Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/966/2014 z 27. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. októbra 2015, sp. zn. 3Co/966/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7211228740.3 Krajský súd Košice | 3Co/966/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7211228740.3 | 2015-10-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0, /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/34eb6307-c24b-4f07-b52b-ba2f258c5762 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7211228740.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/966/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211228740
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7211228740.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne P. I., rodenej F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., X. Č..
XX, zastúpenej JUDr. Rudolfom Maníkom PhD. MBA, MHA - advokát s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Masarykova č. 2, proti žalovaným: v 1. rade N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XX, H., v 2. rade
F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XX, H., v 3. rade F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P. XXX,
Š., všetkým zastúpeným JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Krivá č. 23,
v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II, č.k. 22C/142/2011-105 zo dňa 14.8.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania, na účet právnej zástupkyne žalobkyne (JUDr. Kristíny
Piovarčiovej) vo výške 193,23 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobným návrhom zo dňa 13.10.2011 domáhala určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy V-XXXX/XX zapísanej na Správe katastra O., na LV č. XXX O.. Ú. O. - F. Y.
F.. Č.. XXX/X N. E. Q. XXXX m2, parc. č. XXX/X N. F. Y. A. E. Q.P. XX m2 s T. Č.. X.. XXX Y. F.. Č.. XXX
o výmere XXX m2 N. F. Y. A. X. T. Č.. X.. XXX. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 9.12.2011 č.k.
22C/142/2011-74 určil, že kúpna zmluva Q.-XXXX/XX zapísaná na Správe katastra O., A. D. Č.. XXX
O.. Ú. O. -F. Y. F.. Č.. XXX/X N. E. Q. XXXX m2, parc. č. XXX/X N. F. Y. A. E. Q. XX m2 s T. Č.. X.. XXX
Y. F.. Č.. XXX o výmere XXX m2 N. F. Y. A. X. T. Č.. X.. XXX je neplatná. Žalovaných v 1. 2. a 3. rade
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania na účet právnej zástupkyne žalobkyne
vo výške 11.175,36 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 1. 2. a 3. uložil spoločne
a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Odvolací súd uznesením zo dňa 31.10.2012 č.k. 3Co/53/2012-81 zrušil rozsudok vo výroku
o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací
súd vo svojom rozhodnutí vyslovil, že v zmysle ustálenej súdnej praxe ako aj rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu SR sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na základe rovnakých kritérií
ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Tento postup reflektuje jednotu základu
pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od hodnoty sporu. Predmetom konania o určenie
neplatnosti právneho úkonu, v tomto prípade kúpnej zmluvy, je posúdenie, či preskúmavaný právny
úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú
peniazmi. Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba preto v prípade sporu o určenie platnosti, resp.
neplatnosti právneho úkonu (aj neplatnosti kúpnej zmluvy) vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z..



Súd vo veci rozhodol uznesením 22C/142/2011-89 zo dňa 14.3.2013 tak, že žalovaných v 1. až 3. rade
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania, na účet právnej zástupkyne žalobkyne
vo výške 193,23 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym
úradníkom. Uznesenie napadla odvolaním žalobkyňa, v ktorom uviedla, že pri výpočte je potrebné
postupovať podľa § 10 ods. 1 advokátskej tarify, v zmysle ktorého je jeden úkon právnej služby v sume
625,73 eur plus režijný paušál 7,41 spolu 633,14 € a za tri úkony právnej pomoci 1.899,42 eur.

Krajský súd uznesením 3Co/205/2013-100 zo dňa 31.3.2014 zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie s odôvodnením, že rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pri vydávaní ktorého
bol súd nesprávne obsadený, preto odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. zrušil napadnuté
rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom odvolania žalobkyne a zrušujúcim uznesením
krajského súdu opakovane rozhodol o trovách konania. Pri rozhodovaní o trovách konania postupoval
v súlade s príslušnými ust. O.s.p., vyhl. č. 655/2004 Z. z. a vysloveným právnym názorom v rozhodnutí
Krajského súdu v Košiciach 3Co/53/2012- 81 zo dňa 31.10.2012. V súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej
služby: prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 1/13 výpočtového základu za rok 2011, t.j. 57,- eur +
režijný paušál 7,41 eur, návrh na začatie konania vo výške 1/13 výpočtového základu za rok 2011, t.j. 57,-
eur + režijný paušál 7,41 eur, účasť na pojednávaní dňa 9.12.2011 vo výške 1/13 výpočtového základu
za rok 2011, t.j. 57,- eur + režijný paušál 7,41 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia žalovaného za úkony
právnej služby predstavujú sumu 193,23 eur. Uvedené trovy právneho zastúpenia uložil žalovaným v
1., 2. a 3. rade zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. priamo na účet právnej zástupkyne žalobkyne.
Námietku žalobkyne, že pri výpočte a priznávaní trov právneho zastúpenia je potrebné postupovať podľa
ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. považoval za nedôvodnú s poukazom na ustálenú súdnu prax
ako aj rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, pričom takýto postup by bol aj v rozpore s vysloveným
právnym názorom krajského súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa pôvodne zastúpená JUDr. Kristínou
Piovarčiovou, advokátkou, Advokátskej kancelárie v Košiciach, Štúrova 20. Navrhla zmeniť uznesenie
a o trovách konania rozhodnúť podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v zmysle vyčíslenia trov podľa
podania zo dňa 12.12.2011 a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby
- odvolanie proti uzneseniu zo dňa 14.8.2014 vo výške 1/2 tarifnej odmeny.

