Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/282/2013 z 22. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. januára 2014, sp. zn. 43Cob/282/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6313206914.3 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/282/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6313206914.3 | 2014-01-22 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f456fbb-930e-4724-984c-4df77182d98d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6313206914.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/282/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313206914
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6313206914.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa CD Consulting
s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO:
264 29 705, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421 proti odporcovi

M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Y. O. E. XXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 937,87 Eur s prísl.,
o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb 285/2013-31 zo dňa 21.
októbra 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb 285/2013-31 zo dňa 21. októbra 2013

z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 937,87 Eur
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 937,87 Eur od 12.10.2010 do zaplatenia,
6% úroku ročne zo zmenkovej sumy od 29.11.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3%
zmenkovej sumy, t.j. 3,13 Eur. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd po preskúmaní návrhu a zmenky vyzval navrhovateľa prostredníctvom tlačiva B na doplnenie
návrhu, ktorý podal podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) tak, aby do oddielu
8.1 doplnil, na základe akého právneho titulu bola zmenka vystavená a vyplnená a aby uviedol základný
právny vzťah medzi pôvodnými účastníkmi konania. O doplnení informácie žiadal súd navrhovateľa z
toho dôvodu, že za účelom ochrany spotrebiteľa je z úradnej povinnosti povinný skúmať, či sa nejedná
o spotrebiteľský vzťah a len po doplnení požadovanej informácie o konkrétnom právnom titule môže
zistiť, či tomu tak je alebo nie. Zároveň požiadal navrhovateľa aj o doplnenie oddielu 8.2.1 a žiadal,
aby navrhovateľ pripojil právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená v súdom
stanovenej lehote.

Navrhovateľ na výzvu súdu oznámil, že si uplatňuje práva zo zmenky, a nie inú pohľadávku. Keďže
disponoval len indosovanou zmenkou a nemal k dispozícii žiadne iné listiny a ani údaje, na oznámenie
ktorých ho súd vyzval, požadované listiny a ani vysvetlenia súdu nepodal.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ návrh nedoplnil, nemohol okresný súd posúdiť, či sa jedná o
spotrebiteľský vzťah, ktorý je povinný, a to aj s odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sp.zn.
C-419/2011 zo dňa 14.03.2013 a sp.zn. C-76/2010 zo dňa 16.11.2010 skúmať v každom štádiu konania,



a to aj bez návrhu, vrátane nekalej povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, v dôsledku čoho
návrh navrhovateľa zamietol.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
namietal, že rozhodnutie okresného súdu má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ako aj tú skutočnosť, že mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Predovšetkým namietal, že súd návrh navrhovateľa zamietol v merite veci uznesením napriek tomu,
že v takomto prípade mal rozhodnúť rozsudkom. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý považoval za
neprípustný, ak navrhovateľa vyzýval na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú
vec relevantná a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Takýto postup predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces garantovaný čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako
aj čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Opakovane zdôraznil, že
nemá vedomosť o žiadnych vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky -
odporcom. Je len vlastníkom cenného papiera - zmenky, ktorú nadobudol na základe indosamentu
a iné informácie a ani listiny k dispozícii nemá. Požadovanie iných dokumentov než originál zmenky
pri uplatnení zmenkového nároku indosatárom je podľa jeho názoru nezákonné a neprípustné. V tejto
súvislosti poukázal na konštantnú judikatúru českých a slovenských súdov, podľa ktorej je zmenka
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné spájať ju a ani podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa aplikáciou zák.č. 191/1950 Sb.
zmenkového a šekového vôbec nezaoberal. Zdôraznil tiež, že predmetom konania je výlučne zmenka,
a nie iný záväzkový právny vzťah, preto súd nemal žiaden dôvod rozhodovať tak, ako by šlo o bežný
zmluvný záväzok, pretože takýmto postupom nesprávne právne vec posúdil.

Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že by bol súd v konaní o nároku zo zmenky oprávnený z úradnej povinnosti
skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah a pre takýto postup nie sú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žiadne argumenty, v dôsledku čoho je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Súd tak svojvoľne
rozšíril, a to bez návrhov účastníkov rozsah podľa súdu významných skutočností, čím nesporne porušil
kontradiktórnosť súdneho procesu. Navrhovateľ skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným
majiteľom zmenky a odporcom vôbec netvrdil, preto nebol ani nositeľom žiadneho dôkazného bremena
na takéto tvrdenie. Súd si sám vytvoril pochybnosť o tom, že medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky
a odporcom mohol existovať iný, celkom samostatný záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto
súdneho konania. V sporovom konaní môže súd svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach,
ktoré sú produkované účastníkmi konania, a nie na tých, ktorých pôvod je v iných konaniach a ktoré
nie sú výsledkom dokazovania. Súd nie je účastníkom konania a nemá právo a ani povinnosť kreovať
skutkové tvrdenia namiesto účastníkov.

