Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/146/2017 z 30. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. júla 2018, sp. zn. 8Cob/146/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3115216159.1 Krajský súd Trenčín | 8Cob/146/2017 | ECLI:SK:KSTN:2018:3115216159.1 | 2018-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 536 ObZ, § 183 ods. 1 CSP, § 183 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1b957a2-c609-403f-bd57-1544670f1e38 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3115216159.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/146/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115216159
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115216159.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: CSBC
spol. s r.o. so sídlom Roľnícka 10, Bratislava,
IČO: 35 797 592, právne zastúpeného: P.. D. O., advokát so sídlom X. L. XX, W. proti žalovanému:
Letecké opravovne Trenčín, a.s. so sídlom Legionárska 160, Trenčín, IČO 36 351 156, právne
zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36
837 857, v spore o zaplatenie 35.051,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa
9. decembra 2016, č. k. 36Cb/302/2015-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 35.051,84 Eur s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 20.000,- Eur od 29.01.2014 do
17.02.2014 a zo sumy 35.051,84 Eur od 29.01.2014 do zaplatenia
a žalobcovi priznal 100 % náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalovaný, ani jeho právny
zástupca sa na pojednávanie dňa 09.12.2016 nedostavili. Doručenie predvolania na pojednávanie
mal právny zástupca žalovaného riadne a včas vykázané dňa 30.08.2016. Písomnou žiadosťou
zo dňa 07.12.2016, doručenou súdu dňa 08.12.2016, právny zástupca žalovaného požiadal o
odročenie pojednávania, nariadeného na 09.12.2016, z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu
žalovaného. Uviedol, že žalovaný výslovne trvá na účasti U.. P. O. na pojednávaní z dôvodu, že ako
jeho právny zástupca v tejto veci ho zastupuje už dlhšiu dobu, s prípadom prišiel do styku a vo veci sa
vie orientovať. Súd prvej inštancie v zmysle § 183 ods. 1, 2 CSP nezistil dôležitý dôvod pre odročenie
pojednávania, a preto spor na pojednávaní dňa 06.12.2016 prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Konštatoval, že právnym zástupcom žalovaného
je Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., ktorá má, podľa výpisu
z obchodného registra, 3 konateľov, z ktorých jedným je U.. P. O.. Z potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti je zrejmé, že pracovná neschopnosť U.. P. O. začala 05.12.2016.
V konaní však neboli preukázané dôležité dôvody u ostatných dvoch konateľov právneho zástupcu
žalovaného, ktoré by im bránili v účasti na predmetnom pojednávaní. V konaní taktiež nebola preukázaná
odôvodnenosť nesúhlasu žalovaného
s pojednávaním v neprítomnosti U.. P. O., ani s trvaním žalovaného na osobnej účasti U.. P. O.. Zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.02.2016 je zrejmé, že na tomto pojednávaní zastupovala žalovaného



