Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sd/26/2015 z 30. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 30. marca 2015, sp. zn. 19Sd/26/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4015200145.1 Krajský súd Nitra | 19Sd/26/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4015200145.1 | 2015-03-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d06b42ea-ae11-44f4-942b-873551515d8c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4015200145.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sd/26/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200145
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4015200145.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: RNDr. G. B., P. XX, M., proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou
Takáčovou, PhD., takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. 12. 2014.

Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. 12. 2014 priznala podľa § 65, § 82 a §
293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov starobný dôchodok
od 25. 11. 2013 v sume 29,30 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1,
písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia. Podľa § 82 zsp a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná sumy zvýšenia dôchodkovej dávky a percento
zvýšenia úrazovej renty bola suma starobného dôchodku od 01. 01. 2014 zvýšená na 30,60 eur
mesačne a ďalej podľa § 82 zsp a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento
zvýšenia úrazovej renty bola suma starobného dôchodku zvýšená od 01. 01. 2015 na sumu 31,40 eur
mesačne. Dôvodila tým, že podľa § 65 ods. 1 zsp nárok na starobný dôchodok vzniká získaním
15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Pretože navrhovateľka
vychovala 3 deti a 54 rokov veku dosiahla 25. 05. 2009, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zsp
dosiahla pripočítaním 54 kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov dňa 25. 11. 2013. V súlade s čl. 8
ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa
stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej
republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení
a čl. 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. Podľa
čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom
rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho štátu,
na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej
republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Ku dňu rozdelenia ČSFR mala navrhovateľka trvalý
pobyt na území Českej republiky. Všetky doby zabezpečenia, ktoré získala pred 01. 01. 1993, sa
preto považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za nepríslušná poskytnúť Česká
správa sociálneho zabezpečenia.



Pretože na základe obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR v počte
1496 dní jej nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky nevznikol, v
súlade s čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sa na účely vzniku nároku
na starobný dôchodok zohľadnilo obdobie poistenia v počte 8902 dní, ktoré získala podľa právnych
predpisov Českej republiky.

K 25. 11. 2013 navrhovateľka podľa právnych predpisov SR spolu s obdobím poistenia získaným
podľa právnych predpisov ČR získala 10398 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je
uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, z ktorého okrem iného vyplýva, že získala 28 rokov
a 178 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok 25.
11. 2013. Suma starobného dôchodku sa podľa čl. 52 ods. 1, písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 určí ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru
medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR a celkovým
obdobím poistenia získaným aj podľa právnych predpisov ČR. Teoretická suma starobného dôchodku
je pritom suma starobného dôchodku, ktorá by patrila, ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa
právnych predpisov ČR považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych
predpisov SR. V ďalšom odôvodnení rozhodnutia odporkyňa poukázala na jednotlivé zákonné
ustanovenia, ktoré aplikovala pri výpočte teoretickej sumy starobného dôchodku, ktorú vyčíslila v sume
191,30 eur mesačne. Starobný dôchodok z dôchodkového poistenia SR sa v súlade s čl. 52 ods. 1, písm.
b/ bod ii/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 prizná len v sume zodpovedajúcej
obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov SR. Tá sa určí ako časť
teoretickej sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia
získaného podľa právnych predpisov SR k úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu
starobného dôchodku. Táto predstavuje sumu 27,60 eur mesačne a je určená ako súčin teoretickej
sumy starobného dôchodku 191,22573394 eur mesačne a koeficientu 0,14387612 určeného ako podiel
obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR 4,0987 rokov a úhrnu
obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku 28,4877 rokov. Pretože
suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané
v cudzine, podľa príslušného nariadenia Európskej únie, zvýši sa suma dôchodku odo dňa priznania
dôchodku podľa § 82 ods. 13 zsp o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej
časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Pevná suma zvýšenia
starobného dôchodku podľa § 82 a § 293ce zsp bola ustanovená v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. a je 11,20 eur mesačne. Suma
zvýšenia 1,70 eur mesačne bola určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 11,20
eur mesačne a koeficientu 0,14387612, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie
dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR. Suma starobného dôchodku spolu
so sumou zvýšenia tak je 29,30 eur mesačne. Odporkyňa podobne postupovala aj pri zvyšovaní
starobného dôchodku navrhovateľky od 01. 01. 2014 a 01. 01. 2015.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, ktoré sa v podstate týkalo podľa jeho obsahu
osobného listu dôchodkového poistenia. V podanom odvolaní poukázala na nezrovnalosť v zápočte.
Uviedla, že podľa osobného listu dôchodkového poistenia v rokoch 1970 - 1994 odporkyňa píše - bez
započítania k dôchodku znak "J" doba zamestnania v cudzine. K tomu uviedla, že v roku 1970-1974
bola žiakom Gymnázia Pázmána v Nových Zámkoch. V ďalšom období od 1974 do 1979 študovala
na UK v Bratislave, Fakulta FaFUK. V roku 1979 - 1980 obhajovala doktorandskú prácu titulom RNDr.
V rokoch 1980 - 1981 pracovala v OUNZ Považská Bystrica - Lekáreň Púchov, v rokoch 1981 - 1983
bola na materskej dovolenke s druhým synom. V roku 1983 v rámci nástupu do práce prerušením
materskej dovolenky, v rokoch 1982-1983 OUNZ Nitra pracovisko Lekáreň Vráble a vo februári 1983
odchod do ČR. Toto by žiadala doplniť, jej výmer poopraviť. Na pobočke v Nitre toto pracovníčke
predložila. Žiadala o urýchlenú nápravu, inak by sa s prieťahmi musela obrátiť na súd.

