Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/367/2012 z 26. 6. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2013, sp. zn. 1S/367/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012202425.1
Krajský súd Bratislava | 1S/367/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1012202425.1 | 2013-06-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5bc06d4-df69-4f3f-a4da-ee2d9d4b384f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1012202425.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/367/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012202425
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012202425.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.
a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: N.. I.
D., D. XX, C., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri, s.r.o., so sídlom Digital
Park II, Einsteinova 25, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu č. KM-690-2580/SI-2012 zo dňa
29.6.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a .

Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.10.2012 domáhala preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, doručeného dňa 2.9.2012 v spojení s
rozhodnutím ministra vnútra SR, Prezídia Policajného zboru SR, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite č. KM-690-2580/SI-2012 zo dňa 29.6.2012, resp. sa domáhala, aby Krajský súd v
Bratislave fiktívne rozhodnutie žalovaného zmenil tak, že Ministerstvu vnútra SR uloží povinnosť
sprístupniť informácie, požadované v žiadosti zo dňa 20.5.2012 do 8 pracovných dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

V žalobe žalobkyňa uviedla, že žiadosťou v zmysle ust. § 14 a nasl. zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám sa dňa 20.5.2012 obrátila na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR so žiadosťou o sprístupnenie informácií. Žiadosťou sa domáhala sprístupnenia informácií,
ktoré sa týkali medzinárodného výberového konania a verejného obstarávania, ktorého predmetom bol
výber budúceho nadobúdateľa 66% majetkovej účasti na spoločnosť Letisko M.R.Štefánika - Airport
Bratislava, a.s. a Letisko Košice - Airport Košice, a.s. Ministerstvo dopravy časť požadovaných informácií
v zmysle zákona o slobode k informáciám (k otázkam pod číslom 123 a 7) sprístupnilo, o časti
požadovaných informácií (č. 7) vydalo rozhodnutie o nesprístupnení informácií z časti a vo zvyšnej
časti (otázky 4,5,6,8,9,10,11) Ministerstvo dopravy predĺžilo lehotu na vybavenie veci o 8 pracovných
dní. Neskôr Ministerstvo dopravy, žalobkyni listom zo dňa 8.6.2012 oznámilo, že žiadosť v rozsahu,
v ktorom Ministerstvo dopravy rozhodlo o predĺžení lehoty, teda k otázkam č. 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11,
postupuje v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií na priame vybavenie žalovanému
(Ministerstvo vnútra SR). Ministerstvo dopravy tak spravilo argumentujúc, že originály dokladov, ktoré
obsahujú informácie požadované žalobkyňou, boli vyžiadané žalovaným, pričom samo Ministerstvo
dopravy už nedisponuje ani ich kópiami.



Dňa 3.7.2012 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie ministra vnútra SR, Prezídia Policajného zboru SR,
Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 29.6.2012, ktorým žiadosť žalobkyne o sprístupnenie
predmetných informácií zamietlo. Dňa 17.2.2012 podala žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu rozklad.
Dňa 2.9.2012 bolo žalobkyni doručené tzv. fiktívne rozhodnutie ministra vnútra, ktorým podaný rozklad
zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

Dňa 6.9.2012 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie ministra zo dňa 27.8.2012, ktoré bolo odoslané na
poštovú prepravu 3.9.2012 a ktorým minister rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie v
celom rozsahu potvrdil.