Okresný súd odignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten, kto je
žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť odporca, a teda vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, tým menej tak môže robiť súd. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Obo 3/2008. Aj keď ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového nevylučuje,
aby povinný zo zmenky vzniesol proti zmenkovému nároku určité námietky, je vždy na ňom, aby
oprávnenosť týchto námietok aj preukázal. Dôkazné bremeno tak spočíva na odporcovi ako povinnom, a
nie na navrhovateľovi a pokiaľ ho neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach
nie je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu ako povinného na navrhovateľa, ktorý je v
prejednávanej veci oprávneným.

Zo strany súdu tak došlo k porušeniu poučovacej povinnosti podľa § 5 ods.1 O.s.p., k porušeniu
ustanovení o vykonávaní dôkazných prostriedkov, keď súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré
nebolo možné prihliadnuť, pretože nemohli byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané
bez návrhu.



Predpokladom vydania rozhodnutia v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky, ktorá
je cenným papierom. Odporca mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke a ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodov uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd sám nie je oprávnený, aby postupom podľa §
120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za odporcu. Súd preto nebol oprávnený
bez návrhu účastníkov konania vykonať dokazovanie, ktorým by sa preukázal charakter odporcu ako
spotrebiteľa, ktorej obrany sa odporca ani žiadnym spôsobom nedovolával a uplatnenú pohľadávku
nerozporoval.

Podľa jeho názoru nemá súd právo vyžadovať od neho doplnenie návrhu a predkladanie dôkazov o
skutočnostiach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, pretože takáto povinnosť pre navrhovateľa
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Zmenka je celkom samostatným nárokom, preto okrem nej
nie sú potrebné na uplatnenie práva zo zmenky žiadne iné dokumenty.

Poukázal aj na rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.08.2002, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od iného záväzku, ktorý bol pôvodom
jeho vzniku. Aj pre zabezpečovacie zmenky platí, že nie sú akcesorickým záväzkom vo vzťahu k inému
záväzku a je nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola
neopodstatnená, a ak navrhovateľ súdom požadované a pre prejednávanú vec irelevantné dokumenty
nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl. 4 ods.4 Nariadenia. Okresný súd mal preto podľa
názoru navrhovateľa postupovať predovšetkým podľa Nariadenia a neaplikovať prednostne vnútroštátne
právo, pretože takýto postup nerešpektuje jeho právo na spravodlivý proces. Navrhol preto rozhodnutie
okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací súd v celom rozsahu vyhovie
a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods.1 O.s.p.,
postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si v konaní uplatnil voči odporcovi právo na
zaplatenie zmenkovej sumy, vrátane zmluvne dohodnutého úroku 0, 25% zo zmenkovej sumy, ako aj
zákonný 6% úrok.

Po doručení návrhu navrhovateľa na tlačive A zaslal okresný súd navrhovateľovi tlačivo B označené
ako žiadosť súdu o doplnenie tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.4 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, ktorým vyzval navrhovateľa na doplnenie oddielu 8.1 návrhu o skutočnosti, na
základe akého právneho titulu bola zmenka vystavená a vyplnená a na uvedenie prvotného právneho
vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi konania, pretože súd je podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 povinný v každom konaní za účelom ochrany spotrebiteľa z úradnej povinnosti skúmať, či
sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Len na základe doplnenej informácie o konkrétnom právnom titule
môže súd zistiť, či v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský vzťah alebo nie. Zároveň žiadal s odkazom
na odd. 8.2.1 návrhu doplniť prílohu k návrhu navrhovateľa, a to právny titul, na základe ktorého bola
zmenka vystavená a vyplnená. Dňa 02.09.2013 doručil navrhovateľ súdu odpoveď na jeho žiadosť, v
ktorej uviedol, že ním poskytnuté informácie v návrhu - tlačive A podľa Nariadenia sú dostatočne jasné a
primerané k tej pohľadávke, ktorá je predmetom sporu a je založená výlučne na zmenkových nárokoch
vyplývajúcich z platnej zmenky, originál ktorej doložil k návrhu tlačiva A Nariadenia, preto nemá aké iné
doklady ani listiny k návrhu priložiť a doplniť. Zdôraznil, že si v konaní uplatňuje majetkové práva zo
zmenky, a nie pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom nedisponuje inými údajmi a listinami, než
indosovanou zmenkou.



Podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) navrhovateľ začne európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I,
a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným
prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie
začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku,
a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa ods. 3 cit. čl., ak pohľadávka nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, súd alebo tribunál
o tom informuje navrhovateľa. Ak ju navrhovateľ nevezme späť, súd alebo tribunál koná v súlade s
príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa ods. 4 cit. čl. ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie
sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne
vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá
navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť
týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v
lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené
v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ
tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa
zamietne.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne, preto
je odvolanie podané navrhovateľom v súlade s bodom 26 Preambuly, ako aj s čl. 19 Nariadenia a § 201
O.s.p. dôvodné. Odvolací súd je toho právneho názoru, že v prejednávanej veci nebol daný dôvod na
zamietnutie návrhu, pretože pre takýto postup neboli splnené čl. 4 ods. 4 Nariadenia stanovené zákonné
predpoklady.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že okresný súd mal rozhodnúť o veci rozsudkom,
a nie uznesením, a to z toho dôvodu, že zo strany súdu nedošlo k prejednaniu návrhu navrhovateľa,
ale len k odstraňovaniu jeho vád, čo vyplýva z postupu súdu, ktorý tak, ako to predpokladá čl. 4 ods.4
Nariadenia použil na odstránenie vád vzorový formulár B uvedený v Prílohe II. Nariadenia, aj keď návrh
navrhovateľa žiadne vady nevykazoval.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že navrhovateľ bol povinný v návrhu - tlačive A, odd. 7
vyplniť len tie údaje, ktoré mu uložilo Nariadenie, a to údaje o ním požadovanom peňažnom nároku,
nákladoch konania a úroku a v odd. 8 uviesť odôvodnenie nároku a označiť dôkazné prostriedky na jeho
preukázanie, čo urobil, keď k návrhu priložil originál zmenky. Navrhovateľ je pritom povinný k návrhu
predložiť len tie dôkazné prostriedky - listiny, nosiče dát, a pod., ktoré má k dispozícii.

Podľa názoru odvolacieho súdu nešlo v prejednávanej veci o vadné podanie tak, ako to nesprávne
okresný súd vyhodnotil, pretože navrhovateľ podal návrh na Nariadením predpísanom vzorovom



formulári tak, ako to vyžaduje čl. 4 ods.1 Nariadenia, tento riadne vyplnil v jazyku súdu, v dôsledku čoho
návrh nemal žiadne nedostatky a ani iné vady. Okresný súd preto nemal žiaden relevantný dôvod na, aby
navrhovateľa prostredníctvom formulára B vyzýval na odstraňovanie vád, ktoré vadami návrhu neboli.

Len vtedy, ak nie je návrh na začatie európskeho konania o drobných nárokoch podaný na vzorovom
formulári A tak, ako to vyžaduje čl. 4 ods.1 Nariadenia alebo ak je formulár vyplnený nedostatočne,
prípadne nie je podaný v jazyku súdu, ide podľa Nariadenia o vadné podanie a súd v súlade s ods.4,
čl. 4 Nariadenia, a nie podľa vnútroštátneho práva, vyzve navrhovateľa k jeho oprave alebo doplneniu
za použitia formulára B z Prílohy II Nariadenia.

Takýto postup súd nezvolí, a teda navrhovateľovi nezasiela žiadnu výzvu, ak ide o zjavne
neopodstatnený návrh alebo ak je návrh neprípustný. Neopodstatnenosť nároku či neprípustnosť
návrhu sa totiž posudzuje už podľa národného práva a vnútroštátnych právnych predpisov tak, ako to
vyplýva z bodu 13 Preambuly Nariadenia. Podľa slovenských právnych predpisov je možné za zjavne
neopodstatnený považovať taký návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha voči odporcovi napr. náhrady
škody, ale zároveň tvrdí, že za škodu zodpovedá niekto iný, než odporca. Neprípustným bude napríklad
nárok na výplatu výhry zo stávky (§ 455 ods.2 OZ a pod.).

