Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/1084/2015 z 16. 12. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 16. decembra 2015, sp. zn. 5Co/1084/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4115214199.2
Krajský súd Nitra | 5Co/1084/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4115214199.2 | 2015-12-16 | Uznesenie
Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 74 ods. 1 OSP, § 74 ods. 2 OSP, § 75 ods. 1 OSP, § 75 ods. 2 OSP, § 75 ods. 6 OSP, § 75 ods. 8 OSP, § 76 ods. 1 písm. e) OSP, § 76 ods. 1 písm. f) OSP, § 76 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72f0049e-e0f4-49dd-bc7e-ce86df0571ef
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4115214199.2

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/1084/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115214199
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4115214199.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateliek: 1. M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, I. - K.,
2. Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. Z. XXXX/XX, G. J., obe zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr.
Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, proti odporcom: 1. OTP Banka Slovensko,
a. s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, 2. SIMPLEX Business, s. r. o., so sídlom Janka
Kráľa 104, Nitra, IČO: 46 869 565, zastúpený JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom so sídlom v Nitre,
Štefánikova 79, 3. 1. konsolidačná, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 9, Nitra, IČO: 43 987 397, o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 20. mája 2015, č. k. 12C/259/2015-80 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra
zo dňa 13. októbra 2015, č. k. 12C/259/2015-198, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zo dňa 20. 05. 2015, č. k.
12C/259/2015-80 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 13. októbra 2015, č. k.
12C/259/2015-198 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi v 1., 2. a 3. rade zdržať sa
výkonu záložného práva predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. G. J., okres Nové
Zámky, obec Nové Zámky, vedených Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, a to rodinného
domu súp. č. XXXX na parcele registra „C“ č. XXXX/X, garáže súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“
č. XXXX/X a pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 367 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra
„C“ a parcely č. XXXX/X o výmere 36 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd odporcovi v 2. rade uložil zdržať sa prenájmu zálohu -
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. G. J., okres nové Zámky, obec Nové Zámky, vedených
Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, a to rodinného domu súp. č. XXXX na parcele registra
„C“ č. XXXX/X, garáže súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“ č. XXXX/X a pozemku parc. č.XXXX/
X o výmere 367 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ a parcely č. XXXX/X o výmere
36 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej. Zároveň uložil navrhovateľkám v 1. a 2. rade podať návrh vo veci samej najneskôr do 30 dní od
nariadenia tohto predbežného opatrenia. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 74 ods. 1,
§ 76 ods. 1 písm. e/, § 76 ods. 3 a 4 OSP. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že navrhovateľky
sa podaným návrhom zo dňa 07. 05. 2015 domáhali nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd
uložil odporcom v 1., 2. a 3. rade  povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. G. J., okres Nové Zámky, obec Nové Zámky, vedených Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálny  odbor, a to rodinného domu súp. č. XXXX  na parcele registra „C“ č.