Žalobkyňa podala v zmysle ust. § 247 a nasl. OSP žalobu o preskúmanie zákonnosti, tak prvostupňového
rozhodnutia žalovaného ako aj fiktívneho rozhodnutia, pretože má za to, že sú nezákonné a ich vydaním
a postupom bola žalobkyňa významne ukrátená na svojich právach. V žalobe žalobkyňa ďalej tvrdí,
že druhostupňové rozhodnutie vyhotovené dňa 27.8.2012 však na poštovú prepravu žalovaný odoslal
až 3.9.2012. Podľa mienky žalobcu bol posledný deň pre vydanie rozhodnutia 45. deň od doručenia
rozkladu na prvostupňový orgán, teda 31.8.2012. Rozhodnutie však bolo vydané až 3.9.2012, čo bolo
zdôvodnené tým, že po uplynutí 30-dňovej lehoty pre tzv. autoremedúru, bol ministrovi rozklad spolu so
spisovým materiálom doručený na ďalší deň teda na 31.deň odo dňa podania rozkladu. Žalobkyňa je
jednoznačne toho názoru, že lehota 30 dní, ktorú ustanovuje § 57 ods. 2 správneho poriadku, sa neviaže
len na prípad zváženia autoremedúry, ale aj na následné predloženie spisového materiálu odvolaciemu
orgánu, t.j. najneskôr v  30 deň musia byť spisy odovzdané orgánu, ktorý bude o rozklade rozhodovať.
Žalobkyňa poukazuje na nesprávny a nezákonný postup žalovaného, ktorý svojím konaním v konečnom
dôsledku spôsobil nedodržanie procesnej lehoty pre vydanie rozhodnutia, s ktorou zákon o slobode
informácií spája ďalšie právne následky. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na judikatúru NSS ČR.

Nakoľko minister nevydal druhostupňové rozhodnutie v lehote do 31.8.2012 došlo tým v zmysle
druhej vety ustanovenia § 19 ods. 9 zákona o slobode informácií k vydaniu fiktívneho rozhodnutia,
ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 2.9.2012. Doručením fiktívneho rozhodnutia bolo správne konanie
právoplatne skončené, preto akékoľvek ďalšie prípadné rozhodnutie ministra nemôže podľa názoru
žalobkyne spôsobovať žiadne právne účinky, napriek tomu však minister druhostupňové rozhodnutie
vydal, žalobkyňa si napriek skutočnosti, že je ničotné, dovoľuje súdu navrhnúť, aby ho súd v záujme
zachovania právnej istoty  zrušil. Žalobkyňa ďalej v žalobe tvrdí, že ÚBOK nesprístupnil požadované
informácie o.i. aj použitím ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií s odôvodnením,
že sa týkajú rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Žalovaný však vo svojom
strohom odôvodnení neuviedol, ktorého OČTK sa požadované informácie majú týkať a o akú konkrétnu
rozhodovaciu činnosť uskutočňovanú príslušným OČTK sa má jednať. Žalobca je toho názoru, že
v dôsledku chýbajúceho kumulatívneho splnenia vyššie spomenutých náležitostí odôvodnenia, je aj
napadnuté prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobkyňa má za to, že podľa jej názoru je
dostatočne zrejmé, že požadované informácie sa nijako netýkajú ani postupu konania (vyšetrovania)
ani jednotlivých úkonov uskutočňovaných OČTK, resp. rozhodnutia vo veci samej, dokonca nie sú
ani výsledkom činnosti žalovaného. Povinná osoba nemôže sprístupnenie informácie automaticky
odmietnuť, iba z dôvodu, že sa stala predmetom činnosti polície alebo prokuratúry. V praxi napríklad
nemôže byť odmietnuté sprístupnenie požadovaných informácií (napríklad zmluvy uzatvorenej povinnou
osobou) napríklad len preto, že bolo podané trestné oznámenie pre skutok, ktorý sa týka požadovaných
informácií.

Žalobkyňa tvrdí, že uvedené informácie boli zasielané žalovaným - orgánom činným v trestnom konaní.
Požadované dokumenty neboli vyhotovené orgánmi činnými v trestnom konaní, ani nešlo o úkon zo
strany trestného konania. Neobsahujú informácie o rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom
konaní, a preto nemôžu byť vylúčené zo sprístupňovania  podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode
informácií.

