{"guid": "1c2b4f83-431e-4cb5-a6da-9de671830996:2254355c-4067-41a7-830c-612e7becab8b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1214229912.2", "spisova_znacka": "1Cob/258/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/258/2016 z 30. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2017, sp. zn. 1Cob/258/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1214229912.2", "identifikacne_cislo": "1214229912", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Vlasta Huljaková", "sudca_id": 1292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vlasta-huljakova-1292", "datum_vydania": "2017-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2254355c-4067-41a7-830c-612e7becab8b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214229912.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1214229912.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1214229912.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/258/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214229912
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214229912.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: I.. I. R., X. XX, XXX
XX J., zast. VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., Sekurisova 4, 841 02 Bratislava, IČO: 50 647 903, proti
žalovanému: ENNEL, s. r. o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 44 728 930, zast. Mgr. Ľubomírom
Bugáňom, advokátom, Bajkalská 25/A, 825 03 Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaniach
žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/188/2014-252 zo dňa
27.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/188/2014-252 zo dňa
27.5.2016 v napadnutej časti náhrady trov konania   p o t v r d z u j e .

Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 352,01 eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2014 sa žalobca
domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým určí, že zmluva   o prevode obchodného podielu v
spoločnosti DITERGO, s.r.o. so sídlom Seberíniho 2, Bratislava, IČO: 45 944 733, zo dňa 10.9.2014
uzavretá medzi spoločnosťou CHIRANA - PREMA TRADE, s.r.o., so sídlom Líščie Nivy 238/6,
Bratislava, IČO: 34 107 428, a žalovaným je voči žalobcovi neúčinným právnym úkonom.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.1.2016 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť a
žiadal konanie zastaviť. Žalobca ako dôvod svojho späťvzatia uviedol, že dlžník žalobcu (spoločnosť
CHIRANA - PREMA TRADE, s.r.o.), pre ktorého konanie sa vedie predmetný súdny spor, uhradil
podstatnú časť istiny a príslušenstvo na základe mimosúdnej dohody, ku ktorej došlo medzi žalobcom a
dlžníkom žalobcu. Žalobca mal za to, že nakoľko dlžník (hoci prostredníctvom spriaznenej tretej osoby)
uhradil podstatnú časť jeho pohľadávky    až pod vplyvom predmetnej žaloby, žalovaný z procesného
dôvodu zavinil, že sa konanie musí zastaviť. Žalobca bol toho názoru, že právny základ na priznanie jeho
nároku uplatňovaného v predmetnom konaní bol daný, čo potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, ktorým bolo vo veci nariadené predbežné opatrenie.

4. V podaní zo dňa 13.5.2016 žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, avšak nárok žalobcu na náhradu
trov konania považoval za neopodstatnený, pretože zo späťvzatia žaloby vyplýva, že k nemu nedošlo
v dôsledku konania žalovaného, ale v dôsledku rozhodnutia samotného žalobcu. Osobou, ktorá mala
prispieť k tomu, že žalobca vzal žalobný návrh späť, je podľa tvrdenia žalobcu pán G. C., ktorý uhradil
za spoločnosť CHIRANA - PREMA TRADE, s.r.o. časť pohľadávky žalobcu voči tejto spoločnosti. Je



však zrejmé, že pán C., a ani spoločnosť CHIRANA - PREMA TRADE, s.r.o. nemajú v predmetom
súdnom konaní postavenie žalovaného a akékoľvek úhrady z ich strany nemožno považovať za úhrady
vykonané žalovaným v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Žalovaný bol toho názoru, že
žalobca si späťvzatie žaloby zavinil výlučne sám, nakoľko nemusel žalobný návrh vziať späť, ale mohol
pokračovať v konaní, a ak by preukázal, že žalobou napadnutý úkon je skutočne odporovateľným
úkonom ukracujúcim žalobcu, potom by bol žalobca úspešný a mohol zostatok svojej pohľadávky vo
výške 1.951,52 eur vymôcť od žalovaného.