Pokiaľ súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že žalobkyni patrí náhrada trov konania
podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. advokátskej tarify za jeden úkon právnej služby vo výške
1/13 výpočtového základu, pretože nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo
je ju možné zistiť, ale s nepomernými ťažkosťami, tento názor a záver súdu prvého stupňa podľa
odvolateľky nemá oporu v platnej judikatúre Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR a jeho záver
je v príkrom rozpore s princípom spravodlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je
neplatnosť kúpnej zmluvy podľa žalobkyne neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.
č. 655/2004 Z.z., lebo hodnotu práva je možné vyjadriť v peniazoch. Predmetom prevodu nehnuteľnosti
bola nehnuteľnosť určená na bývanie, avšak predmetom konania je žaloba o neplatnosť zmluvy a nie
spor o právo k nehnuteľnosti, ako to má na mysli ust. § 11 ods. 1 písm. c/ advokátskej tarify. Vzhľadom
k tomu je potrebné pri určení výšky tarifnej odmeny vychádzať z ust. § 10 ods. 1 tejto vyhlášky a
to z hodnoty predmetu konania v sume 100.000,- eur. Poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 119/2012, v ktorom ústavný súd vyslovil, že z gramatického, logického a systematického
posúdenia ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie,
ktoré je predmetom súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za
základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takej veci, pretože citovaný
právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhradu trov konania, kedy je predmet právneho úkonu, o
ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Podľa žalobkyne tento záver možno
primerane použiť aj v konaniach o neplatnosť právneho úkonu.

Žalovaní vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhli uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Podľa
žalovaných súd prvého stupňa v napadnutom, uznesení zo dňa 14.8.2014 správne postupoval v súlade
s ust. s § 11 ods. 1 písm. a/ advokátskej tarify, keďže ide o súdny spor o určenie platnosti, resp.
neplatnosti právneho úkonu - neplatnosti kúpnej zmluvy. súd prvého stupňa postupoval v súlade s



právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 3Co/53/2012-81 zo dňa
31.10.2012, čo bolo aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 18/2008.

Pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.
22C/142/2011-105 zo dňa 14.8.2014 došlo k zmene právneho zastúpenia žalobkyne, ktorá 29.9.2015
splnomocnila na zastupovanie JUDr. Rudolfa Maníka PhD, MBA, MHA - advokát s.r.o., Košice, so sídlom
Masarykova ul. č. 2.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1
O.s.p. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 214 ods. 2 O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Predmetom konania je uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Žalovaní v 1.
a v 2. rade nadobudli od predávajúcej žalovanej v 3. rade spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach,
pričom žalovaná v 3. rade porušila zákonné predkupné právo žalobkyne ako spoluvlastníčky
nehnuteľnosti tým, že jej spoluvlastnícky podiel neponúkla na predaj. Úkony právnej služby právnej
zástupkyne žalobkyne boli vykonané za účinnosti vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov
(prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania 13.10.2011 a účasť na pojednávaní
9.12.2011).

Pred účinnosťou vyhl. č. 655/2004 Z.z. za platnosti vyhl. č. 163/2002 Z.z. v ust. § 13 ods. 7 advokátska
tarifa pri stanovení výšky tarifnej odmeny vychádzala vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti
právnych úkonov zo základnej sadzby tarifnej odmeny určenej z hodnoty veci tvoriacej predmet
právneho úkonu. Takýto stav platil až do 1.1.2005. Z toho teda vyplýva, že s účinnosťou od 1.1.2005, keď
nadobudla účinnosť vyhl. č. 655/2004 Z.z. nebolo úmyslom zákonodarcu vo veciach určenia platnosti
alebo neplatnosti právnych úkonov pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzať z hodnoty
veci alebo práva tvoriacich predmet právneho úkonu.