Ďalej žalobkyňa v žalobe uvádza, že právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými
právami každého subjektu garantovanými čl. 26 Ústavy SR, čl. 17 Listiny základných práv a slobôd
a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie



možno podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu
verejného zdravia a mravnosti. Výkladovým pravidlom pre obmedzovanie základných práv a slobôd
je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy, podľa ktorého sa pritom musí dbať na ich podstatu a zmysel.
Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ, pričom rozsah obmedzení základných
práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Uvedený mimoriadne extenzívny výklad, ktorý zvolil
žalovaný, je podľa mienky žalobkyne v zjavnom rozpore s čl. 26 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 13 ods.
4 Ústavy. Správne orgány totiž v podstate vyhlásili, že za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti
OČTK sa považujú akékoľvek informácie, s ktorými príslušné orgány vo svojej činnosti prišli do styku.
Odhliadnuc od uvedeného, žalobkyňa považuje za potrebné poukázať na fakt, že žalovaný sa vôbec
nezaoberal skúmaním, či je možné požadované informácie sprístupniť len sčasti, napríklad po vymazaní
osobných údajov, evidentne tak žalovaný nerešpektoval prvú vetu ustanovenia § 12 zákona o slobode
informácií. K otázke sprístupňovania informácií podľa trestného poriadku žalobkyňa uvádza, že v žiadosti
nepožadovala informácie o trestnom konaní. Požadované informácie vznikli a reálne existovali dávno
pred tým, ako ich získal žalovaný, teda pred tým, ako mohli byť predmetom záujmu OČTK. Podľa jej
právneho názoru prvá veta ustanovenia § 6 ods. 2 trestného poriadku jednoznačne limituje právo OČTK
nesprístupniť len tie informácie, ktoré by mohli zmariť, alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná navrhuje, aby krajský súd  fiktívne rozhodnutie
žalovaného zmenil tak, že Ministerstvu vnútra SR uloží povinnosť sprístupniť informácie požadované
v žiadosti zo dňa 20.5.2012 do 8 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, resp. aby
Krajský súd v Bratislave fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobkyni dňa 2.9.2012 v spojení
s rozhodnutím ministra vnútra SR, Prezídia Policajného zboru SR, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite č. KM-690-2580/SI-2012 zo dňa 29.6.2012 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 21.12.2012 uviedol, že Úradu boja proti
organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru bol dňa 17.7.2012 doručený rozklad žalobkyne proti
rozhodnutiu Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru zo dňa 29.6.2012 o
nevyhovení písomnej žiadosti o poskytnutie informácií. Po obdržaní rozkladu úrad, ako prvostupňový
orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, preskúmal aj vecnú aj formálnu stránku rozkladu. Po
preskúmaní rozkladu prvostupňový orgán zotrval na svojom stanovisku, rozkladu odvolateľa nevyhovel
a v zmysle § 57 ods. 1 zákona o správnom konaní napadnuté rozhodnutie autoremedúrou nezrušil.
Napadnuté rozhodnutie bolo dňa 29.6.2012 zaslané poštou žalobkyni, ktorá si ho podľa doručenky
prevzala 3.7.2012 a podala voči tomuto rozhodnutiu rozklad, ktorý bol úradu doručený 17.7.2012.
Žiadosť o poskytnutie informácie podľa ZSI žalobkyne bola úradu postúpená Ministerstvom dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR listom zo dňa 8.6.2012 s odôvodnením, že žalobkyňou požadované
informácie uvedené v bodoch 4, 5, 6, 8, 9, 10 a 11 boli na vyžiadanie úradu odoslané v origináli.
Žalovaný podotýka, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR odstúpilo úradu všetky
originály dokladov týkajúce sa výberového konania a verejného obstarávania, ktorého predmetom bol
výber budúceho nadobúdateľa 66 % majetkovej účasti na spoločnosti Letisko M.R.Štefánika - Airport
Bratislava, a.s. a spoločnosti Letisko Košice - Airport, a.s. Tieto doklady sa následne stali súčasťou
vyšetrovacieho spisu vedeného na úrade, ale Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
naďalej disponuje ich kópiami. Úrad z dôvodu rozsiahlosti listinného materiálu zaslaného Ministerstvom
dopravy, oznámil listom zo dňa 20.6.2012 žalobkyni predĺženie lehoty v zmysle § 17 ods. 2 písm. b), c)
zákona o slobodnom prístupe k informáciám a následne 29.6.2012 vydal rozhodnutie č. KM-690-2580/
SI-2012, ktorým žiadosti žalobkyne nevyhovel. Žalovaný tvrdí, že požadované informácie sú súčasťou
spisového materiálu, ktorý tvorí obsah vyšetrovacieho spisu a súčasne dôkazný materiál, ktorý sa
nepochybne v tejto konkrétnej veci týka rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, je
splnená podmienka podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií pre uplatnenie zákonnej
výnimky z povinnosti povinnej osoby na poskytnutie požadovaných informácií oprávnenej osobe.