5. Z dôvodu späťvzatia podanej žaloby v celom rozsahu po prvom pojednávaní súd rozhodol podľa
ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. tak, že konanie v súlade s dispozičným prejavom žalobcu, za súhlasu
žalovaného, zastavil. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Nakoľko
žalobca podaním žaloby, ktorú vzal následne späť, procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, má
v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť žalovanému trovy tohto konania. Podľa názoru
súdu, hoci žalobca uviedol dôvody, ktoré ho k späťvzatiu žaloby viedli, a tieto vidí na strane žalovaného,
nie je možné prijať záver o tom, že konanie bolo zastavené pre správanie žalovaného. Len samotná
skutočnosť, že účel konania odpadol z dôvodu čiastočného vymoženia pohľadávky žalobcu v zmysle
mimosúdnej dohody, ku ktorej došlo medzi žalobcom a spoločnosťou CHIRANA - PREMA TRADE, s.r.o.,
nie je okolnosťou, ktorá by založila zavinenie žalovaného, že konanie muselo byť zastavené, a teda tieto
okolnosti nemožno vykladať na ťarchu žalovaného.

6. Z uvedených dôvodov súd priznal žalovanému náhradu trov konania podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. za 4 úkony právnej služby + režijný paušál + 20 % DPH, t.j. v celkovej výške 352,01
eur. Pri určení tarifnej hodnoty veci súd vychádzal zo skutočnosti, že ide o určovaciu žalobu, a preto je
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v tejto veci 1/13 výpočtového základu
v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to z dôvodu, že nie je možné hodnotu veci alebo
práva vyjadriť v peniazoch. Súd argumentoval, že v predmetnom prípade nejde o určenie platnosti alebo
neplatnosti právnych úkonov vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, a teda
je potrebné vychádzať iba zo základu nároku, ktorým je neúčinnosť právneho úkonu.

7. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj
žalovaný.

8. Žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a na náhradu trov konania zaviazal žalovaného v zmysle
vyčíslenia žalobcu v jeho späťvzatí zo dňa 25.1.2016, alternatívne aby odvolací súd uznesenie v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Žalobca svoje odvolanie
odôvodnil tým, že nakoľko dlžník CHIRANA - PREMA TRADE, s.r.o. (hoci prostredníctvom spriaznenej
osoby) uhradil podstatnú časť jeho judikovanej pohľadávky až pod vplyvom predmetnej žaloby, z
procesného hľadiska zavinil, že sa konanie musí zastaviť.

9. Podľa názoru žalobcu bol prevod obchodného podielu v spoločnosti DITERGO, s.r.o. jednoznačne
účelový, keď bol uskutočnený počas začatého exekučného konania. Žalobca vo svojom odvolaní bližšie
popisoval spriaznenosť a personálne i majetkové prepojenie osôb žalovaného s dlžníkom, pričom
konanie žalovaného, dlžníka a W.. G. C. považoval za konanie v zhode. Namietal, že tieto skutočnosti
konajúci súd nevzal do úvahy a povinnosť nahradiť trovy konania nelogicky a nespravodlivo uložil
žalobcovi, pričom ak by aj súd nesúhlasil s uvedenými skutočnosťami, žalobca poukázal na to, že
je nelogické, aby niekto, kto nemal záujem na skončení tohto sporu, dobrovoľne vyplatil exekučne
vymáhanú sumu.

10. Argumentoval, že jeho žaloba bola podaná dôvodne, pretože nemal iné hmotnoprávne a procesné
prostriedky, ako si svoju pohľadávku v exekúcii zabezpečiť, jedine podaním žaloby v toto konaní a
požadovaním neúčinnosti prevodu obchodného podielu. Z priebehu exekúcie vyplynulo, že dlžník ako
povinný nemal  iný majetok, než obchodný podiel, neúčinnosť prevodu ktorého žalobca napádal v tomto
konaní. Žalobca ďalej poukázal na to, že ak by jeho žaloba v predmetnom konaní nebola vzatá späť,
bola by logicky zamietnutá práve z dôvodu uhradenia   jeho pohľadávky v exekučnom konaní - pre stratu
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní ako veriteľa s vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle
§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka.



11. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal počet úkonov právnej služby, za ktoré priznal súd prvej
inštancie žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia, pričom poukázal na to, že súdu doručil celkovo
3 písomné vyjadrenia vo veci samej, uvedené vo vyčíslení trov právneho zastúpenia zo dňa 11.5.2016,
a teda súd mu mal priznať náhradu za celkovo 5 úkonov právnej služby, t.j. nie za 4 úkony.

