohodnotenie. Takýto kontrolný mechanizmus nie je samoúčelný. Slúži na
elimináciu chýb, či neodborných záverov ošetrujúceho lekára, ale aj zneužívajúcich konaní. Kontrolou
bodového hodnotenia možno odhaliť pochybenie na strane lekárskeho posudku. Zákonným postupom
na odstránenie chýb môže byť aj vrátenie lekárskeho posudku lekárovi na opravu. Je tomu tak z dôvodu,
že v zmysle § 196 ods. 1 zákona č. 463/2003 Z. z. je dôkazom všetko, čím možno zistiť skutočný stav
veci.  Posudkový lekár však nemá v kompetencii sám hodnotiť zdravotný stav žiadateľa o náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takúto kompetenciu má v prípadoch sociálneho poistenia, kde
je potrebné posúdiť schopnosť vykonávať pracovnú a zárobkovú činnosť, čo vykonáva aj pomocou
kontrolných lekárskych prehliadok. V prípade posudzovania splnenia podmienok na odškodnenie za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu poškodenia zdravia pracovným úrazom
mu zákon zveril kontrolu bodového hodnotenia. Ak nedôjde k oprave lekárskeho posudku, je úlohou
žalovanej posúdiť, či v danom prípade je skutkový stav zistený. V kladnom prípade skutkové závery
právne posúdiť a podľa výsledku rozhodnúť. V zmysle citovaného § 209 zákona o sociálnom poistení je
potrebné v odôvodnení rozhodnutia uviesť, čo z jednotlivých dôkazov bolo správnym orgánom zistené.
To znamená uviesť, ako boli jednotlivé dôkazy vyhodnotené, aké skutočnosti boli z nich zistené a
následne k akému skutkovému záveru správny orgán dospel. Ďalej je potrebné, aby odôvodnenie
obsahovalo aj to, ako tento skutkový záver bol právne posúdený, t.j. úvahu, ktorou sa správny orgán pri
hodnotení zisteného skutkového stavu riadil.

29. V preskúmavaných veciach súd z obsahu správnych spisov zistil, že posudková lekárka poslala
lekársky posudok posudzujúcemu lekárovi listom, v ktorom uviedla „vec: Žiadosť o zrušenie posudku.
Dňa 22.8.2016 nám bol doručený posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia pána G..
X., nar. X.XX.XXXX. Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že pán G.. X. nespĺňa
podmienky pracovného úrazu, preto mu preťaženie ruky s operáciou šľachy pre tendovaginitídu nebolo
hodnotené ako pracovný úraz a nevznikol mu nárok ani na úrazový príplatok. Z uvedeného dôvodu
nemá nárok ani na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žiadame Vás o
zrušenie posudku a jeho následné vrátenie v lehote do 15 dní. Ďakujeme“ Tak ako je vyššie uvedené,
zákon o sociálnom poistení v citovanom § 153 ods. 8 oprávňuje posudkového lekára aj v rámci kontroly
bodového ohodnotenia spolupracovať s ošetrujúcim lekárom. S citovaného   § 196 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. vyplýva, že dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci. Môže byť ním aj opravený lekársky posudok. Potom postup posudkovej lekárky, keď požiada
posudzujúceho lekára o korekciu lekárskeho posudku s odôvodnením, ktoré zodpovedá zdravotnej
dokumentácii žiadateľa, je postupom v medziach a na základe zákona. V preskúmavaných prípadoch
ale posudková lekárka uviedla v žiadosti o korekciu lekárskeho posudku posudzujúcemu lekárovi
informáciu, že k pracovnému úrazu u žalobcu nedošlo, čo je informácia v rozpore s obsahom správneho
spisu. Zamestnávateľ žalobcu Sociálnej poisťovni nahlásil pracovný úraz s úrazovým dejom, ktorým bolo
nosenie ťažkých predmetov a to tácok s použitým riadom v prevádzke reštaurácie, ktorého dôsledkom
bolo poškodenie palca pravej ruky. Otázka príčinnej súvislosti medzi úrazovým dejom a posudzovaným
poškodením zdravia je otázkou skutkovou, teda v danom prípade otázkou medicínskou. Žalovaná
a tiež aj prvostupňový správny orgán sa takýmto postupom posudkovej lekárky vôbec nezaoberali
a žalovaná sa obmedzila len na správu, teda úradný záznam vypracovaný posudkovou lekárkou o
tom, že posudzujúci lekár lekársky posudok zahodil. Avšak dôvod zrušenia lekárskeho posudku ani
prvostupňový a ani odvolací orgán nepovažoval za právne či skutkovo významný a ani ho nijako
nevyhodnotil. Zo spisu vyplýva, že dôvodom zrušenia lekárskeho posudku posudzujúcim lekárom bol
práve sprievodný list, ktorým mu bol tento lekársky posudok vrátený, a teda tvrdenie posudkovej lekárky,
že žalobca neutrpel pracovný úraz. Logicky potom posudzujúci lekár, pokiaľ to zobral ako nevyvrátiteľný
fakt, musel dospieť k tomu, že nesprávne vypracoval lekársky posudok pre účely sociálneho poistenia,
keďže nešlo o pracovný úraz. Inak povedané, nie je zrejmé, či by tak postupoval aj v prípade, ak
by posudková lekárka požiadala o opravu posudku z dôvodu, ktorý uviedla vo svojom stanovisku a
to, že príčinou hodnoteného poškodenia zdravia nemôže byť jednodňové preťaženie ruky pri plnení



