{"guid": "1c38e178-71b3-4ca1-948b-475c0860e258:9c7d69f7-f112-4717-99be-523b1c5eb17c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2114208173.1", "spisova_znacka": "31Cob/89/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/89/2016 z 21. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 21. augusta 2016, sp. zn. 31Cob/89/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2114208173.1", "identifikacne_cislo": "2114208173", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2016-08-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c7d69f7-f112-4717-99be-523b1c5eb17c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114208173.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2114208173.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2114208173.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/89/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114208173
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114208173.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róbert Foltán v právnej veci navrhovateľa: Miroslav Čimbora, miesto
podnikania Kalinov 1530, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 41 073 355, zastúpeného spoločnosťou
JUDr. BOHUSLAV MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., 023 05 Nová Bystrica 850 proti odporcovi: H. U.,
nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie
č. 201, Námestovo, o zaplatenie 25 736,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/86/2014-236 zo dňa 13.4.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie  m e n í   tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi
ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností zapísaných Okresným úradom v Trnave, katastrálnym
odborom na LV č. XXXX ako stavba, súp. číslo XXX - rodinný dom na parc.č. 217/1, LV č. XXXX ako
stavba súp. číslo XXX - garáž na parcele č. 217/3 a LV č. XXX ako parcely Reg. C č. 217/2 záhrady vo
výmere 146 m2 a parc.č. 217/3 záhradné plochy a nádvoria vo výmere 35 m2 tieto prevádzať, prenajať,
vložiť ako vklad do obchodných spoločností, zriaďovať vecné bremeno, zaťažiť záložným právom a
zabezpečovacím prevodom práva alebo inak zaťažiť, a to až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde v Trnave pod sp.zn. 36Cb/86/2014.

2.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že vzhľadom k tomu, že odporca si nesplnil svoju
povinnosť (navrhovateľovi nezaplatil istinu 25 736,75 eur ako kúpnu cenu za dodaný tovar) ako aj z
dôvodu, že by konaním odporcu mohlo dôjsť k zmareniu uspokojenia navrhovateľových finančných
nárokov, bolo dôvodné nariadiť predbežné opatrenie v súlade s ust. § 102 a § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. .
Za tohto stavu súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia,
aby uspokojenie práva navrhovateľa v prípade úspechu v konaní vo veci samej nebolo ohrozené, pretože
odporca iným hodnotnejším majetkom nedisponuje. Konštatoval, že zmyslom predbežného opatrenia
je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi ako aj zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia. V tejto súvislosti uviedol, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím,
neprejudikujú sa ním práva účastníkov, čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v
predbežnom opatrení nie je súd viazaný a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Okrem toho
z predbežného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre vydanie predbežného opatrenia sa predpokladá, aby
sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené
alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. V závere odôvodnenia



súd prvej inštancie poukázal na to, že sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom navrhovateľa o
naliehavej potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Mal za to, že zo správania sa odporcu
možno mať pochybnosti a obavu, že tento si dobrovoľne nesplní súdom uloženú povinnosť, keď už
v minulosti si riadne svoje finančné povinnosti neplnil a vznikli mu aj nedoplatky na dani. Tvrdil, že
navrhovateľ osvedčil existenciu dôvodnej obavy, že by odporca mohol prevádzať a zbavovať sa svojho
majetku, a teda je daná existencia obavy z ohrozenia prípadného výkonu súdneho rozhodnutia vo veci
samej. Okrem toho by mohlo dôjsť k vzniku ujmy, ktorú neskôr nebude možné napraviť.