12. Žalovaný sa ďalej nestotožnil ani so sadzbou tarifnej odmeny, ktorú použil súd vo výpočte náhrady
trov, keď podľa jeho názoru je možné vyjadriť hodnotu práva, ktoré je predmetom tohto konania,
veľmi presne, nakoľko je známa presná výška finančného plnenia zo zmluvy, ktorej neúčinnosti sa
žalobca domáha (2.000.000,- eur). Vzhľadom na jednoznačnú určiteľnosť hodnoty pojednávanej veci
sa žalovaný domnieval, že súd prvej inštancie mal určiť tarifnú hodnotu veci nie na základe § 11 ods.
1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ale na základe § 10 ods. 1 tejto vyhlášky, čo v prípade
uvedenej hodnoty veci predstavuje sumu 4.421,83 eur za jeden úkon právnej služby. Vzhľadom na
uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi uloží
povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v prvoinštančnom konaní vo výške 26.581,53
eur, ako aj trovy odvolacieho konania.

13. K odvolaniu žalobcu sa dňa 15.8.2016 písomne vyjadril žalovaný, ktorý argumentoval, že prevodom
obchodného podielu na žalovaného k ukráteniu žalobcu nedošlo a že dlžník ani žalovaný prevodom
obchodného podielu na žalovaného ukrátenie žalobcu sledovať nemohli a nesledovali. Žalovaný
poukázal na to, že exekúcia žalobcu na obchodný podiel dlžníka by viedla k zániku účasti dlžníka v
spoločnosti DITERGO, s.r.o. a k vzniku nároku na vyrovnací podiel voči tejto spoločnosti vo výške 0,- eur.

14. Žalovaný ďalej argumentoval, že v prípade preukázania, že prevod obchodného podielu dlžníka
v spoločnosti DITERGO, s.r.o. na žalovaného skutočne bol odporovateľným úkonom, ako to tvrdí
žaloba, nebola by predmetná žaloba zamietnutá, nakoľko pohľadávka žalobcu bola uhradená iba v
časti a preukázanie odporovateľnosti prevodu obchodného podielu v spoločnosti DITERGO, s.r.o. na
žalovaného by žalovanému zabezpečilo úhradu zvyšnej časti jeho pohľadávky. Žalovaný uviedol, že na
rozdiel od dlžníka on nie je subjektom, ktorý by mal voči žalobcovi akýkoľvek záväzok, preto mu nie je
zrejmé, na základe akého právneho a morálneho princípu by mal znášať náklady konania iniciovaného
žalobcom.

15. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.9.2016 poukázal na to, že žalobu v tomto konaní musel
vziať späť z procesných dôvodov, t.j. z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie po zániku pohľadávky v
dôsledku jej úhrady dlžníkovi a žalovanému spriaznenou osobou, ako aj z dôvodu vzdania sa zvyšku
príslušenstva pohľadávky žalobcom, pričom za daného právneho stavu by už žaloba nemala šancu
na úspech. Žalobca zároveň poukázal na priebeh exekúcie, z ktorého vyplynulo, že obchodný podiel
povinného - dlžníka v spoločnosti DITERGO, s.r.o. bol jediným aktívom s hodnotou. Ak teda k prevodu
obchodného podielu došlo až po začatí exekúcie, je logické, že sa tak stalo s nejakým cieľom (vyviesť
majetok, aby nebol predmetom exekúcie). Záverom uviedol, že odhliadnuc od jeho skoršieho vyčíslenia
trov konania, je namieste, aby v predmetnom konaní bol aplikovaný § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. so základnou sadzbou tarifnej odmeny vo výške 1/13 výpočtového základu za jeden
úkon právnej služby. Žalobca v súvislosti so svojou argumentáciou ohľadom nároku na náhradu trov
konania oznámil súdu v podaní zo dňa 22.12.2016 ďalšie skutočnosti.

16. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedloa napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie bolo vydané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaniach rozhodoval odvolací súd dňa 31.1.2017, teda po
nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“)
a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP
ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP
sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

17. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu
odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP),
a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolaní dospel k záveru, že odvolania žalobcu a
žalovaného nie sú dôvodné, keď uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti náhrady trov
konania vecne správne.



18. V zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

19. V prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu, ale
podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p.
v znení účinnom do 30.6.2016 vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého úkon mal za
následok zastavenie konania s tým, že otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska,
podľa procesného výsledku. V danom prípade žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, pričom
nešlo o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, pretože dôvod
späťvzatia žaloby sa netýkal správania priamo žalovaného, ale dlžníka CHIRANA - PREMA TRADE,
s.r.o., resp. s ním spriaznenej osoby, ktorá uhradila žalobcovu pohľadávku (resp. jej podstatnú časť)
počas predmetného konania.

