Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/119/2013 z 22. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 22. augusta 2013, sp. zn. 5CoE/119/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4112226381.1 Krajský súd Nitra | 5CoE/119/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4112226381.1 | 2013-08-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., § 44 ods. 2 EP, § 44 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 41 ods. 1 EP, EP, § 219 ods. 1 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd86001d-7cef-4dce-a19c-b81c8ac3b4e4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4112226381.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/119/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112226381
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4112226381.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
36 865 141, proti povinnému: M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. O., N. XXXX/X, o vymoženie sumy
769,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
19Er/976/2012-11 zo dňa 14. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/976/2012-11 zo dňa 14. augusta
2012 p o t v r d z u j e.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 a 3 zák. č. 233/1995 Z.
z. (ďalej iba „EP“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 1 ods. 2, § 2
písm. a/, § 4 ods. 6 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2 a 5, 6, § 54 ods. 1, §
121 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04.
1993, konštatujúc, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá
nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona o
spotrebiteľských úveroch príslušenstvo pohľadávky (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) smie tvoriť maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru, pričom zo zmluvy o úvere jasne vyplýva, že už samotná výška poplatku za poskytnutie úveru
vo výške 323 eur (výška poskytnutého úveru je 350 eur) presahuje zákonom stanovenú hranicu 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy
s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení ako aj na
znenie § 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa posúdil
predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z
Obchodného registra ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený
v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Základom pre vykonávanie exekúcie je existencia riadneho
exekučného titulu, rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Právoplatnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia, ktorá spočíva v jeho nezmeniteľnosti a záväznosti. Právoplatnosť pozostáva zo stránky
formálnej a materiálnej, ktoré sú od seba nerozlučne spojené a vzájomne sa podmieňujú. Ak
rozhodnutie nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, nadobúda formálnu právoplatnosť,
ktorá je predpokladom materiálnej právoplatnosti, čiže kde niet formálnej právoplatnosti, nemôžu nastať
účinky materiálnej právoplatnosti. Ďalšou vlastnosťou súdneho rozhodnutia je vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia, ktorá spočíva v jeho priamej vynútiteľnosti prostredníctvom štátnej moci, a to aj proti vôli
jeho účastníka, ktorý ma podľa neho splniť určitú povinnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností a
citovaných ustanovení súd skonštatoval, že zmenka, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského



rozsudku (exekučný titul) je neplatná, preto nemohlo v rámci rozhodcovského konania dôjsť k vydaniu
rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom (§ 4
ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch), čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu
vykonateľnosť, ktorá je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku nevyhnutnou vlastnosťou
exekučného titulu, na podklade ktorého sa môže vykonávať exekúcia.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v zmysle § 221 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd v
napadnutom uznesení po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP konštatoval, že rozhodcovský
rozsudok, ktorý je v konaní exekučným titulom, zaväzuje povinného na plnenie, ktorí je právom
nedovolené. Právne posúdenie predmetnej veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy,
ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju
interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo
70/2003). Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. na
zistený skutkový stav aplikoval aj ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to,
že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods.
1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale
mal za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd preskúmava a posudzuje
exekučný titul z formálnej stránky a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje len na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej
veci rozhodcovský rozsudok) tak ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a rozpor s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Svoj
záver oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom
ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd sa vôbec nezaoberal splnením
podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencie spotrebiteľa a dodávateľa. V tomto smere je
potrebné, aby súd mal jednoznačne ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom
formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Bol toho názoru, že exekučný súd posudzoval exekučný titul
aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu
so zákonom, pričom sa nezaoberal tým, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru
súladný so zákonom a v tomto zmysle mal aj vykonávať dokazovanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto v zmysle § 219 ods. 1
OSP uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený svojím návrhom spísaným dňa 09. 07. 2012
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka
60, Bratislava, sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 769,27 eura
s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 03750/11, vydaný dňa 25. 05. 2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 06. 2011 a vykonateľnosť dňa 30. 06. 2011. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 09. 08. 2012, o ktorej
súd prvého stupňa následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že žiadosť zamietol.



Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 4 ods. 6 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru.

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je
pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.



Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekučného

súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom
náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie
exekúcie. Materiálnym predpokladom každej civilnej exekúcie je existencia exekučného titulu. Vydanie
poverenia v prípade nedostatkov exekučného titulu by znamenalo iba to, že exekúcia sa síce začala,
avšak musí byť v každom štádiu konania aj tak zastavená. Uvedené má za následok, že exekučný súd je
povinný už v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na
základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
a v prípade ich zistenia súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25. 05. 2011 sp. zn. SR 03750/11, vydaný Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, je zmluva o úvere,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 28. 06.2010 (č. l. 5 spisu). Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, keďže
veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy
vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinného
ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne
aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd dodáva, že normy obchodného
práva sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku, keďže normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku, pričom platí zásada, že prednosť má špeciálna právna úprava pred
všeobecnou.

Už zistenie neplatnosti blankozmenky je samo osebe postačujúcim dôvodom pre zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní ide
o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň aj postupom
rozhodcovského súdu odňaté právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky).

Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, pretože celý postup od zabezpečovacej zmenky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom na podklade
zabezpečovacej zmenky, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch
príslušenstvo pohľadávky smie tvoriť maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru,
pričom zo zmluvy o úvere jasne vyplýva, že už samotná výška poplatku za poskytnutie úveru presahuje
zákonom stanovenú hranicu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keďže samotná výška
pohľadávky predstavuje 350 eur. Odvolací súd je toho názoru, že zmenka, ktorá bola podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku je neplatná, pretože zaväzuje povinného na plnenie, ktoré
je v rozpore so zákonom (§ 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch). Samotný exekučný titul
nemohol nadobudnúť vykonateľnosť, ktorá je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ EP nevyhnutnou vlastnosťou
exekučného titulu, na podklade ktorého sa môže exekúcia vykonávať. Je povinnosťou exekučného súdu
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul
nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 244/20002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské
konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže dôsledkom neplatnosti blankozmenky je nedostatok právomoci



rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť a ak tak urobil, jeho rozhodnutie nemôže byť exekučným
titulom. Odvolací súd poznamenáva, že sa v ďalšom nezaoberal a neposudzoval správnosť ďalších
záverov súdu prvého stupňa, ktoré sú nadbytočné a nie vždy správne, pretože nemôžu zmeniť dôvod,
pre ktorý odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že ich
náhradu odvolací súd povinnému nepriznal, pretože mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.