pracovných úloh, resp. že poškodenie zdravia žalobcu  má príčiny v zdravotnom stave žalobcu a nie v
pracovnom úraze, t. j. v preťažení alebo presilení ruky žalobcu pri plnení pracovných úloh 27.2.2016.
Z uvedeného vyplýva, že medicínska otázka o príčinnej súvislosti medzi presilením ruky a poškodením
šľachy žalobcu nebola dostatočne zisťovaná. Lekársky posudok bol priložený k žiadosti a preukazuje
túto príčinnú súvislosť. Ďalší dôkaz okrem lekárskeho posudku sa v spise nenachádza a ďalší dôkaz -
storno lekárskeho posudku z dôvodu, že posudková lekárka oznámila, že nešlo o pracovný úraz, nijakým
spôsobom túto skutočnosť nevyvracia. Posudzujúci lekár neuviedol, že stornoval posudok preto, že
poškodenie zdravia, ktoré hodnotil nebolo spôsobené naložením a presilením ruky prácou vykonávanou
27.2.2016. Tento dôkaz lekársky posudok nevyvrátilo ani stanovisko posudkovej lekárky, že príčinou
môže byť aj artritída, dna či namoženie ruky pri inej činnosti, pretože takéto stanovisko nie je nijakým
spôsobom spojené so žalobcom, resp. žiadny dôkaz o tom, že žalobca trpí artritídou, ktorá mohla
spôsobiť jeho zdravotný problém, alebo že vykonával inú činnosť, ktorá poškodenie ruky spôsobila, sa v
správnom spise nenachádza. Je úlohou správneho orgánu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy a pokiaľ
z nich nemožno ustáliť skutkový stav, tak je potrebné pokračovať, kým nedospeje k zisteniu skutočného
stavu. K tomu je ešte treba uviesť, že mýli sa žalovaná, keď sa domnieva, že zrušením alebo stornovaním
lekárskeho posudku nastáva taká právna situácia, že lekársky posudok neexistuje. Naopak, žalobca
pripojil k žiadosti lekársky posudok, čo je dôkaz o tom, že žalobca utrpel bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku poškodenia zdravia spôsobeného pracovným úrazom tak, ako je uvedené v
lekárskom posudku. Tento dôkaz je možné spochybniť či vyvrátiť (podľa okolností prípadu) opravou
lekárskeho posudku alebo aj stornovaním lekárskeho posudku, keď posudzujúci lekár ale medicínsky
zdôvodní túto zmenu postoja, čo bude zase predmetom hodnotenia ako ďalšieho dôkazu. Ak to nestačí,
možno skutočný stav zistiť znaleckým dokazovaním.

30. Správny súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní zistil, že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto ho zrušil podľa        § 191 ods. 1, písm.
e) a f) SSP a podľa § 191 ods. 3, písm. a) zrušil aj súvisiace prvostupňové rozhodnutie a podľa § 191
ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

31. O trovách konania súd rozhodol na základe toho, že žalobca na pojednávaní vyhlásil, že si náhradu
trov konania neuplatňuje. Uviedol, že mu trovy konania nevznikli v súvislosti s platením súdneho poplatku
a iné trovy v konaní si neuplatňuje. Súd preto žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,
ktorú môže podať účastník konania, ak   bolo   rozhodnuté  v  jeho   neprospech,   pričom ju musí
podať v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.   Kasačná sťažnosť  sa podáva  na  tunajšom súde. Kasačnú
sťažnosť
možno odôvodniť len tým, že krajský súd  v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom  súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho



posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}