Žalovaný k námietke žalobkyne ohľadom počítania lehôt na rozhodnutie o rozklade uvádza, že s
právnym názorom žalobkyne nesúhlasí. Keďže ZSI nemá osobitnú úpravu na štádium konania od
podania odvolania (rozkladu) prvostupňovému správnemu orgánu, postupuje sa podľa § 57 správneho
poriadku, kedy sú buď splnené podmienky na konanie prvostupňového správneho orgánu v tzv.
autoremedúre ustanovené v odseku 1, alebo ak podmienky na takýto postup nie sú dané, postupuje
sa podľa odseku 2 a správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, predloží odvolanie (rozklad)
spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do
30 dní odo dňa, keď mu odvolanie (rozklad) došlo. V predmetnom konaní bol rozklad povinnej osobe
doručený dňa 17.7.2012 a tento bol povinnou osobou doručený osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa
17.8.2011, teda v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Podľa § 19 ods. 3 ZSI odvolací orgán rozhodne
o odvolaní (rozklade) do 15 dní od doručenia odvolania (rozkladu) povinnou osobou, teda vo väzbe
na § 57 správneho poriadku, od doručenia odvolania a spisového materiálu správnym orgánom, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. Rozhodnutím ministra vnútra SR č. SLV-OLVS-95/2012 zo dňa 27.8.2012
bol rozklad žalobcu zamietnutý a rozhodnutie č. KM-690-2580/SI-2012 potvrdené. V tejto súvislosti
žalovaný upozorňuje na rozhodovaciu činnosť NSSR napríklad rozsudok 2Sži 7/2011.

Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s trestným poriadkom a
navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobný návrh žalobkyne zamietol.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného
ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktoré malo byť
žalobkyni doručené dňa 2.9.2012, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva vnútra SR,
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite č. KM-690-2580/SI-2012 zo
dňa 29.6.2012, alternatívne preskúmať a následne zrušiť rozhodnutie žalovaného o rozklade zo dňa
27.8.2012 č. SLV-OLVS-95-2012.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.6.2012 bola Ministerstvu vnútra SR, Prezídiu
Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite doručená žiadosť žalobkyne o poskytnutie
informácie podľa zákona o slobode informácií, ktorou táto požadovala sprístupnenie informácií
týkajúcich sa výberového konania a verejného obstarávania, ktorého predmetom bol výber budúceho
nadobúdateľa 66% majetkovej účasti na spoločnosti Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava a.s.
a spoločnosti Letisko Košice Airport a.s. Žalobkyňa svoju žiadosť pôvodne adresovala Ministerstvu
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré predmetnú žiadosť o informáciu preposlalo dňom
14.6.2012 Ministerstvu vnútra SR. Žalovaný z dôvodu rozsiahlosti materiálov, v ktorých požadované
informácie sa mali nachádzať, písomne dňa 20.6.2012 žalobkyni oznámil v zmysle ust. § 17 ods. 2 písm.
a), b) zákona o slobode informácií predĺženie lehoty na vybavenie jej žiadosti.

Následne rozhodol rozhodnutím zo dňa 29.6.2012 č. KM-690-2580/SI/2012, že žiadosti žalobkyne
o sprístupnenie informácií týkajúcich sa výberového konania a verejného obstarávania, ktorého



predmetom bol výber budúceho nadobúdateľa 66% majetkovej účasti na spoločnosti Letisko
M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s. a spoločnosti Letisko Košice - Airport, a.s., ktorú žalobkyňa podala
dňa 20.5.2012 nevyhovel.