XXXX/X, garáže súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“ č. XXXX/X a pozemku parc. č. XXXX/X o
výmere 367 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ a parcely č. XXXX/X  o výmere 36 m2
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a
aby súd odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa prenájmu zálohu - nehnuteľnosti zapísaných na
LV č. XXXX, k. ú. G. J., okres nové Zámky, obec Nové Zámky, vedených Okresným úradom Nové Zámky,



katastrálny odbor, a to rodinného domu súp. č. XXXX na parcele registra „C“ č. XXXX/X, garáže súpisné
číslo XXXX  na parcele registra „C“ č. XXXX/X a pozemku parc. č.XXXX/X o výmere 367 m2 zastavané
plochy a nádvoria, parcela registra „C“ a parcely č. XXXX/X o výmere 36 m2 zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra „C“, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnili tým,
že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov z dôvodu, že odporca v 2. rade koná v rozpore so
zmluvnými dojednaniami, v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Zákona o dobrovoľných
dražbách, v dôsledku čoho môže dôjsť k trvalému zásahu do vlastníckych práv navrhovateľky v 2. rade
a k zásahu do jej práva na bývanie. Súd s poukazom na skutočnosti uvádzané v návrhu, predložené
listinné dôkazy navrhovateľkami, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a rozhodol tak,
ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia z dôvodov, ktoré sú uvedené v písomne podanom návrhu
a s ktorými sa súd stotožnil v plnom rozsahu a zároveň uložil navrhovateľkám povinnosť podať návrh
vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu v časti, ktorým bolo voči odporcovi v 1. rade nariadené predbežné opatrenie
podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1. rade, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že
návrh navrhovateliek v 1. a 2. rade voči odporcovi v 1. rade zamieta. Uviedol, že v predmetnej veci nie je
ako odporca v 1. rade pasívne legitimovaným účastníkom a návrh na nariadenie predbežného opatrenia
voči nemu nie je dôvodný v plnom rozsahu. Napadnutý výrok uznesenia vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Pohľadávka odporcu v 1. rade voči navrhovateľke v 1. rade vyplývajúca zo Zmluvy o
EASYOTP úvere č. 010/3007/10SU zo dňa 07. 06. 2010 bola Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 15. 04. 2015 uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade postúpená v prospech
postupníka - odporcu v 2. rade. Splatenie úveru aj s príslušenstvom bolo zabezpečené zriadením
záložného práva k zálohu, teda nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. ZZ1
k ÚZ č. 010/3007/10SU zo dňa 07. 06. 2010 uzatvorenej s navrhovateľkou v 2. rade v znení Dodatku č.
1. Listom zo dňa 15. 04. 2015 - Oznámenie o postúpení pohľadávky oznámil navrhovateľke v 1. rade, že
pohľadávku z úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom a všetkými právami z akéhokoľvek zabezpečenia
postúpil na odporcu v 2. rade. Zároveň uviedol, že dňom tohto doručenia je navrhovateľka povinná plniť
svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy výhradne postupníkovi a ten je oprávnený uplatňovať si
voči nej všetky práva veriteľa. Navrhovateľka v 1. rade si uvedenú zásielku neprevzala na adrese O.
XXX/XX, I. - K. a zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 11. 05. 2015. Zásielku si
neprevzala ani na adrese T. Z. XX, G. J. a rovnako sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 11.
05. 2015. Vzhľadom k čl. VIII. Záverečné ustanovenia, bod 4 Zmluvy o úvere sa uplatnila fikcia doručenia
tohto oznámenia. Odporca v 1. rade mal s poukazom na uvedené za to, že platne previedol pohľadávku
z úverovej zmluvy v prospech odporcu v 2. rade, riadne oznámil postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o
úvere vrátane jej zabezpečenia v prospech odporcu v 2. rade, v čase vydania predbežného opatrenia
v zmysle návrhu teda už nie je veriteľom pohľadávky voči navrhovateľke v 1. rade v rámci úverového
vzťahu ani záložným veriteľom v rámci zabezpečovacieho zmluvného vzťahu vo vzťahu k navrhovateľke
v 2. rade a nemá právny titul na vymáhanie pohľadávky od navrhovateľky v 1. rade výkonom záložného
práva vo vlastníctve navrhovateľky v 2. rade. Zo strany odporcu v 1. rade teda neexistuje ohrozenie
alebo narušenie práv navrhovateliek, a preto nie je potrebné prostredníctvom predbežného opatrenia
poskytnúť dočasne ochranu navrhovateľkám a zabrániť zhoršeniu ich postavenia tým, že súd nariadil