V minulosti v súdnej praxi neboli jednotné názory, či v prípade určovacích žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ide o spor s oceniteľným alebo neoceniteľným
predmetom konania. Sporné boli najmä prípady vo veciach určenia vlastníckeho práva a v sporoch o
vydanie vecí. S účinnosťou od 1. júla 2013 novelou advokátskej tarify vyhl. č. 184/2013 Z.z. v § 10 ods.
2 sa k pôvodnému zneniu „ak nie je ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku sa pripojili slová „ a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.“ Aj
keď táto novela nadobudla účinnosť po právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa (prechodné ust. §
20c k úpravám účinným od 1. júla 2013) odvolací súd poukazuje na to, že ak bolo úmyslom zákonodarcu,
aby aj vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov pri určovaní základnej sadzby
tarifnej odmeny sa malo vychádzať z hodnoty veci alebo práva tvoriacich predmet právneho úkonu,
urobil by to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti novelou vykonanou vyhl. č. 184/2013 Z.z.,
kde by k slovám „a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom
súdneho sporu“ doplnil vetu „hodnota veci alebo práva tvoriacej predmet právneho úkonu“. Nestalo sa
tak a tak nejasnosti v právnej teórii i praxi napriek novele vyhlášky č. 655/2004 Z.z. naďalej pretrvávajú.

Už pred novelou advokátskej tarify vykonanej zákonom č. 184/2013 Z.z. Ústavný súd SR vo svojom
rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 119/2012 vyslovil, že rozhodnutím krajského súdu, ktorý pri určení výšky odmeny
právneho zástupcu vychádzal z neoceniteľného predmetu konania v konaní o určenie vlastníckeho
práva k osobnému motorovému vozidlu bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu
a právo na vlastníctvo (čl. 46 ods. 1 a čl. 20 Ústavy, ako aj právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1
dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru). Vyslovil, že z gramatického, logického a systematického
posúdenia ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie,
ktoré je predmetom súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ pre
tarifnú hodnotu a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny
predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho úkonu, o ktorom
vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Toto rozhodnutie predstavuje zásadný
odklon od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.



Žalobkyňa v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa sa domáhala analógie uplatnenia ust. § 10
ods. 1 vyhl. č .655/2004 Z.z. aj v konaní o neplatnosť právneho úkonu (č.l. 110 spisu). Autori komentára
k Vyhláške o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa)
vydaného v nakladateľstve C.H.Beck s.r.o. Bratislava 2015 zastávajú názor, že aj vo veciach o určenie
neplatnosti zmluvy ide väčšinou (podľa okolností prípadu) o cenu veci alebo práva, ktoré sú peniazmi
oceniteľné napr. právoplatný rozsudok o určenie neplatnosti zmluvy o nadobudnutí vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti je za splnenia podmienok v zmysle § 34 ods. 2 zákona o katastre nehnuteľností
spôsobilým titulom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, rovnako ako rozsudok o určenie
vlastníckeho práva.

Ústavný súd SR v uznesení II. ÚS 226/2012, ktorým sťažnosť spoločnosti V., a.s. Ž. odmietol pre zjavnú
neopodstatnenosť vyslovil, že pri aplikácii príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z.z. upravujúcich určenie základnej sadzby tarifnej odmeny úkonu právnej služby v
prípadoch, ak nie je možné hodnotu vecí alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len
s nepomernými ťažkosťami, v konaniach o určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je potrebné
sa predovšetkým vysporiadať so skutočným obsahom predmetu konania, t.j. s tým, aké a či bude mať
meritórne rozhodnutie súdu v tomto konaní účinky, resp. vplyv na zmenu hmotnoprávneho postavenia
účastníkov tohto konania. V rozhodnutí II. ÚS 226/2012 ústavný súd konštatoval, že v konaní sa riešila
otázka určenia, či zmluva o budúcej kúpnej zmluve je alebo nie je platná a neriešili sa predmet kúpy
a kúpna cena ako taká.

Odvolací súd poukazuje na to, že v tomto konaní žalobkyňa ako oprávnená spoluvlastníčka z
predkupného práva sa domáhala vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo
spoluvlastníctva na tretiu osobu a vyslovením relatívnej neplatnosti zmluvy nedošlo k zmene zápisu
vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie
Ústavného súdu SR II. ÚS 332/2012- 36 zo dňa 13.9.2012, ktorý výklad príslušných ustanovení vyhl. č.
655/2004 Z.z. uvedený v namietanom uznesení Krajského súdu v Prešove v spore o určenie neplatnosť
darovacej zmluvy aplikujúc ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a nie hodnotu daru uvedenú v
darovacej zmluve, považoval za legitímny. Ústavný súd v uznesení, ktorým sťažnosť odmietol ako
zjavne neopodstatnenú konštatoval, že výklad príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. uvedený
v namietanom uznesení Krajského súdu je jedným z možných legitímnych výkladov, ktorý v nijakom
prípade nemožno považovať ani za arbitrárny, ani za zjavne neodôvodnený.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil,
pretože preskúmavaný právny úkon - relatívna neplatnosť právneho úkonu v dôsledku porušenia
predkupného práva predstavuje skutočnosť objektívnu neoceniteľnú peniazmi. Správne preto súd
prvého stupňa vychádzal zo základu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa nebola odvolacom konaní úspešná a žalovaní trovy odvolacieho konania
neuplatnili, preto o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že náhradu trov odvolacieho
konania účastníkom nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.