3.
Proti tomuto uzneseniu podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uzneseniu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietne. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko
na vydanie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Namietal, že súd prvej inštancie
prekročil rozsah svojich zákonných oprávnení, pretože predbežné opatrenie nariadil po vyhlásení
rozsudku, a teda konal protiústavne, v rozpore s ust. § 209, § 209a a § 210a O.s.p. . Okrem toho mal
za to, že návrh navrhovateľa o vydanie predbežného opatrenia nemá zákonom predpísané náležitosti
v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 42 ods. 3 O.s.p. spočívajúce v nedostatočnom
označení účastníkov (neuviedol telefonické kontakty na účastníkov konania) a tiež v tom, že zo strany
navrhovateľa nedošlo k pravdivému opísaniu rozhodujúcich skutočností a nepredložil a ani neoznačil
dôkazy na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení, čím navrhovateľ neosvedčil okolnosti pre  nariadenie
predbežného opatrenia. Okrem toho ho považoval za neprimerané, keď zo strany súdu prvej inštancie
nebola venovaná zvýšená pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k
zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to,
že podľa platnej súdnej judikatúry predbežné opatrenie sa nariaďuje iba skutočne v odôvodnených
prípadoch, pretože je závažným zásahom do práv odporcu. Taktiež namietal, že výrok napadnutého
uznesenia je neurčitý a nevykonateľný z dôvodu uvedenia nesprávnych výrazov (namiesto „KÚ“ malo
byť správne uvedené „k.ú.“ alebo „katastrálne územie“ ako aj z hľadiska písania termínov a označenia
kultúr, keď namiesto označenia „záhradné plochy a nádvoria“ mala byť správne uvedená kultúra
„zastavané plochy a nádvoria“). Taktiež poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nie
je preskúmateľné, pretože nie je možné z neho zistiť z akého konkrétneho správania sa odporcu
možno mať pochybnosti a obavu, že tento dobrovoľne nesplní súdom uloženú povinnosť na zaplatenie
priznaného finančného nároku. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva v Strasbourgu ako aj judikatúru Ústavného súdu SR, keď za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie je potrebné považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia
súdu. Znamená to, že ak súd riadne neodôvodní svoje rozhodnutie odníme tým účastníkovi právo konať
pred súdom, čo je odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. . Neuvedenie konkrétnych úvah
v odôvodnení rozhodnutia súdu vylučuje možnosť vecného preskúmania rozhodnutia súdu odvolacím
súdom a aj možnosť, aby účastník konania posúdil ako súd v jeho veci vyložil a aplikoval príslušné
právne predpisy a akými právnymi úvahami sa súd spravoval pri svojom rozhodovaní o veci. Taktiež
uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že odporca má daňové nedoplatky je nepravdivé, pričom súd prvej
inštancie k tomuto tvrdeniu navrhovateľa nevykonal žiadny dôkaz na overenie týchto skutočností.

4.
Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu súdneho konania (dňa 1.7.2016) nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) odvolací súd posudzoval návrh na nariadenie predbežného
opatrenia v zmysle ustanovení C.S.P. o neodkladných opatreniach.

Podľa § 470 ods. 1 C.S.P. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 471 ods. 1 C.S.P. predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

Podľa § 325 ods. 1 C.S.P.  neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5.



Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu dospel k záveru, že
odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri posúdení
návrhu na vydanie predbežného opatrenia vychádzal z tvrdení navrhovateľa, avšak pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má priznať predbežná ochrana nemal osvedčené základné
skutočnosti. V danom prípade súd prvej inštancie a ani žalobca nekonkretizoval, z akých okolností
podľa ich názoru dôvodnosť obavy o výkon rozhodnutia vyplýva a už súdom prvej inštancie použitá
formulácia „odporca by mohol prevádzať a zbavovať sa svojho majetku“ naznačuje, že nejde o priame
ohrozenie výkonu rozhodnutia úkonmi odporcu smerujúcimi k znižovaniu majetku postihnuteľného
výkonom rozhodnutia do miery ohrozujúcej uspokojenie tvrdenej pohľadávky navrhovateľa. Právnou
teóriou i súdnou praxou pritom bolo ustálené, že samotná existencia dlhu bez ďalšieho dôvodom
pre nariadenie predbežného opatrenia nie je. Odhliadnuc už od skutočnosti, že navrhovateľ v konaní
neosvedčil dôvodnosť svojej obavy o ohrozenie výkonu  vydaného  rozhodnutia vo veci samej a
nebola tak splnená jedna zo základných podmienok neodkladného opatrenia (dôvodom nariadenia
neodkladného opatrenia nemôže byť samotná existencia pohľadávky), nemožno dôvodnosť obavy o
výkon budúceho súdneho rozhodnutia vo veci samej vyvodzovať iba z možnosti odporcu vykonať úkony
smerujúce k zmenšeniu jeho majetku. Navrhovateľ súdu nepredložil ani dôkazy, z ktorých by vyplývalo
takéto správanie sa odporcu, ktorým by dochádzalo k zmenšeniu jeho majetku. Znamená to, že neboli
zistené žiadne také úkony, ktoré by nasvedčovali snahu odporcu znížiť hodnotu svojho majetku, pričom
by bolo neprípustné poskytnúť ochranu navrhovateľovi len z dôvodu možného prevodu majetku odporcu.

6.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
postupom podľa § 388 C.S.P. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon                           pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia    odvolacieho súdu                oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Cb/86/2014", "guid": "350680c6-c673-4af4-8ecb-ea1987e14118:45ab6c46-5b4f-4c9f-bcb6-1eb031e6dc6e", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "bbdcc754-e50a-4dca-828c-c0ef30ac068f:820caba2-979f-43b0-a10b-16e4140a9a5e", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cb/86/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/86/2014 z 12. 12. 2014", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-12-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bbdcc754-e50a-4dca-828c-c0ef30ac068f:820caba2-979f-43b0-a10b-16e4140a9a5e"}], "citovane_v": []}