predbežné opatrenie voči odporcovi v 1. rade. Vzhľadom k uvedenému je návrh navrhovateliek voči
odporcovi v 1. rade na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa má zdržať výkonu záložného práva
predajom zálohu nedôvodný.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca v 2. rade, žiadajúc
odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietne. Konštatoval, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne a skutkovo
posúdil, pretože neboli splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali vydanie predbežného opatrenia,
keďže neexistovalo odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Poznamenal, že s
rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožňuje, pretože súdne rozhodnutie, v ktorom sa súd výlučne
stotožní so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu je vždy arbitrárne za predpokladu, ak návrh, s
ktorým sa súd stotožňuje, neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované zákonom alebo dostatočné
odôvodnenie, a teda takéto rozhodnutie súdu zakladá jeho nepreskúmateľnosť. V tomto smere poukázal
na znenie ustanovenia § 76 ods. 4, § 74 ods. 1 a § 75 ods. 2 OSP. Uviedol, že uspokojenie záložného
práva veriteľa výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby nie je možné vnímať ako ujmu
dlžníka (navrhovateľky v 1. rade) alebo záložcu (navrhovateľky v 2. rade), pretože sám dlžník prestal
plniť svoj záväzok vo forme dohodnutých splátok, ale mal za to, že takéto konanie zo strany dlžníka a



záložcu je práve konaním, ktoré môže spôsobiť ujmu veriteľovi. Ďalej spochybnil uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku navrhovateľkami, pretože dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná
ochrana navrhovaným predbežným opatrením, je potrebné nielen tvrdiť, ale aj osvedčiť, pričom do
dňa podania odvolania dlžník ani záložca neosvedčili svoj nárok, ktorého sa mienia domáhať vo
veci samej a ktorému žiadajú poskytnúť dočasnú súdnu ochranu, pričom potreba dočasnej úpravy
pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia súdneho rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie
predbežného opatrenia minimálne osvedčená. V súvislosti s tvrdením dlžníka a záložcu, ktorí žiadali, aby
sa odporcovia zdržali výkonu záložného práva zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva, uviedol,
že záložné právo bolo založené zmluvou o zriadení záložného práva ZZ1 k ÚZ č. 010/3007/10SU zo
dňa 07. 06. 2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11. 06. 2010, ktorou sa založil záväzkový vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom a záložcom. V súvislosti s určením, že záväzok zo Zmluvy o úvere a Zmluvy
o zriadení záložného práva neexistuje uviedol, že navrhovateľke v 1. rade bol úver poskytnutý, čo
navrhovateľky potvrdili aj v čl. 1 Opis skutkového stavu, na základe čoho bol navrhovateľke v 1. rade
poskytnutý špecifický spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 63.450,- eur. Záložné právo
je zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. G. J. a preukazuje existenciu záväzku navrhovateliek. V súvislosti s
tým, že sa navrhovateľky vo veci samej chcú domáhať neplatnosti Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení
záložného práva z dôvodu nesúladu s ust. Občianskeho zákonníka a ustanoveniami Smernice Rady
93/13/EHS poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 6C/191/2015-19 zo dňa 17.
03. 2015, Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/816/2014-55 zo dňa 10. 12. 2014, Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 14Co/91/2012 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS242/07 z 3. júla 2008. V
súvislosti s nesúladom Zmlúv s komunitárnym právom EÚ uviedol, že smernica Rady EU 93/13/EHS
nie je priamo vykonateľná na území členského štátu, a teda nie je možné sa dovolávať jej priamej
záväznosti a poukázal na čl. 288 smernice. Pokiaľ ide o posledný bod nároku vo veci samej, ktorým sa
navrhovatelia chcú domáhať, aby súd určil, že dražba vykonávaná dražobníkom (odporcom v 3. rade)
je neplatná v dôsledku porušenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, konštatoval, že
si nie je vedomý žiadneho porušenia ustanovení tohto zákona a toto tvrdenie nebolo rovnako ako tie
predchádzajúce nijako osvedčené, a teda navrhovateľky nepreukázali splnenie podmienok poskytnutia
predbežnej súdnej ochrany. V súvislosti so skutkovým stavom uviedol, že navrhovateľky v návrhu v
čl. 1 uviedli, že navrhovateľke v 1. rade nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávok, resp.
