Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoP/55/2012 z 12. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 12. decembra 2012, sp. zn. 9CoP/55/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4612204316.1 Krajský súd Nitra | 9CoP/55/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4612204316.1 | 2012-12-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 2 ZoR, § 78 ods. 3 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/785ab444-94ed-4be4-8e45-b4931e389c21 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4612204316.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/55/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612204316
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4612204316.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr.
Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. R., nar. XX.
XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: T. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX a O. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom
O., W. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 3. júla 2012, č. k. 11P/103/2012-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť
otca na maloletú T. R., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 175 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne,
počnúc od 01. 06. 2012, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. 02. 2010, č. k.
7P/123/2009-35.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa podaným návrhom na súd prvého stupňa dňa 16. mája 2012 domáhal, aby súd zmenil rozsudok
OS Topoľčany zo dňa 11. 02. 2010, č. k. 7P/123/2009 v časti, týkajúcej sa výživy tak, že súd zníži
jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú T., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 175 eur mesačne na sumu 50
eur mesačne, počnúc dňom 01. 06. 2012. Svoj návrh odôvodňoval výraznou zmenou pomerov na jeho
strane, keď od 01. 10. 2011 je nezamestnaný a od 01. 04. 2012 nemá žiaden príjem.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj vykonaným dokazovaním.
Mal za preukázané, že rozsudkom OS Topoľčany zo dňa 11. 02. 2012, sp. zn. 7P/123/2009 bola zvýšená
vyživovacia povinnosť otca na maloletú T. R. zo sumy 66,39 eura na sumu 175 eur mesačne s účinnosťou
od 01. 09. 2009 a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 02. 2010. V čase
poslednej úpravy výživného otec pracoval v Dexii banka s priemerným mesačným zárobkom 1.535,73
eura a matka bola evidovaná v tom čase na Úrade práce v Topoľčanoch ako uchádzačka o zamestnanie,
pričom jej nárok na dávku nevznikol. V súčasnej dobe došlo k zmene pomerov na strane obidvoch
rodičov, keď otec ukončil pracovný pomer v Dexii banka, pričom mu bola vyplatená mimoriadna odmena
vo výške 3.370 eur a mal úver, ktorý splácal mesačnou splátkou vo výške 207,63 eura a zostatok
pôžičky ku dňu 11. 06. 2012 bol vo výške 29.296,85 eura. Matka sa zamestnala ako ošetrovateľka v
Rakúsku, pričom jej denný plat je 80 eur, pričom pracuje 2 týždne v mesiaci. Z daňového priznania
za rok 2011 vyplynulo, že základ dane bol 4.681,20 eura, príjmy mala vo výške 10.842 eur a výdavky
4.336,80 eura so zaplateným poistným vo výške 1.824 eur. Matka spláca úvery mesačne vo výške 18,59
eura, 53,47 eura a 50 eur, ktoré má z VÚB banky a ktoré v konaní preukázala zmluvami o úvere. S



maloletou T. žije v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne 233 eur a má ďalšie náklady spojené s
platením dvoch telefónov vo výške približne 90 eur, internetu 16,40 eura a za stravovanie maloletej v
školskej jedálni platí 20,20 eura. Súd prvého stupňa, posudzujúc zmenu pomerov od poslednej úpravy
so súčasným stavom mal za to, že otec odôvodňoval svoj návrh stratou zamestnania, pričom poukázal
na skutočnosť, že nedochádzalo u zamestnávateľa k organizačným zmenám, ale sám sa dohodol na
zrušení pracovného pomeru dohodou. Z uvedeného je zrejmé, že vlastnou mierou sa pričinil o stratu
výhodnejšieho zamestnania. Podľa názoru súdu, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery,
ale reálne zárobkové možnosti. Súd zistil, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné,
pričom mal za to, že k strate zamestnania na strane otca nedošlo z vážneho dôvodu, preto súd vychádzal
striktne z jeho príjmov pred zmenou zamestnania, čo bola jeho mzda vo výške 1.852,04 eura. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že otec dostal odstupné vo výške 3.370 eur. Bolo preukázané, že i na strane
matky došlo k zmene jej sociálneho postavenia, nakoľko v čase poslednej úpravy výživného bola
nezamestnaná a aktuálne pracuje na živnosť. Táto skutočnosť však nemohla mať za následok zníženie
vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa už aj s poukazom na skutočnosť, že od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom uplynula doba dvoch rokov, a teda preukázateľne došlo aj k vývoju životných nákladov,
na čo musí súd s poukazom na § 78 ods. 3 Zákona o rodine vždy prihliadnuť. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny
a zníženia jeho vyživovacej povinnosti na maloletú T. R. zo sumy 175 eur na sumu 50 eur mesačne s
účinnosťou od 01. 06. 2012. Dôvodil tým, že jeho príjem sa rapídne znížil oproti stavu v čase poslednej
úpravy výživného. Na druhej strane však finančné pomery na strane matky sa zmenili k lepšiemu. Jeho
momentálny príjem nepokryje ani jeho mesačné náklady. S poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zákona o
rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Preto žiada o
zníženie výživného do doby, kým sa zlepší jeho finančná situácia.