ako právna zástupkyňa U.. D. H., advokátska koncipientka právneho zástupcu žalovaného. Z uvedeného
je zrejmé, že od právneho zástupcu žalovaného možno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní dňa
09.12.2016, z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti U.. P. O. ako jedného
z konateľov právneho zástupcu žalovaného, zúčastnil iný konateľ právneho zástupcu žalovaného, príp.
advokátsky koncipient. Pred pojednávaním dňa 23.02.2016 nahliadala do súdneho spisu P.. O. Q.,
právnik právneho zástupcu žalovaného. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa
19.12.2013 uzavrel Q., a.s. so sídlom O. ako objednávateľ so žalobcom ako zhotoviteľom zmluvu o
dielo č. VOPTN-61-124/2013, ktorej predmetom bolo dielo - realizácia prác na komunikačnom systéme
vozidla Q. v rozsahu podľa Prílohy č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Objednávateľ sa v čl.
III bode 3.1 zmluvy o dielo zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela v sume 110.151,84 Eur s DPH. V
čl. III bode 3.4 zmluvy o dielo sa objednávateľ zaviazal uhradiť oprávnene účtovanú sumu do 30 dní
odo dňa prijatia faktúry. Objednávateľ potvrdil vykonanie a prevzatie predmetných prác zhotoviteľom v
Akceptačnom protokole o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa 29.12.2013. Faktúrou
č. 10340045 zo dňa 29.12.2013, splatnou 28.01.2014 vyfakturoval žalovaný ako zhotoviteľ
objednávateľovi Q. E. na základe zmluvy č. VOPTN-61-124/2013 „podľa článku 2.4 zhotovenie diela
podľa prílohy č. 1 tabuľka č. 1“ sumu 110 151,84 Eur. Objednávateľ z tejto faktúry uhradil dňa 27.01.2014
sumu 55.100,- Eur a dňa 17.02.2014 sumu 20.000,- Eur. Zostatok faktúry v sume 35.051,84 Eur
žalovaný, ani jeho právny predchodca doteraz žalobcovi neuhradili. Podľa výpisu
z obchodného registra bol Q. ku dňu 01.09.2014 z obchodného registra vymazaný v dôsledku zlúčenia,
pričom jeho právnym nástupcom je žalovaný. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie
ust. § 536 ods. 1 Obch. zák., § 546 ods. 1 Obch. zák., § 548 ods. 1 Obch. zák., § 560 ods. 1 Obch.
zák., § 562 ods. 1, 2 Obch. zák., § 407 ods. 3 Obch. zák., § 369 ods. 1 Obch. zák. a v zmysle § 546 ods.
1, § 548 ods. 1, § 369 ods. 1 Obch. zák. a zaviazal žalovaného na zaplatenie neuhradeného zostatku
ceny diela v sume 35.051,84 Eur so zmluvne dohodnutými 0,05 % dennými úrokmi z omeškania zo
sumy 20.000,- Eur od 29.01.2014 do 17.02.2014 a zo sumy 35.051,84 Eur od 29.01.2014 do zaplatenia.
Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie uzavrel, že medzi stranami sporu nebola sporná zmluva
o dielo č. VOPTN-61-124/2013, dohodnutá cena diela, ani vykonanie zmluvne dohodnutých prác zo
strany žalobcu ako objednávateľa. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca neposkytol objednávateľovi
diela plnenie v rozsahu a za podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve o dielo, toto svoje tvrdenie
žalovaný v konaní nepreukázal. Objednávateľ Q. E. a.s. potvrdil prevzatie diela v Akceptačnom protokole
o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa 29.12.2013. Žalovaný v konaní neoznačil
žiadne konkrétne vady diela, ani doteraz vady diela žalobcovi ako zhotoviteľovi neoznámil. Okrem toho,
žalovaný čiastočne zmluvne dohodnutú cenu diela uhradil, čím v zmysle § 407 ods. 3 Obch. zák. uznal
aj zvyšok záväzku. Uznanie záväzku založilo vyvratiteľnú domnienku, že žalovaný záväzok v čase
jeho uznania trval, pričom zároveň presunulo dôkazné bremeno na žalovaného. Žalovaný toto dôkazné
bremeno v konaní neuniesol, keďže nepreukázal vady diela v zmysle § 560 ods. 1 Obch. zák., ani svoje
tvrdenie o tom, že vykonané dielo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Pretože žalobca mal vo
veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu 100 % trov
konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu z odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP a odvolaciemu súdu navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec tomuto súdu vrátiť na ďalšie konanie. Prioritne namietal,
že neboli splnené zákonné podmienky na ústne prejednanie veci na vytýčenom pojednávaní dňa
09.02.2016. Uviedol, že žiadosťou o odročenie pojednávania zo dňa 05.12.2016 jeho právny zástupca
požiadal o odročenie uvedeného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu
žalovaného. Žalovaný výslovne trval na účasti U.. O. na pojednávaní z dôvodu, že ako právny zástupca
ho v tejto veci zastupuje už dlhšiu dobu, s prípadom prišiel do styku a vie sa v ňom orientovať a
žiadosť o odročenie pojednávania bola podpísaná samotným žalobcom. U.. D. H. v danom čase už
nebola koncipientkou právneho zástupcu žalovaného. Trval na tom, že nie je možné objektívne žiadať
od právneho zástupcu žalovaného, aby sa vytýčeného pojednávania zúčastnil ktorýkoľvek jeho konateľ
napriek výslovnému nesúhlasu klienta s takýmto zastúpením inou osobou a napriek inej plánovanej
pracovnej náplni ostatných konateľov právneho zástupcu žalovaného v čase vytýčeného pojednávania.
Vo vzťahu k meritu žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach z písomných vyjadrení a tvrdil, že tieto mohol
rozšíriť na nariadenom pojednávaní o nové tvrdenia a dôkazy z dôvodu vytýkaného postupu súdu. Mal
za to, že týmto postupom súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní v civilnom súdnom procese.