nebolo preukázané postúpenie pohľadávok. Odporca v 2. rade však uviedol, že navrhovateľka v 1. rade
z neznámych dôvodov vôbec nepreberá poštu na adrese O. XXX/XX, I. - K., pričom túto adresu si
uvádza na všetkých dokumentoch. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo navrhovateľke v 1. rade
zaslané postupcom (OTP Banka, a. s.), ktorý disponuje aj doručenkou. Uvedená skutočnosť musela byť
navrhovateľkám známa aj s ohľadom na § 70 ods. 1 v spojení s § 7 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.
z. Z uvedeného mal za to, že je možné dedukovať aj skutočnosť, že vzhľadom na akcesoritu inštitútu
záložného práva, ak sa spoločnosť SIMPLEX Business, s. r. o. stala záložným veriteľom, tak sa ex lege
stala aj veriteľom pohľadávky zo Zmluvy o úvere a túto informáciu si mohli overiť z verejne dostupného
informačného zdroja. S poukazom na ust. § 568 OZ môže dlžník svoj záväzok splniť voči veriteľovi alebo
pôvodnému veriteľovi, ak má pochybnosti ohľadom skutočnosti, kto je veriteľom pohľadávky, kedykoľvek
plnením do úradnej úschovy, čím dôjde k splneniu dlhu a nepríde tak k dražbe nehnuteľnosti. Pokiaľ
ide o písomnosti, ktoré boli doručené navrhovateľke v 2. rade, ale neboli doručené navrhovateľke v
1. rade, odporca v 2. rade uviedol, že tieto boli zaslané obom navrhovateľkám a navrhovateľka v 1.
rade si ich neprevzala na adrese trvalého pobytu, ale na adrese nehnuteľnosti. V čl. III. navrhovateľky
tvrdia, že OTP Banka bola oprávnená s ohľadom na ust. § 565 a § 53 ods. 9 OZ ako veriteľ, vyhlásiť
predčasnú splatnosť celého záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úver len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ
omeškal so splácaním splátky viac ako 3 mesiace a súčasne bol po tejto lehote dlžník upozornený
veriteľom na možnosť uplatnenia tohto práva, pričom toto právo môže veriteľ následne uplatniť po
uplynutí 15 dňovej lehoty. Navrhovateľka v 1. rade tvrdí, že nebola upozornená na uvedené skutočnosti
zo strany pôvodného veriteľa, pričom odporca v 2. rade predložil fotokópiu upozornenia na možnosť
zosplatnenia celého záväzku z dôvodu neplnenia si povinností, pričom navrhovateľka v 1. rade ako
dlžník bola v omeškaní so splátkami v celkovej sume 5.892,46 eura, teda viac ako 12 mesačných
splátok. Túto písomnosť pôvodný veriteľ zaslal navrhovateľke v 1. rade dňa 28. 07. 2014, avšak vrátila
sa ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 20. 08. 2014. Týmto dňom sa zásielka považuje za doručenú.
Skutočnosť, že navrhovateľka v 1. rade dobrovoľne odmieta preberať zásielky, nemôže byť pričítané
na ujmu veriteľovi. Začatie výkonu záložného práva odporca v 2. rade oznámil dlžníkovi a záložcovi
dňa 20. 04. 2015, pričom obaja si zásielku prevzali dňa 22. 04. 2015. Vzhľadom k uvedenému boli
všetky zákonom požadované náležitosti navrhovateľkám v zákonných lehotách riadne zaslané. V čl. VII.
navrhovateľky uviedli, že v prípade vykonania dobrovoľnej dražby a vydraženia nehnuteľnosti nebude



možné zvrátiť tento stav. V tomto smere poukázal na ust. § 21 ods. 5 ZoDD a § 34 ods. 1 Katastrálneho
zákona. K tvrdosti výkonu záložného práva podľa tvrdení navrhovateliek uviedol, že v zmysle § 3 ods.