Matka, ani kolízny opatrovník sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) OSP a
§ 214 ods. 1 písm. a) OSP na odvolacom pojednávaní a po doplnení dokazovania v zmysle § 213 ods.
5 OSP, a to zabezpečením si správy od predchádzajúceho zamestnávateľa otca Dexia banka (Prima
banka) na č. l. 86 a súčasného mzdového listu otca (č. l. 88), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť.

Predmetom konania je návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy určená
rozsudkom OS Topoľčany zo dňa 11. 02. 2010, sp. zn. 7P/123/2009 na sumu 175 eur mesačne, pričom
sa domáhal jej zníženia na sumu 50 eur mesačne od 01. 06. 2012. Otec svoj návrh odôvodňoval tým,
že došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, keď od 01. 10. 2011 sa stal nezamestnaný a od
01. 04. 2012 nemal žiaden príjem.

Posledná úprava výživného na maloletú T. R., nar. XX. XX. XXXX bola realizovaná rozsudkom OS
Topoľčany zo dňa 11. 02. 2010, č. k. 7P/123/2009-35, ktorým bola schválená dohoda rodičov maloletého
dieťaťa, v zmysle ktorej sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca na maloletú T. zo sumy 66,39 eura na
sumu 175 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2009. V tom čase otec pracoval v Dexii banka Slovensko
ako riaditeľ pobočky, kde dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 1.535,73 eura. Matka bola v tom
čase nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi. Rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali.
Maloletá T. v tom čase mala 10 rokov a navštevovala 2. stupeň ZŠ ako žiačka 5. ročníka.

V súčasnej dobe došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov. Otec pracoval v Dexii banka od
23. 06. 2008 do 30. 09. 2011, kedy bol ukončený pracovný pomer dohodou. Odvolací súd si doplnil
dokazovanie dotazom na Dexiu banku (v súčasnej dobe Prima banka), ktorá oznámila, že pracovný
pomer dohodou bol ukončený na návrh zamestnávateľa. Zo správy Sociálnej poisťovni, pobočka
Topoľčany vyplynulo, že otec požiadal o dávku v nezamestnanosti dňa 31. 10. 2011 a vznikol mu nárok
od 01. 10. 2011 do 31. 03. 2012 v dennej sume 31,7818 eura. Otcovi bola v období od 01. 10. 2011
do 31. 03. 2012 vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej sume 5.816,40 eura. Od 21. 09. 2012
otec žije sám v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne 280 eur. Na odvolacom pojednávaní uviedol,
že predchádzajúci úver, ktorý mal, vyplatil a na preklenutie si zobral ďalší úver vo výške 5.000 eur, ktorý
mesačne spláca v sume 83,79 eura. Otec sa zamestnal od mesiaca máj 2012 v spoločnosti Wüstenrot