Navrhovateľka na súdnom pojednávaní po výzve súdu podľa § 42 a § 43 OSP uviedla k podanému
odvolaniu, že namieta spôsob výpočtu potrebnej poistnej doby v SR a to z toho dôvodu, že od 31.
08. 1993 mala trvalý pobyt v ČR a od 1993 do 1995 bola na materskej dovolenke so synom
Vojtechom. Nesúhlasila s tým, že obdobie štúdia na školách v SR nemá započítané do poistnej doby v
SR. Ďalej namietala, že pri výpočte resp. pri spočítaní poistnej doby v ČR a v SR jej chýba 1 rok a 100



dní. Na otázku, ktoré obdobie dôchodkového poistenia v SR jej chýba, súdu neodpovedala a opustila
pojednávaciu miestnosť súdu.

Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila písomne, aj ústne na pojednávaní. Poukázala na námietky
navrhovateľky týkajúce sa zhodnotenia obdobia rokov 1970 - 1994. Uviedla, že námietkam
navrhovateľky nemožno vyhovieť a to z nasledovných dôvodov. Žiadosťou spísanou dňa 02. 04. 2014
navrhovateľka požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od
25. 11. 2013. Touto žiadosťou žiadala aj o priznanie starobného dôchodku z Českej republiky s dátumom
priznania 25. 01. 2014. Z dôvodu, že ku dňu rozdelenia ČSFR bola navrhovateľka zamestnaná u
zamestnávateľa v Českej republike, ktorý nebol zapísaný v Obchodnom registri Českej republiky, preto
sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia považujú za doby zabezpečenia toho štátu, za
ktorom území mala navrhovateľka trvalý pobyt. Ku dňu rozdelenia ČSFR teda mala trvalý pobyt za
území Českej republiky. Na základe uvedeného sa všetky doby , ktoré získala pred 01. 01. 1993,
považujú za doby zabezpečenia ČR a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho
zabezpečenia. Tá v danej veci rozhodla a vydala rozhodnutie č. 555 525 6641 - 152 dňa 08. 01. 2015
a žiadosť o starobný dôchodok zamietla z dôvodu, že navrhovateľka dovŕši dôchodkový vek vo veku 68
rokov a 4 mesiace. Starobný dôchodok z dôchodkového poistenia v SR bol navrhovateľke priznaný
podľa čl. 52 ods. 1, písm. b/ bod ii/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 len
v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov SR.
Odporkyňa preto žiadala odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporkyne o priznaní starobného dôchodku
od 25. 11. 2013 podľa § 250l a nasl. OSP a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Podľa § 65 ods.1, 2 zsp, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne, ktorý bol súčasťou súdneho spisu, vyplynulo, že žiadosťou
spísanou dňa 02. 04. 2014 žiadateľka žiadala priznať starobný dôchodok od 25. 11. 2013. V
prílohe č. 1 k žiadosti o dôchodok č. XXX XXX XXXX X navrhovateľka uviedla doby zamestnania,
poistenia a iných činností počnúc od 02. 07. 1973 až do podania žiadosti o starobný dôchodok.
Odporkyňa vychádzajúc z listinných dokladov, ktoré preukázali priebeh jej dôchodkového poistenia
zistila, že ku dňu rozdelenia ČSFR bola navrhovateľka zamestnaná u zamestnávateľa v Českej
republike, ktorý nebol zapísaný v Obchodnom registri Českej republiky. Doby zabezpečenia získané pre
dňom rozdelenia ČSFR sa preto považujú za doby zabezpečenia toho štátu, na ktorého území mala
navrhovateľka trvalý pobyt. To znamená, že všetky doby, ktoré navrhovateľka získala pred 01. 01. 1993
sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká
správa sociálneho zabezpečenia. Súčasne s podaním žiadosti o starobný dôchodok spísanej dňa
02. 04. 2014 navrhovateľka požiadala o starobný dôchodok aj Českú správu sociálneho zabezpečenia,
ktorá jej žiadosť zamietla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX/XXX dňa 08. 01. 2015 tak, že pre
nesplnenie podmienok ustanovených v § 28 zákona č. 155/1995 Zb. o dôchodkovom poistení v znení
neskorších predpisov a s prihliadnutím k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004
a nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009. Súčasťou tohto rozhodnutia je osobný
list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva, že od 01. 09. 1970 až do 18. 12. 2007 navrhovateľka
získala dobu poistenia celkom 29 rokov a 247 dní, t. j. 10832 s tým, že po znížení náhradnej doby
poistenia na 80 % doby poistenia táto činí 28 rokov a 182 dní, t. j. 10402 dní. Z dôvodu, že ku dňu
25. 01. 2014, od ktorého dňa navrhovateľka žiadala priznať starobný dôchodok, táto získala len 29
rokov a 247 dní poistenia, nesplnila podmienku získania 30 rokov poistenia, činí jej vek potrebný pre
nárok na starobný dôchodok 68 rokov a 4 mesiace. Doba štúdia po 18. roku veku jej bola hodnotená
v rozsahu prvých 6 rokov tohto štúdia.