6 ZoDD je možné dražiť nehnuteľnosť, ak pohľadávka bez príslušenstva prevyšuje sumu 2.000,- eur,
čo je v danom prípade splnené. Záverom namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Nitra pre
nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu jeho nepríslušnosti. Vzhľadom k tomu, že je predmetom
nehnuteľnosť, ide o špeciálnu miestnu príslušnosť, ktorá má prednosť pred všeobecnou miestnou
príslušnosťou. V zmysle uvedeného by mal byť príslušný Okresný súd Nové Zámky, v obvode ktorého
sa nehnuteľnosť nachádza. Zároveň upozornil na to, že navrhovateľky podali návrh na nariadenie
predbežného opatrenia na tri okresné súdy zároveň, a to Okresný súd Nitra (sp. zn. 12C/259/2015),
Okresný súd Komárno (sp. zn. 10C/322/2015) a na Okresný súd Nové Zámky (sp. zn. 18C/26/2015),
čo zakladá prekážku litispendencie. S poukazom na uvedené skutočnosti mal za to, že neboli splnené
zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, keďže navrhovateľky nepreukázali, že by
im hrozila bezprostredná alebo iná ujma a nárok, ktorého sa chcú vo veci samej domáhať nebol vôbec
osvedčený ani odôvodnený.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2. rade navrhovateľky prostredníctvom právnej zástupkyne
uviedli, že odporca v 2. rade namietal prekážku litispendencie s odôvodnením, že navrhovateľky podali
návrh na tri okresné súdy k čomu dodali, že Okresný súd Nitra uznesením č. k. 12C/259/2015-80 zo
dňa 20. 05. 2015 ako aj Okresný súd Komárno uznesením č. k. 10C/322/2015-82 zo dňa 22. 05. 2015
im uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní od doručenia uznesení. Okresný súd Nové
Zámky návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľky podali žalobu v stanovenej
lehote v konaní skôr začatom, teda v konaní pred Okresným súdom Nitra, čím predbežné opatrenie
nariadené týmto súdom trvá. V konaní vedenom pred Okresným súdom Komárno navrhovateľky žalobu
v súdom určenej dobe nepodali a podaním doručeným súdu dňa 28. 05. 2015 vzali späť návrh, čím
zaniklo predbežné opatrenie. V súčasnosti prebieha len konanie vedené Okresným súdom Nitra pod
sp. zn. 12C/259/2015, a teda prekážka litispendencie bola odstránená. Záverom uviedli, že k ostatným
argumentom odvolania sa vyjadria v lehote 15 dní, pretože ide o rozsiahle odvolanie.
Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27. 08. 2015 navrhovateľky uviedli, že sa stotožňujú s
právnym záverom súdu prvého stupňa, a teda, že osvedčili svoje tvrdenia rozhodujúce pre nariadenie
predbežného opatrenia. Poukázali pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 11. 2012 sp. zn.
6 MCdo 5/2012 a na to, že v prípade, ak súd nemal predmetné skutočnosti za osvedčené, nenariadil
by predbežné opatrenie. Do pozornosti odvolacieho súdu dali judikatúru Krajského súdu v Trnave, vo
veciach navrhovaných a nariaďovaných predbežných opatrení vo veciach určenia vlastníckeho práva,
z ktorých vyplýva, že pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho páva potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia
nároku do skončenia konania veci. Táto potreba je daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby,
voči ktorej požiadavka uplatnená žalobou smeruje, v dôsledku ktorých by ani úspech požiadavky
uplatnenej žalobou vo veci samej nemohol viesť k vyznačeniu v katastri buď žalobcu alebo pôvodného
vlastníka, pretože by tomu bránil nedostatok účasti v konaní aj tej osoby, na ktorú by žalovaný vlastník
so spochybňovaným vlastníctvom čo i len formálne previedol vlastnícke právo. V tomto smere poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 02. 2012 sp. zn. 10Co/7/2012, zo dňa 07. 08.