Následne žalobkyňa voči prvostupňovému rozhodnutiu podala rozklad. O rozklade rozhodol žalovaný
rozhodnutím zo dňa 27.8.2012 č. SLV-OLVS-95/2012 tak, že rozklad, ktorý žalobkyňa vo veci
rozhodnutia proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru,
Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 29.6., ktorým sa nevyhovelo žiadateľkinej žiadosti o
poskytnutie informácií zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobkyňa má za to, že vyššie uvedené rozhodnutie č. SLV-OLVS-95/2012 zo dňa 27.8.2012 nemôže
spôsobovať žiadne právne účinky a že ide o tzv. paakt, nakoľko toto bolo vydané po lehote,
ktorú vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy stanovuje zákon o slobode informácií v spojení
so správnym poriadkom na vydanie rozhodnutia, resp. na sprístupnenie požadovaných informácií.
Žalobkyňa má za to, že v danom prípade ide o rozhodnutie ničotné, a preto žiada, aby ho súd v záujme
zachovania právnej istoty zrušil.

Žalobkyňa má za to, že v danom prípade, v dôsledku nerozhodnutia žalovaného o podanom
rozklade riadne a včas v zmysle zákona o slobode informácií, došlo k vydaniu tzv. fiktívneho
rozhodnutia žalovaného, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa 2.9.2012, a preto ho navrhuje spolu s
prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 29.6.2012 zrušiť.

IV.

Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky,
postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie
(ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a
fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb,
alebo právnických osôb v oblasti  verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodovanie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala, alebo mala vydať.

Podľa § 19 ods. 2 druhej vety zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy, možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

V preskúmavanej veci mal súd z administratívneho spisu za preukázané, že žalovanému bol
dňa 17.7.2012 doručený rozklad žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstva vnútra
SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 29.6.2012 č.
KM-690-2580/SI-2012.



Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane
medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa
sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti
druhej hlavy piateho dielu trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,
ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené
záujmy.

V preskúmavanej veci mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa žiadosťou o sprístupnenie informácie
zo dňa 20.5.2012 obrátila na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR o sprístupnenie
informácií. Prvotná žiadosť sa týkala medzinárodného výberového konania a verejného obstarávania,
ktorého predmetom bol výber budúceho nadobúdateľa 66% majetkovej účasti na spoločnosti Letisko
M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s. a Letisko Košice - Airport Košice, a.s.

Ministerstvo dopravy, časť požadovaných informácií k otázkam pod č. 1, 2, 3 a 7 sprístupnilo, o časti
požadovanej informácie k otázke č. 7 vydalo rozhodnutie o nesprístupnení tejto informácie a vo zvyšnej
časti žiadosti Ministerstvo dopravy, predĺžilo lehotu na vybavenie veci o 8 pracovných dní. Následne
Ministerstvo dopravy, žalobkyni listom zo dňa 8.6.2012 oznámilo, že prvotnú žiadosť v rozsahu, v ktorom
Ministerstvo dopravy rozhodlo o predĺžení lehoty postupuje v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona na priame
vybavenie žalovanému, t.j. Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo dopravy tak urobilo argumentujúc, že
originály dokumentov, ktoré obsahujú informácie požadované žalobkyňou boli vyžiadané Ministerstvom
vnútra, pričom Ministerstvo dopravy v rozhodnom čase nedisponovalo už ani ich kópiami.

Dňa 3.7.2012 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru
SR, Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 29.6.2012, ktorým tento žiadosť žalobkyne v celom
rozsahu zamietol. Následne 17.7.2012 podala žalobkyňa osobne do podateľne Prezídia Policajného
zboru SR rozklad. Žalobkyňa má za to, že dňom 2.9.2012 jej bolo doručené fiktívne rozhodnutie ministra
vnútra SR, ktorým podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.
Následne 6.9.2012 jej bolo doručené rozhodnutie ministra zo dňa 27.8.2012, ktorým minister rozklad
žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

Podľa § 6 ods. 1 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o
trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto
informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového
tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia pri poskytovaní informácií, sú orgány činné v trestnom konaní
a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť, alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci,
pričom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú na to, aby nezverejňovali chránené osobné
údaje, ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie,
ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a
poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.

Podľa § 22 zákona č. 211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní v jednoduchých veciach, najmä, ak možno rozhodnúť
na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V
ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci
do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní, ak nemožno
vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán
príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30 dní prípadne 60 dní, je
povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.