Vychádzajúc z odvolacích dôvodov navrhovateľky pojatých do písomného odvolania, proti
preskúmavanému rozhodnutiu odporkyne súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že všetku



dobu štúdia navrhovateľky a všetky doby jej zamestnania až do rozdelenia ČSFR a ďalej až do 01. 01.
1995 jej hodnotila do poistnej doby Česká správa sociálneho zabezpečenia s tým, že do celkovej doby
poistenia v osobnom liste dôchodkového poistenia v počte 10832 dní (28 rokov a 182 dní) započítala aj
dobu zamestnania a ostatné poistné obdobia od 02. 01. 1995 do 18. 12. 2007 získané v Slovenskej
republike.

V porovnaní s osobným listom dôchodkového poistenia Českej správy sociálneho zabezpečenia
odporkyňa v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou k rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 16. 12. 2014 započítala do celkovej doby poistenia zhodne obdobie od 01. 09. 1970 až do
18. 12. 2007 v celkovom počte 28 rokov a 178 dní, t. j. 10398 dní. Odvolacie dôvody navrhovateľky
smerovali k rozdielu medzi týmito dvomi poistnými obdobiami, avšak na otázku súdu položenú na
súdnom pojednávaní navrhovateľke, ktoré poistné obdobie navrhovateľke odporkyňa nehodnotila,
navrhovateľka na otázku súdu nezodpovedala. Úlohou súdu preto nebolo vykonať porovnávací prehľad
dôb poistenia navrhovateľky vo vyššie uvedených osobných listoch dôchodkového poistenia to aj z
toho dôvodu, že odporkyňa pri rozhodovaní o právnom nároku navrhovateľky na starobný dôchodok
nepostupuje podľa toho istého právneho predpisu ako Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe.

Súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v prvom rade na základe a v
rozsahu odvolacích dôvodov vznesených žiadateľom o dávku. K námietkam navrhovateľky týkajúcim sa
započítania poistných dôb v období štúdia na strednej a vysokej škole a obdobia zamestnania v rokoch
1980 do 1981 súd k týmto dvom kalendárnym rokom udáva, že kalendárny rok 1980 aj 1981 má
navrhovateľka započítaný celý v rozsahu 366 a 365 dní, ďalej má započítané aj roky 1982 v počte
365 dní, rok 1983 (od 01. 01. do 14. 02. v počte 45 dní a od 15. 02. do 31. 12. v počte 320
dní, spolu 365 dní). Čo sa týka kalendárneho roku 1983, sama navrhovateľka potvrdila, že vo februári
odišla do Českej republiky.

Napriek nesúhlasnému stanovisku navrhovateľky s postupom výpočtu sumy starobného dôchodku,
ktorý je teoretickou sumou starobného dôchodku, ktorá navrhovateľke patrí za obdobie dôchodkového
poistenia v Slovenskej republike v súlade s čl. 52 ods. 1, písm. b/ bod ii/ nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 súd poznamenáva, že postup odporkyne, ktorá pri rozhodovaní o
právnom nároku navrhovateľky vychádzala z čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno stotožniť a
nie je možné jej vyhovieť. V súlade s čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č.
883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje čl.
20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Podľa čl. 20 ods. 1
Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia
ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ
občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. Základným kritériom na
posúdenie, ktorý nástupnícky štát ČSFR má za doby zabezpečenia získané pred 01. 01. 1993 priznať a
vyplácať dôchodok, je teda sídlo zamestnávateľa ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto
dňom. Keďže k tomuto dňu bola navrhovateľka zamestnaná u zamestnávateľa v Českej republike, doby
zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky.

Vzhľadom na preukázané skutočnosti krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne
podľa § 250 q ods. 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov konania súd rozhodol, podľa § 142 ods. 1 a § 246c OSP tak, že odporkyni súd náhradu
trov konania nepriznal, lebo v súvislosti s konaním o preskúmanie rozhodnutia odporkyne, odporkyni
trovy konania nevznikli.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa doručenia na podpísanom súde
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nezákonný
a čoho sa odvolateľ domáha.