Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/37/2013 z 25. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. marca 2013, sp. zn. 6Co/37/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8512205165.1 Krajský súd Prešov | 6Co/37/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8512205165.1 | 2013-03-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 137 OSP, § 24 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/18efd91a-ba29-49a2-bfdf-d4cc78c66526 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8512205165.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205165
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8512205165.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej
14, Bratislava, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave,
Šoltésovej 14, proti žalovanému K. S., nar. X. X. XXXX, bytom V. XXX/XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10,
909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, právne zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám.
Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 42 185 726, o zaplatenie 248,95 Eur s prísl., o odvolaní
vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C 220/2012-33 zo dňa 28.
12. 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vec v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) konanie zastavil.
Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného Občianskemu združeniu slovenských
spotrebiteľov AZ náhradu trov konania nepriznal, vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 9,87 Eur a
uložil Daňovému úradu Bratislava, aby do 20 dní od doručenia tohto právoplatného uznesenia vrátil
sumu 9,87 Eur žalobcovi.

Rozhodnutia o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka odôvodnil citujúc ust. §§ 146 ods. 2 a 150
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal vedľajší účastník odvolanie, a to vo výroku
o nepriznaní náhrady trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalobcu nahradiť právnemu
zástupcovi združenia trovy právneho zastúpenia vo výške 58,42 Eur za dva úkony právnej služby, a to
za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a za podanie odvolania, jeden úkon
za 21,58 Eur a paušálnu sumu 15,26 Eur, t.j. 2 x 7,63 Eur.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
je dôvodné.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,



ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa nepoužil ust. § 137 O.s.p.

Náhradu trov konania vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa nepriznal s odôvodnením, že z hľadiska
bránenia práva úkony vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelné a pre nepriznanie náhrady
trov konania je dôvod hodný osobitného zreteľa.

Túto argumentáciu súdu prvého stupňa nepodporuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá
nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej
ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na
základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Aktivity vedľajšieho účastníka súvisia s ochranou spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou
života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok
(smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu
rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania
práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je nič
výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná
situácia.

V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho,
smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t)
ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej
úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok
Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7 MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu.)

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké
právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt).
Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť



vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. V množstve súdnych sporov už pomoc
združenia pri vstupe do konania môže voči žalobcovi pôsobiť odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc
si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju žalobu späť.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. Účelnosť postupu
vychádza zo zákonných dôvodov, ak neprekračuje ich medze. Konštatovať, že je postup vedľajšieho
účastníka neúčelný alebo dokonca nehospodárny, postráda akúkoľvek logiku. Naopak vzniká otázka,
či existuje hospodárnejší postup ochrany spotrebiteľa, ak na procesný úspech stačí vstup vedľajšieho
účastníka do konania. Z viacerých sporov toho istého žalobcu je totiž evidentné, že na zastavenie
procesu proti spotrebiteľovi postačuje už len samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania. Teda
by bolo značne problematické nájsť ešte hospodárnejší úkon, ktorý vo svojich dôsledkoch privodí
zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska a súd neskúma
vecnú stránku prejednávanej veci (R 49/1993).

Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a tým sa zisťovania výšky trov ani nedotkol. Odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p. uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o trovách celého konania rešpektujúc
názor odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.