Podľa § 57 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie
netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.
Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal o odvolaní, predloží ho spolu s
výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní
odo dňa, keď mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania.

Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o
činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, vyjadreným v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode
informácií, je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu, resp.
orgánov činných v trestnom konaní a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve, ktorý
cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ustanovený obsah dotknutého základného práva.

V preskúmavanej veci žalovaný konštatoval, že žiadateľkou (žalobkyňou) požadované informácie sú
predmetom trestného konania a sú obsahom vyšetrovacieho spisu, v dôsledku čoho sa stali dôkazným
materiálom, ktorý jednoznačne tvorí podklad pre rozhodovaciu činnosť orgánu činného v trestnom
konaní, pričom nejde o informáciu, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu a nejde ani o
rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu trestného
poriadku, resp. samotnú informáciu o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ktoré by bolo možné na
základe uvedeného ustanovenia sprístupniť. Žiadateľke (žalobkyni) preto žalovaný s poukazom na ust.
§ 11 ods.  1 písm. d) zákona o slobode informácií požadované informácie nesprístupnil.

Súd konštatoval, že v danom prípade je možné v celom rozsahu sa stotožniť s právnym názorom
žalovaného a síce, že žalobkyňou požadované informácie sú vylúčené zo sprístupňovania podľa zákona
o slobode informácií a tvoria teda výnimku zo všeobecnej zásady ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona o
slobode k informácii, že každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a
konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu
zákona a že žalobkynina žiadosť o sprístupnenie predmetných informácií nemohla byť vybavená kladne.

Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, týkajúce sa fiktívneho rozhodnutia, Krajský súd v Bratislave
vychádzajúc z ustálenej judikatúry NSSR konštatoval, že ust. § 57 ods. 2 správneho poriadku, ktorý
sa subsidiárne použije v prípade, ak niektoré otázky nie je možné riešiť zákonom o slobode informácií
uvádza, že ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal o odvolaní, predloží ho
spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do
30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo. Preto, ak v zmysle ustanovenia zákona o slobode informácií
má odvolací orgán na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku zákonnú lehotu 15 dní a táto mu
plynie až od doručenia odvolania prvostupňovým správnym orgánom, je potrebné rátať aj s lehotou 30
dní podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku (Rozsudok NSSR zn. 2Sži 7/2011, rozsudok KS BA zn. 2S
166/2009, 8Sži 4/2012).

Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, odvolací orgán rozhodne o odvolaní
(rozklade) do 15 dní od doručenia odvolania (rozkladu) povinnou osobou, teda vo väzbe na ust. § 57
správneho poriadku od doručenia odvolania a spisového materiálu správnym orgánom, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

Rozklad žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu bol žalovanému doručený dňa 17.7.2012, ktorý
bol následne doručený osobitnej komisii ministra vnútra, na prípravu návrhov, rozhodnutí ministra
o rozkladoch dňa 17.8.2012. V súlade s ust. § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o rozklade
rozhodol žalovaný rozhodnutím ministra vnútra SR č. SLV-OLVS-95/2012 zo dňa 27.8.2012 bol rozklad
žalobkyne zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie č. KM-690-2580/SI-2012, potvrdené. Na základe



vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že rozhodnutie o rozklade bolo
vydané v zákonnej lehote.

Krajský súd v Bratislave preto konštatoval, že dňom 2.9.2012 nedošlo podľa § 19 ods. 3 zákona
o slobode informácií k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia, ktorým žalovaný rozklad zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu žalovaného
správneho orgánu dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie zo
dňa 27.8.2012 je vecne a právne správne.

Na základe vyššie uvedených skutočností, Krajský súd v Bratislave z uvedených dôvodov rozhodol tak,
že podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP v súlade s výsledkom konania tak, že
v konaní neúspešnej žalobkyni súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci
konania boli podľa § 250f ods. 2 OSP vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia
pojednávania.

Žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 13.11.2012 oznámila, že s prejednaním veci bez
nariadenia pojednávania súhlasí. Žalovaný sa k predmetnej výzve nevyjadril, preto súd u neho takýto
postup predpokladal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa  § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;



d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205  a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.