2009 sp. zn. 10Co/270/2009 a zo dňa 14. 07. 2010 sp. zn. 10Co/234/2010. Ohľadom odporcom v 2.
rade namietaného skutkového stavu uviedli, že navrhovateľky podali dňa 26. 06. 2015 na Okresnom
súde Nitra žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorej predmetom je určenie neplatnosti
Zmluvy o EASYOTP úver č. 010/3007/10SU zo dňa 07. 06. 2010, Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 010/3007/10SU zo dňa 07. 06. 2010, ako aj nasledovných právnych úkonov.
V predmetnej žalobe preukázali aj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov. K
námietke miestnej príslušnosti uviedli, že žaloba vo veci samej je o určenie neplatnosti úverovej zmluvy,
a teda nejde o prípad miestnej príslušnosti podľa § 88 ods. 1 písm. h/ OSP, ale o všeobecnú miestnu
príslušnosť podľa všeobecného súdu odporcu. Záverom uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
považujú za vecne správne a žiadajú odvolanie odporcu v 2. rade ako nedôvodné odmietnuť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa   (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal
vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je podľa § 219 ods.
1 OSP potrebné ako vecne správne potvrdiť.



Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 74 ods. 2 veta prvá OSP príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný
na konanie o veci.
Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 OSP návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.
Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 veta prvá OSP o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, najmä aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, najmä aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 OSP predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi
len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo
správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že podaním doručeným súdu dňa 06. 05. 2015
sa navrhovateľky v 1. a 2. rade domáhali nariadenia predbežného opatrenia voči odporcom v 1., 2. a
3. rade, ktorým im súd nariadi zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX, k. ú. G. J., okres Nové Zámky, obec Nové Zámky, vedených okresným úradom Nové
Zámky, katastrálny odbor, a to rodinného domu súp. č. XXXX, na parcele registra „C“ č. XXXX/X,
garáže súp. č. XXXX, na parcele registra „C“ č. XXXX/X a pozemku č. parcely XXXX/X o výmere
367 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ a parcely č. XXXX/X o výmere 36
m2, druh zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Ďalej žiadali nariadiť predbežné opatrenie voči odporcovi v 2. rade, ktorým
súd nariadi zdržať sa prenájmu zálohu - nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. G. J., okres
Nové Zámky, obec Nové Zámky, vedených okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, a to
rodinného domu súp. č. XXXX, na parcele registra „C“ č. XXXX/X, garáže súp. č. XXXX, na parcele
registra „C“ č. XXXX/X a pozemku č. parcely XXXX/X o výmere 367 m2, druh zastavané plochy a
nádvoria, parcela registra „C“ a parcely č. XXXX/X o výmere 36 m2, druh zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra „C“, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľka v
1. rade uzavrela s odporcom v 1. rade Zmluvu o EASYOTP úvere č. 010/3007/10SU dňa 07. 06.
2010, v zmysle ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 63.450,- eur, ktorého splatenie
bolo zabezpečené záložným právom k nehnuteľnos-tiam vyššie uvedeným, a to na základe uzavretia
Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť ZZ1 k ÚZ č.: 010/3007/10SU  dňa 07. 06. 2010
(v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 11. 06. 1010). Navrhovateľka v 1. rade si preukázateľne prestala
plniť svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy, v dôsledku čoho došlo k predčasnej
splatnosti celého úveru a následnému postúpeniu pohľadávky z odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade
uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky bolo zo strany odporcu v 1. rade
doručené navrhovateľkám, rovnako tak bolo doručené aj Oznámenie o začatí výkonu záložného práva.
Záložný veriteľ v dôsledku postúpenia pohľadávky oznámil navrhovateľkám výkon záložného práva



formou dobrovoľnej dražby. V dôsledku uvedených skutočností podali návrh na nariadenie predbežného
opatrenia vo vyššie uvedenom znení, o ktorom súd rozhodol tak, že návrhu navrhovateliek v celom
rozsahu vyhovel, stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými v návrhu a navrhovanom znení predbežného
opatrenia voči odporcom v 1., 2. a 3. rade nariadil.
