{"guid": "1c29f49c-a80b-4779-9409-0e6d5a8ca025:c8503413-52a8-4c41-899f-ce5f7600296d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6617203508.1", "spisova_znacka": "13CoP/48/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/48/2017 z 26. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2018, sp. zn. 13CoP/48/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6617203508.1", "identifikacne_cislo": "6617203508", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Milan Lipovský", "sudca_id": 671, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-lipovsky-671", "datum_vydania": "2018-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8503413-52a8-4c41-899f-ce5f7600296d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6617203508.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6617203508.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6617203508.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/48/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617203508
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617203508.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), vo
veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec a vo veci výživného plnoletého dieťaťa:
L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti rodičov: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., S. II
XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky a L. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., S. I XXXX/X, t.č.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Budovateľská 1, PS - 28/B11, 040 15 Košice - Šaca, štátny občan
Slovenskej republiky, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 9P/19/2017-44 zo dňa 31. 03. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/19/2017-44 zo dňa 31. 03. 2017               p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov   n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh otca L. Z. na
zmenu rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13C/162/2016-57 zo dňa 24.11.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 08.12.2006 vo výroku o výživnom pre maloletého L. Z., nar. XX.XX.XXXX zamietol
(I. výrok). Ďalej súd prvej inštancie  návrh otca L. Z. na zmenu rozsudku Okresného súdu Lučenec
č.k. 13C/162/2016-57 zo dňa 24.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2006 vo výroku
o výživnom pre maloletého H. Z., nar. XX.XX.XXXX zamietol (II. výrok). Napokon súd prvej inštancie
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skúmal, či došlo k takej podstatnej zmene
pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, ktoré by mali mať za následok vydanie nového
rozhodnutia o výživnom. K podstatnej zmene pomerov podľa súdu prvej inštancie došlo najmä na
strane maloletých detí. Výživné bolo naposledy určované rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k.
13C/162/2006-57 zo dňa 24.11.2006. V čase rozhodovania boli maloleté deti L. a H. útleho veku.
Výdavky spojené s ich výchovou boli podstatne nižšie ako v súčasnosti, keď maloletý L. je študentom
Obchodnej akadémie Lučenec. Maloletý H. je žiakom druhého stupňa základnej školy. Výdavky spojené
s výchovou detí v tomto veku sú podstatne vyššie. Matka má výdavky nielen s kúpou oblečenia,
stravovania ale aj školských pomôcok, deti majú vyššie nároky na kultúrne a športové vyžitie. Naviac
deti dosahujú v škole veľmi dobré výsledky, takže je potrebné ich podporovať vo všetkých aktivitách,
ktoré smerujú k ich ďalšiemu rozvoju. Súd prvej inštancie podotkol, že všetky tieto výdavky zabezpečuje
matka sama.