20. Pre aplikáciu § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 sa vyžaduje, aby žalovaná
povinnosť bola splnená (teda pohľadávka bola zaplatená) zo strany toho, koho žalobca v konaní
žaluje, čo však v predmetnom konaní splnené nie je. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, ktorými preukazuje
dôvodnosť jeho nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému (týkajúce sa okolností úhrady
pohľadávky osobou spriaznenou s dlžníkom a prepojenou so žalovaným), tieto tvrdenia neodôvodňujú
prípadnú výnimku z uvedenej zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania, ktorá sa uplatňuje
medzi stranami sporu, a to ani s ohľadom na špecifickosť konania o odporovacej žalobe, žalobcom
uvedené dôvody podania predmetnej žaloby a okolnosť zaplatenia žalovanej pohľadávky počas tohto
konania dlžníkom, ktorý nie je stranou predmetného sporu. Je tomu tak z toho dôvodu, že v danom
prípade nie je splnená podmienka správania žalovaného, ktoré by zapríčinilo následné späťvzatie žaloby
a zastavenie konania, pričom ani dôvodnosť odporovacej žaloby sa nedá bez vykonania rozsiahlejšieho
dokazovania k jednotlivým predpokladom úspešného odporovania (napr. či skutočne došlo k ukráteniu
pohľadávky veriteľa, či úmysel dlžníka musel byť druhej strane známy, atď.) ustáliť. Prípadný úspech
žalobcu vo veci samej sa pritom nedá s istotou predpokladať ani vtedy, keď bolo v počiatočnej fáze
konania nariadené v jeho prospech predbežné opatrenie.

21.  Na základe uvedeného bolo nutné v predmetnej veci prihliadať na oprávnenú obranu žalovaného
uskutočnenú do rozhodnutia súdu o zastavení konania (v dôsledku späťvzatia žaloby), pričom pokiaľ
žalovanému pri tejto obrane vznikli trovy konania uplatnením jeho základného práva na právnu pomoc,
na náhradu týchto trov má žalovaný nárok v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretože žalobca
späťvzatím svojej žaloby bez splnenia podmienok podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. procesne
zavinil zastavenie konania. Zároveň mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne priznal
žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby podľa jeho špecifikácie trov
zo dňa 11.5.2016, a to z toho dôvodu, že trovy súvisiace s predložením dôkazov zo dňa 8.6.2015 a
predložením súdom vyžiadaných dôkazov zo dňa 11.1.2016 spolu s návrhom na vykonanie dôkazov
neboli účelne a hospodárne vynaložené, nakoľko v konaní nebolo nevyhnutné, aby žalovaný tieto úkony
vykonal samostatnými podaniami, a to popri vyjadrení k žalobe zo dňa 18.5.2015 a mimo pojednávania
dňa 19.5.2015 (za ktoré úkony žalovanému patrí náhrada trov právneho zastúpenia).

22. V danom prípade ide o žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, pri ktorej je potrebné vychádzať
iba zo základu nároku, ktorým je neúčinnosť právneho úkonu. Základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby v tejto veci predstavuje 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods.
1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., pretože hodnotu predmetu žalobcom požadovaného
určenia nemožno vyjadriť v peniazoch. I keby bolo podanie tejto žaloby jedným z viacerých procesných
prostriedkov, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie takého konečného cieľa, ktorý je vyjadriteľný v
peniazoch (t.j. i keby žalobcovi v konečnom dôsledku išlo o vymoženie určitej peňažnej sumy), nemožno
prehliadať, že žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má (a môže) iba odstrániť existujúca
právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v otázke jeho účinnosti alebo
neúčinnosti); podanou žalobou žalobcu sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota
ktorého je vyjadriteľná v peniazoch (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn.
3 M Cdo 9/2009).

23. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď priznal
žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby a taktiež správne vychádzal



pri určení tarifnej odmeny advokáta z § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., preto
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správne potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže obidve strany boli v odvolacom konaní približne v rovnakom rozsahu (ne)úspešné.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žaloba) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cb/188/2014", "guid": "ccfcd755-8e9b-43cd-a05c-fd07d7775146:1bcb3173-955a-49fc-a909-e9da3436586d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "32cdc494-b696-4a8c-a07d-383e2c6c6ad8:34805459-15d3-49cf-886e-8a9c867507c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/188/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/188/2014 z 23. 3. 2015", "sud": "Okresný súd Bratislava III", "datum_vydania": "2015-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/32cdc494-b696-4a8c-a07d-383e2c6c6ad8:34805459-15d3-49cf-886e-8a9c867507c5"}], "citovane_v": []}