V zmysle čl. 51 Ústavy SR je OSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do
všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa
menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana
účastníkovi konania/navrhovateľovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí
sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Predbežné opatrenie je
dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov
dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím
neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané
na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona
a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu
rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli
byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a
pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku
absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane,
je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému
a nenapraviteľnému zásahu zas do práv odporcu alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko
obnoviteľného predchádzajúceho stavu.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov
účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo
očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho  nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti
práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a
záujmy účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie predbežného
opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby
sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený
spôsobom neprimeraným povahe veci). Predbežné opatrenia sú opatreniami dočasnými, upravujú
vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu, ich trvanie je obmedzené a môžu byť
zrušené. Vzťahy účastníkov sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na
nariadenie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu
ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže
byť prejavom svojvôle. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné
(vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).
Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvého stupňa, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na predbežné
opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v
§ 75 ods. 2. Súd sa v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia vyrovná len s tými
okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s
tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvého stupňa, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu na predbežné opatrenie. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový
stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. Odvolací súd
nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej
ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému
nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý
je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba



na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 74 ods. 1 upravuje dva zákonné dôvody nariadenia predbežného
opatrenia, a to z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a z dôvodu obavy, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Už z návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí byť zrejmé,
z akého dôvodu má byť vlastne predbežné opatrenie nariadené, či týmto dôvodom má byť potreba
dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia (v prípade úspechu v konaní
vo veci samej) bol ohrozený. Ak navrhovateľ odôvodňuje predbežné opatrenie potrebou dočasnej úpravy
pomerov (rovnako ako v prejednávanej veci), musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t. j.
musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov. Existencia a potreba právneho záujmu sa má prejaviť
najmä v skúmaní procesných predpokladov opodstatnenosti takéhoto rozhodnutia súdu. Nariadenie
predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy
medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že dočasná úprava je potrebná, že
sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom
nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.
Predbežné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú najmä podľa ustanovenia § 76 ods. 1, v
ktorom je uvedený exemplifikatívny výpočet predbežných opatrení. Súd preto pri poskytovaní ochrany
predbežným opatrením použije výrok, ktorý svojou povahou najviac zodpovedá osvedčenému právu bez
ohľadu na to, či tento výrok má normatívny základ v  ustanovení § 76 ods. 1 OSP.
Nariadenie predbežného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí danosť práva, preukáže, že
medzi účastníkmi sú právne vzťahy, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, a ak sa neprimeraným spôsobom
nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov konania, alebo tretích osôb. Cieľom predbežných opatrení
v občianskom súdnom konaní je dočasná právna úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť
ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej, alebo slúžiť ako záruka efektívnosti budúceho núteného
výkonu súdneho rozhodnutia. O nariadení predbežného opatrenia súdy rozhodujú pred začatím konania
(§ 74 až 77 OSP) alebo v jeho priebehu (§ 102 OSP).
Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľky preukázali existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania a preukázali aj to, že tento právny vzťah vyžaduje dočasnú úpravu vo forme predbežného
opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd poukazuje na to,
že navrhovateľky podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia,  ktorým sa domáhali uloženia
povinnosti odporcom v 1., 2. a 3. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou,
predmetom ktorej budú sporné nehnuteľnosti, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Podľa názoru odvolacieho súdu návrh navrhovateliek spĺňa všetky zákonné náležitosti, vrátane opísania
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľky k
návrhu ako dôkaz pripojili okrem iného „Zmluvu o EASYOTP ÚVERE“ zo dňa 07. 06. 2010 v znení
Dodatku č. 1  zo dňa 11. 06. 2010, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 04. 2015, Oznámenie
o začatí výkonu záložného práva V 2545/10 na LV č. XXXX pre k. ú. G. J. zo dňa 20. 04. 2015, Výzvu
na sprístupnenie zálohu a odovzdanie zálohu do držby záložného veriteľa zo dňa 20. 04. 2015, Výzvu
na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania jej ohodnotenia zo dňa 20. 04. 2015.