Formulár B podľa Prílohy II. Nariadenia by bol preto okresný súd oprávnený použiť len v prípade, ak
by nešlo o zjavne neopodstatnený návrh alebo ak by nebol návrh neprípustný. Súd v takomto prípade
upozorní navrhovateľa na nedostatky jeho návrhu, aby vedel, akým spôsobom má vady odstrániť a
stanoví mu lehotu na ich odstránenie. Zároveň navrhovateľa poučí o možnosti späťvzatia návrhu. Len
ak je návrh zjavne neopodstatnený alebo je nárok neprípustný, prípadne ak nedôjde k odstráneniu vád
návrhu po výzve súdu, súd návrh podľa čl. 4 ods.4 Nariadenia zamietne. Podľa slovenského právneho
poriadku tak urobí v súlade s § 167 O.s.p. uznesením, a nie rozsudkom, ako to nesprávne navrhovateľ
v odvolaní namietal, pretože súd nerozhodoval vo veci samej.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že pre okresným súdom zvolený postup neboli splnené
Nariadením stanovené podmienky najmä z toho dôvodu, že návrh navrhovateľa predložený na tlačive
A nevykazoval žiadne vady. Navrhovateľ presne určil nárok ako zmenkový nárok, ktorý riadne doložil
originálom zmenky, čo je na jeho preukázanie stačí. Okresný súd nebol oprávnený vyzývať navrhovateľa
na predloženie iných dôkazov, dokumentov a ani na uvedenie doplňujúcich informácií z dôvodu
preukazovania existencie základného spotrebiteľského vzťahu, ktorý vznikol medzi pôvodným majiteľom
zmenky a odporcom, pretože tieto dôkazy nie sú pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku,
pokiaľ dlžník nevzniesol voči majiteľovi zmenky relevantné námietky, ktorými by mohla byť prelomená
zásada stanovená v § 17 Zákona zmenkového a šekového, nevyhnutné.

Rozhodnutie vydané súdom je rozhodnutím podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, a nie podľa vnútroštátneho
práva a v žiadnom prípade sa nejedná o rozhodnutie o veci samej, preto predkladaním akýchkoľvek
ďalších dôkazov, či informácií nie je možné nahradiť dokazovanie, ktoré je upravené v čl. 7 a nasl.
Nariadenia.

Vyzývať navrhovateľa na predloženie dôkazov a informácií, ktorými ani reálne nedisponuje a ktoré nie
sú pre rozhodnutie o ním uplatnenom nároku podstatné nemôže byť dôvodom preto, aby súd návrh
navrhovateľa zamietol pre nesplnenie výzvy, pretože doteraz poskytnuté informácie uvedené v návrhu
navrhovateľa a ním pripojené dôkazy umožňujú postup súdu podľa čl. 5 ods.2 až 5, čl. 7 a čl. 9
Nariadenia, a to o to skôr, že predmetom konania je zmenkový nárok uplatnený posledným majiteľom
zmenky.

Navrhovateľ na výzvu súdu reagoval a oznámil mu, že ním požadovanými dokladmi nedisponuje. Súd tak
vyzval navrhovateľa na predloženie dokladov, o ktorých nemal žiadnu vedomosť a ktoré ani objektívne
nemohol súdu predložiť. Účastník pritom môže byť vyzývaný len na také doklady a dôkazy, ktoré má
v dispozičnej sfére. Ak navrhovateľ nemá základnú zmluvu a iné listiny, na zabezpečenie ktorej bola



zmenka odporcom vystavená, nemohol ho súd na predloženie takýchto listín pod hrozbou zamietnutia
návrhu vyzývať. Ak teda súd návrh z týchto dôvodov zamietol, odňal takýmto postupom, ktorý je v rozpore
s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007 o európskom konaní
vo veciach s nízkou hodnotou sporu navrhovateľovi právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní posúdi súd vec podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia, pričom musí mať na zreteli, že sa jedná
predovšetkým o konanie písomné, aj keď pojednávanie vo veci nie je podľa Nariadenia vylúčené.

Súd vyplní časť I formulára C z Prílohy III a spolu s návrhom ho v lehote 14 dní odošle odporcovi,
ktorý má lehotu 30 dní na vyplnenie časti II formulára C z Prílohy III podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia. Ak
od odporcu odpoveď dostane, rozhodne v lehote do 30 dní od jej doručenia. V prípade, že sa odporca
k návrhu nevyjadrí v Nariadením stanovenej lehote, súd o návrhu navrhovateľa rozhodne. O návrhu
rozhodne aj vtedy, ak zistí, že si odporca tlačivo C prevzal, prípadne že mu bolo doručené uložením,
a to do 30 dní od takéhoto zistenia.

Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo
zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na
platenie. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový
dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú.
Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný.

K návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky odvolací súd uvádza, že
navrhovateľ nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu a ani žiadne ďalšie
skutočnosti, pretože mu to Zákon zmenkový a šekový ako ďalšiemu nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa
nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá.

Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči
majiteľovi relevantné námietky podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového, čo by však musel v konaní
aj preukázať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.