poisťovňa, a. s., kde podľa mzdového listu, ktorý si vyžiadal odvolací súd, vyplynulo, že otec dosahuje
priemerný mesačný zárobok 349,80 eura. Otec na odvolacom pojednávaní upresnil, že zároveň pracuje
aj pre Stavebnú sporiteľňu Wüstenrot, a. s., takže celkovo jeho mesačný príjem predstavuje sumu
520 eur. Má ďalšie náklady, spojené s poplatkami za telefón, internet a používanie automobilu, ktorý
potrebuje pre výkon svojho povolania. Otec je vlastníkom motorového vozidla zn. Mazda 3, ročník výroby
2007, ktorý si zakúpil za prostriedky, ktoré obdržal z predaja motorového vozidla, ktoré vlastnil predtým.
Jedná sa o lacnejšie motorové vozidlo, ako vlastnil predtým. Zmena pomerov nastala na strane matky,
ktorá sa zamestnala v zahraničí - Rakúsku, kde pracuje ako ošetrovateľka v týždennom turnuse. Počas
jej neprítomnosti sa o maloletú T. stará jej matka. Matka dosahuje vo svojej práci zárobok 80 eur na deň,
pričom z tohto príjmu si platí v Rakúsku sociálne a zdravotné poistenie a ďalšie náklady má spojené s
cestovaním do Viedne. Matka žije s maloletou T. v prenajatom byte od manželov L., pričom nájomné za
užívanie bytu, vychádzajúc z nájomnej zmluvy, platí v sume 233 eur mesačne. Platí 2 telefóny, pre seba
a dcéru, kde mesačne má výdavok približne 85 eur a spláca 3 pôžičky voči bankovému subjektu VÚB,
všetko sa jedná o spotrebné úvery. Mesačne spláca úvery vo výške 50 eur, 53,47 eura a 18,90 eura.
Ďalšie náklady má spojené s používaním internetu. Maloletá T. má okrem bežných nákladov, spojených
s jej prirodzeným fyzickým a psychickým vyspievaním a z nákladov spojených so zabezpečovaním
školských potrieb, náklady na zakupovanie kníh.

Otec v konečnom návrhu na odvolacom súde navrhol znížiť vyživovaciu povinnosť na maloletú T. zo
sumy 175 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne od 01. 06. 2012.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (ods. 3 citovaného §).

Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Podľa okolností každého jednotlivého prípadu sú závislé
predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej, duševnej vyspelosti, spôsobu a
obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v spoločenskom živote. Odôvodnené
potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú
odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce
reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané
nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou
pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov. Výživné sa vždy určuje podľa
stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať vždy
okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového
rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena
pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých
okolností (na jednej, či druhej strane), ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o
výživnom. Pôjde napr. o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, príp. ostatného majetku,
ktoré ovplyvnia celkovú situáciu povinného a to nielen na krátky čas. Zmenou pomerov môže byť tiež
vyšší vek dieťaťa, príp. rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinnej osoby. V zmysle § 78
ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa, za uplynulý
čas sa spotrebované výživné nevracia. Zásada nenávratnosti spotrebovaného výživného sa týka iba
výživného pre maloleté deti. To znamená, že rodič, ktorého vyživovacia povinnosť za minulé obdobie sa
znížila, nemôže sa s úspechom domáhať ani vyúčtovania preplatku na výživnom z bežného výživného.



Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine porovnával okolnosti, ktoré boli dôležité pre určenie
výživného v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom, to znamená v čase vydania rozhodnutia
súdom. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ale aj doplneného
dokazovania na odvolacom súde, dospel k záveru, že v danom prípade došlo k závažnej zmene pomerov
na strane oboch rodičov, ktorá sa musí premietnuť v zmene skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom.
Odvolací súd túto podstatnú zmenu pomerov videl v podstatnom znížení príjmu otca a v podstatnom
zvýšení príjmu matky. V konaní bolo nesporne preukázané, že v čase poslednej úpravy výživného otec
dosahoval priemerný mesačný zárobok 1.535,73 eura a matka bola nezamestnaná, bez nároku na dávku
v nezamestnanosti. Obaja rodičia mali v tom čase iba jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej T.. K
výraznej zmene pomerov došlo na strane otca, ktorý pracoval v pozícii riaditeľa v tom čase Dexie banky,
pobočka Topoľčany, kde v dôsledku zmeny majiteľa banky (v súčasnej dobe ide o Prima banku), došlo
dňa 30. 09. 2011 k ukončeniu pracovného pomeru dohodou. Zo správy bývalého zamestnávateľa otca
vyplynulo, že k tomuto ukončeniu pracovného pomeru došlo zo strany zamestnávateľa. Odvolací súd,
na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že k strate zamestnania, a teda i výhodnejšieho
príjmu, u otca nedošlo bez vážneho dôvodu, a preto nebolo možné vychádzať z jeho predchádzajúceho
príjmu, ktorý dosahoval pred stratou zamestnania. Je všeobecne známe, že banky, resp. ich majitelia,
najmä po zmene vlastníka banky si obsadzujú do takých pozícií, akou je riaditeľ banky, nových ľudí, a
preto odvolací súd objektívne nazeral na ukončenie pracovného pomeru u otca a nepochyboval, že k
strate zamestnania na pozícii riaditeľa banky došlo v danom prípade na podnet nového zamestnávateľa.
Z tohto dôvodu nebolo možné túto skutočnosť vyhodnotiť v neprospech otca a mať za to, že sa vzdal
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Na strane matky tiež došlo k výraznej zmene
pomerov, keď v čase predchádzajúceho rozhodnutia nemala žiaden príjem, v súčasnej dobe pracuje
v Rakúsku ako ošetrovateľka s denným príjmom 80 eur. Matka sama v priebehu konania deklarovala,
že po uhradení si povinných odvodov jej zostáva príjem 600 eur mesačne. V konaní boli preukázané
i ďalšie nevyhnutné náklady spojené s bývaním, ako aj s platením úverov, tak na strane matky, ako aj
na strane otca. Pokiaľ ide o potreby na strane maloletej T., odvolací súd nespochybňuje náklady, ktoré
matka má s výchovou a výživou maloletej, avšak tieto oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu sa výrazne
nezmenili, pričom primerane rastú s vývojom životných nákladov. Za danej situácii odvolací súd mal za
to, že podstatným poklesom príjmu otca zo sumy 1.535,73 eura na sumu 520 eur došlo k podstatnej
zmene pomerov na jeho strane, ako na strane povinnej osoby, a takýto výrazný pokles zárobku sa musí
premietnuť i v jeho povinnosti platiť výživné. Odvolací súd považoval, vzhľadom na zistené zárobkové a
majetkové pomery oboch rodičov, za primerané výživné pre maloletú T. sumu 100 eur mesačne, pričom
odvolací súd znížil vyživovaciu povinnosť otca od 01. 06. 2012, keďže v tom čase bola preukázaná
výrazná zmena pomerov na strane otca. Napriek tomu, že otec na odvolacom pojednávaní prehlásil,
ktorú skutočnosť nenamietala ani matka, že si doposiaľ stanovené výživné vo výške 175 eur mesačne
platil až do mesiaca november 2012, s poukazom na ust. § 78 ods. 2 OSP je potrebné mať za to, že
i v prípade, že došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti za uplynulý čas, spotrebované výživné sa už
otcovi nemôže vrátiť. Odôvodnené potreby maloletej T. tak budú zabezpečené výživným zo strany otca
vo výške 100 eur, rodinnými prídavkami v sume 22,54 eura, a pokiaľ matka zo svojho príjmu prispeje
na výživu maloletej T. aspoň sumou 60 eur, pričom v ďalšej časti túto vyživovaciu povinnosť vyvažuje
svojou osobnou starostlivosťou, výživa maloletej T. tak bude pokrytá sumou 182,54 eura. Uvedenú sumu
odvolací súd považuje za primeranú odôvodneným potrebám maloletého dieťa, ako aj momentálnym
zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak,
že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú T. R., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 175 eur
mesačne na sumu 100 eur mesačne, počnúc od 01. 06. 2012, čím zmenil predchádzajúci rozsudok OS
Topoľčany zo dňa 11. 02. 2010, č. k. 7P/123/2009-35.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.
a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez
návrhu a takýmto konaním je i konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.