V danom prípade tak navrhovateľky v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (doručenom
súdu prvého stupňa dňa 06. 05. 2015) preukázali a osvedčili svoje tvrdenie, že medzi nimi a
odporcom v 1. rade bola uzavretá Zmluva o úvere, ako aj Záložná zmluva, a preukázali potrebnosť
nariadenia predbežného opatrenia, pretože odporca v 2. rade ako záložný veriteľ vykonal úkony
smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom odporcu v 3. rade
ako dražobníka. Podľa názoru odvolacieho súdu výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou
by mohlo v danom prípade dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a právom chráneného záujmu
navrhovateliek, t. j. do ich majetkových práv, keďže vo veci samej sa navrhovateľky domáhajú určenia
absolútnej neplatnosti Zmluvy v častiach obsahujúcich neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň
určenia absolútnej neplatnosti Záložnej zmluvy, ako aj neplatnosti dražby v prípade, ak bude vykonaná.

V súvislosti s dobrovoľnou dražbou je potrebné zdôrazniť, že ide o verejné konanie, ktorého účelom
je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa. Ak boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, postupovať podľa § 21 ods. 2 zákona.
Ustanovenie § 21 ods. 4 pritom upravuje okruh účastníkov súdneho konania podľa § 21 ods. 2.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že



tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).
Z uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže
určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nariadením predbežného opatrenia nedochádza k neprimeranému
zásahu do právnych vzťahov medzi účastníkmi, pretože následky plynúce z predbežného opatrenia
pre odporcu v 1. rade ako finančnej inštitúcie s neporovnateľným finančným zázemím a krytím,  pre
odporcu v 2. rade ako záložného veriteľa a odporcu v 3. rade vykonávajúceho dobrovoľné dražby
ako súčasť jeho podnikateľských aktivít, sú mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre
navrhovateľku v 2. rade a jej rodinu. Samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov
do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate
možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04
a č. 27183/04). V práve Európskej únie predstavuje právo na obydlie jedno zo základných práv
zaručených čl. 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS.
Súdny dvor EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k
dispozícii predbežné opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o
výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej úverom. V uvedenom smere bolo možné
prijať záver o pravdepodobnosti nároku navrhovateliek, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a
tiež osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Ako odvolací súd už vyššie uviedol, zmyslom predbežného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany
oprávnenému účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. Predbežné opatrenie nie
je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva účastníkov čo znamená, že obsahom dočasnej
úpravy obsiahnutej v predbežnom opatrení nie je súd viazaný, a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť
inak. Z predbežného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre vydanie predbežného opatrenia sa predpokladá, aby
sa osvedčila danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené, a
aby neboli pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie,
že bez okamžitej (i keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené.
Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až
rozhodnutím vo veci samej; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez
predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo
zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.
Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že navrhovateľky osvedčili svoj nárok, ktorý by odôvodňoval
poskytnutie dočasnej súdnej ochrany pred výkonom záložného práva a preukázali bezprostrednú hrozbu
straty bývania. Skutočnosti týkajúce sa neplatnosti Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy budú predmetom
dokazovania vo veci samej, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.
Pokiaľ ide o namietanú miestnu príslušnosť, odvolací súd zastáva ten právny názor, že vo veci samej
ide o konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu, pričom ide o všeobecnú miestnu príslušnosť podľa
miesta odporcu (§ 85 ods. 2 OSP), a teda nejde o výlučnú miestu príslušnosť v zmysle § 88 ods. 1 písm.
h/ OSP. Vzhľadom k tomu, že odporcami sú právnické osoby so sídlom v Nitre, všeobecným súdom, a
teda aj súdom miestne príslušným na konanie je Okresný súd Nitra.
Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v danom prípade bolo potrebné v
tomto štádiu konania vychádzať zo skutočností zistených z predložených listín jednotlivými účastníkmi
konania, pričom odvolací súd poznamenáva, že účinky predbežného opatrenia nesmú neprimerane
zasahovať do právnych vzťahov účastníkov.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.