3. V písomnom vyjadrení žalobcu k podanému odvolaniu žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalovaného k úhrade trov
právneho zastúpenia žalobcu. Poukázal na to, že žiadosť
o odročenie pojednávania nebola právnym zástupcom žalovaného podaná dňa 05.12.2016, ale až
08.12.2016 a so žiadosťou nebol vôbec oboznámený právny zástupca žalobcu. Strany už boli v kontakte
a teda právny zástupca žalovaného mohol o plánovanom odročení upovedomiť priamo právneho
zástupcu žalobcu a to e-mailom alebo telefonicky. Prvé pojednávanie vytýčené na deň 24.02.2016
vo veci bolo bez prejednania odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovaného priamo na mieste
z dôvodu, že žalovaný ponúkol mimosúdne rokovanie vo veci. Napriek opakovaným písomným a
telefonickým žiadostiam žalobcu sa žiadne mimosúdne rokovanie nekonalo, v auguste žalobca dokonca
súhlasil
s odročením ďalšieho vytýčeného pojednávania, keďže u žalovaného mali prebiehať organizačné zmeny
brániace konaniu rokovaní. Ani samotný odpor vo veci neobsahoval žiadne vecné dôkazy ani dôvody,
ktoré by spochybňovali oprávnenosť pohľadávky žalobcu. Žalovaný sa účelovo predlžovaním tohto
súdneho konania snaží vyhýbať plneniu a preto opakovanie žiadal odročovať vytýčené pojednávania,
hoci v priebehu februára až decembra 2016 neposkytol žalobcovi žiadny termín mimosúdneho rokovania
a ani písomne neponúkol návrh zmierlivého riešenia sporu. Práceneschopnosť právneho zástupcu
žalovaného nastala už dňa 05.12.2016, súdu však túto skutočnosť oznámil až dňa 08.12.2016, kedy už
nebolo možné o prípadnom odročení informovať žalobcu a jeho právneho zástupcu, právny zástupca
žalovaného ich o plánovanom odročení taktiež neinformoval. Podmienka podľa § 183 ods. 3 CSP
nebola splnená, čo samotné stačí na rozhodnutie o nedôvodnosti odročenia pojednávania. Žalobca sa
stotožnil s odôvodnením prvoinštančného súdu, že tvrdenie o trvaní žalovaného na osobnom zastúpení
U.. P. je neodôvodnené, keďže na prvom pojednávaní vo veci súhlasil so zastúpením advokátskou
koncipientkou právneho zástupcu. Vo veci sa doposiaľ nekonalo žiadne pojednávanie, na prípravu teda
stačilo oboznámiť sa
s dokumentami založenými v spise, ktorých pomerne malý rozsah taktiež neodôvodňuje trvanie na
osobnom zastúpení U.. P. O. z dôvodu, že s vecou už prišiel do styku. Mal za to, že ak žalovaný skutočne
trval na osobnom zastúpení U.. P. O., bol tento povinný žiadosť o odročenie adresovať súdu ihneď, ako
prekážka neumožňujúca sa mu pojednávania zúčastniť vznikla, teda dňa 05.12.2016.

4. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania
v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v
súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď
s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami
§ 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie
o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

7. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,



a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

8. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základnú a podstatnú odvolaciu
námietku žalovaného jeho tvrdenie o tom, že súd prvej inštancie nemal splnené zákonné podmienky
na ústne prejednanie veci na nariadenom pojednávaní dňa 09.12.2016. Túto odvolaciu námietku
žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obe strany sporu boli na uvedené pojednávanie
riadne predvolané s dodržaním zákonnej lehoty na prípravu pojednávania. Predvolanie na pojednávanie
na deň 09.12.2016 bolo žalobcovi doručené dňa 02.09.2016, žalovanému dňa 30.08.2016. Dňa
08.12.2016 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie
termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti U.. P. na ktorého účasti žalovaný výslovne trval,
nakoľko ho zastupuje už dlhšiu dobu, s prípadom prišiel do styku a vie sa vo veci orientovať. K
žiadosti bol priložený doklad o práceneschopnosti U.. P. O. vystavený dňa 05.12.2016. Súd prvej
inštancie v súlade s ust. § 183 ods. 4 CSP právnemu zástupcovi žalovaného mailom oznámil, že
nezistil dôležitý dôvod pre odročenie vytýčeného pojednávania. Žalovaný ani jeho právny zástupca
sa na nariadený termín pojednávania napriek tomu nedostavili a súd prvej inštancie vec prejednal a
rozhodol v ich neprítomnosti. Pojednávanie je možno v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP odročiť len z
dôležitých dôvodov. Popri tom musí byť v súlade s ust. § 183 ods. 2, 3 CSP kumulatívne splnený
aj predpoklad, že pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo
jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov,
ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana,
ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať,
aby sa dal zastúpiť iným advokátom. V súdenej veci žalovaný ani jeho právny zástupca splnenie
zákonných predpokladov na odročenie pojednávania nepreukázali. V prvom rade žalovaný a jeho právny
zástupca požiadali o odročnenie pojednávania až tri dni po vystavení práceneschopnosti právneho
zástupcu žalovaného, napriek tomu, že zákonná konštrukcia v ust. § 183 ods. 3 CSP predpokladá
bezodkladné oznámenie, teda hneď. V konaní neboli žalovaným preukázané zákonom predpokladané
dôvody, pre ktoré by žalovaný odôvodnene trval na zastúpení výlučne U.. P. O.. Žalovaný udelil
plnomocenstvo na zastupovanie v konaní Advokátskej kancelárii JUDr. Danici Birošovej, s.r.o., teda
bol už pri udelení plnomocenstva uzrozumený s tým, že v uvedenej advokátskej kancelárii nevykonáva
činnosť advokáta len U.. P. O.. Naviac z obsahu spisu vyplýva, že v súdenej veci vykonávali niektoré
úkony aj iní právni zástupcovia kancelárie, napr., zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.02.2016 je
zrejmé, že na tomto pojednávaní zastupovala žalovaného ako právna zástupkyňa U.. D. H., advokátska
koncipientka právneho zástupcu žalovaného a dňa 23.02.2016 nahliadala do súdneho spisu P..
O. Q., právnik právneho zástupcu žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že na zastupovaní žalovaného
pracovali viacerí právnici splnomocnenej kancelárie, preto neobstojí argumentácia žalovaného, ktorý
v žiadosti o odročenie pojednávania tvrdil, že je to práve U.. P. O., ktorý ho v spore zastupuje
dlhšiu dobu a vie sa v ňom orientovať. Z rovnakých príčin neexistujú dôvody, pre ktoré by nebolo
možné od U.. P. O. spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní dal zastúpiť iným advokátom
advokátskej kancelárie. Pracovná zaneprázdnenosť ostatných konateľov či advokátskych koncipientov
splnomocnenej advokátskej kancelárie dňa 09.12.2016 preukázaná nebola. Z uvedených dôvodov
odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, v súlade s jednotlivými
ustanoveniami CSP, keď vec na nariadenom pojednávaní meritórne prejednal a rozhodol, pretože neboli
splnené predpoklady ust. § 183 ods. 1, 2 CSP na odročenie pojednávania, keď neboli žalovaným ani
jeho právnym zástupcom tvrdené ani preukázané dôležité dôvody, pre ktoré by muselo byť pojednávanie
odročené.

9. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté
v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s
odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s
uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne



aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

10. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa
súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania. Žalovaným
uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú vplyv na právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

12. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s
§ 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi proti žalovanému, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2
CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).