3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na
strane otca maloletých detí, ktorý v čase rozhodovania o rozvode manželstva rodičov detí súkromne
podnikal. Podnikal aj v nasledujúcom období, čo je zrejmé zo spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn.
11P/314/2008, v ktorom spise je založené potvrdenie Daňového úradu Lučenec, kde jeho príjmy zo
živnosti boli priznané vo výške 11 327 703,00 Sk. Pravdou je, že otec detí v súčasnosti vykonáva trest
odňatia slobody, kde jeho príjmy sú veľmi nízke. Ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním pre ktoré
bol následne odsúdený k výkonu trestu odňatia slobody objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť, nemožno túto skutočnosť počítať na ťarchu dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu,
starostlivosť a výživné. Opačný výklad by mohol viesť k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa
rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu a následným uložením trestu väzenia po
právoplatnom odsúdení zbavil vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Otec aktívne podnikal, dosahoval
zo živnosti veľmi dobré príjmy, vyživovaciu povinnosť si neplnil. Dvakrát bol odsúdený rozhodnutím
Okresného súdu Lučenec pre prečin zanedbania povinnej výživy. Za takýchto okolností, keď sa otec
svojim úmyselným konaním zbavil možnosti plniť so vyživovaciu povinnosť nemožno znížiť výživné
preto, že vykonáva trest odňatia slobody za tieto prečiny a nemá možnosť dosahovať pravidelný príjem.
Na zvýšených výdavkoch sa musí podieľať aj otec detí, preto súd prvej inštancie jeho návrh na zníženie
výživného v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na §
52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“), tak žiadnemu
z účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že súd
pri určení výživného vychádzal iba zo starého potvrdenia daňového úradu, kde mal príjem zo živnosti
priznaný vo výške 11 327 703,00 Sk a nie podľa § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., teda
aký mal skutočný príjem. Otec v odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že okresný súd vo svojom
zdôvodnení neuviedol žiadny jeho skutočný príjem. Podľa otca preto súd týmto zdôvodnením sám
spochybnil čiastku na výživné bez relevantného podkladu a jeho argumentácia, že si privodil trestné
stíhanie pre neplatenie výživného nemá reálne opodstatnenie. Na záver otec navrhol, aby odvolací súd
zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Kolízny opatrovník uviedol, že v tomto prípade
matka zabezpečuje osobnú starostlivosť obidvom maloletým deťom a tiež v súčasnosti pre pokrytie
všetkých potrieb maloletých detí je nútená pracovať v dvoch zamestnaniach. Otec bol zaviazaný na
platenie výživného, bol si vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči obidvom deťom. Kolízny opatrovník
súhlasil, že okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na zmenu pomerov na strane otca, matky
ako aj detí, avšak dospel k záveru, že situáciu, v ktorej sa otec momentálne nachádza, si zavinil sám
a skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody, nemôže byť na ujmu výživného. Taktiež podľa
názoru kolízneho opatrovníka súd nepochybne dospel k správnemu právnemu záveru, že návrh otca na
zníženie výživného z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie prečinu zanedbania
povinnej výživy, je nedôvodný a doslova je priamo v rozpore so zákonnými zásadami a ustanoveniami,
na ktorých je postavený zákon o rodine upravujúci vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka. S tvrdeniami v odvolaní vyjadrila nesúhlas, nakoľko otec detí
si vyživovaciu povinnosť neplnil dlhší čas. Pred výkonom trestu nikde nepracoval a ani nevyvíjal žiadne
aktivity, aby mohol výživné platiť. O deti sa nijako nezaujímal, nestaral a ani sa nijako nepodieľal na ich
výchove alebo starostlivosti. Výšku a spôsob platenia výživného si určil otec detí sám pri rozvode s tým,
že jeho vyjadrenia smerovali k tomu, že on sa o deti postará a nedopustí aby sa mali zle, takže tvrdenie
otca v odvolaní, že ,,výška výživného bola určená neadekvátnym spôsobom“ nie je pravdivé. Určil si
ju otec sám, tak ako aj spôsob platenia výživného. Tak isto podľa matky nie je pravdivé tvrdenie, že si
stíhanie neprivodil sám, nakoľko bol za neplatenie výživného v minulosti už podmienečne odsúdený.
Matka poukázala na skutočnosť, že sama zabezpečuje starostlivosť o chlapcov, vzdelávanie, zdravotnú
starostlivosť, oblečenie a aj ostatné potreby. Matka uviedla, že starší sny L. navštevuje OA v Lučenci,
pretože na Bilingválne gymnázium v inom meste ktoré mu bolo doporučené nemala peniaze. Starší
syn tiež reprezentuje školu aj v zahraničí.  Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že jej príjem pokrýva
výdavky na bývanie, stravu a základnú starostlivosť, nemôže si dovoliť kúpiť deťom bicykle alebo korčule.
Deti nenavštevujú športové krúžky o ktoré by mali záujem, lebo všade sa platí poplatok a je potrebné
športové vybavenie. Nechodí so synmi na dovolenky, víkendové pobyty dokonca ani na kúpalisko cez



víkend. Ďalej matka uviedla, že pracuje v dvoch zamestnaniach a navrhla, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie.

7. K vyjadreniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Poukázal na skutočnosť, že matka zabezpečuje
osobnú starostlivosť obidvom deťom a navyše pracuje v dvoch zamestnaniach, aby svoje deti, ktoré
dosahujú veľmi dobré študijné výsledky uživila. Otec bol zaviazaný na platenie výživného, bol si vedomý
svojej vyživovacej povinnosti a svojím konaním sa zbavil objektívnej možnosti plniť si ju v plnom,
prípadne čiastočnom rozsahu. Skutočnosti, ktoré matka uviedla sú mu známe a preto aj vzhľadom
na jeho vyjadrenie k odvolaniu otca navrhol odvolanie otca zamietnuť a rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

8. K vyjadreniu matky ako aj kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec. K vyjadreniu matky uviedol, že
súhlasí s jej tvrdením vo veci výšky výživného, že ho sám navrhol ale podotkol, že to bolo v dobe, keď bol
na tom finančne dobre. Nakoľko sa ale u neho pomery zmenili, tak požiadal o jeho zníženie. K vyjadreniu
kolízneho opatrovníka uviedol, že ten sa k podstate problému vôbec nevyjadril, ale iba komentoval
zákonnú úpravu znenia o vyživovacej povinnosti, ale už nekomentoval skutočnosť, aké pomery boli u
neho pred nástupom do výkonu trestu. Navrhol, aby súd zaistil daňové doklady na preukázanie či úprava
výšky výživného bola adekvátna k jeho pomerom.

9. K vyjadreniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. S poukazom na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť
rodičov je ich zákonnou povinnosťou a obaja rodičia súd povinný svoje deti živiť a sústrediť všetky
svoje sily na zabezpečenie potrieb svojich detí ako aj na vykonané dokazovanie navrhol odvolanie otca
zamietnuť a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. K vyššie uvedenému vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec.  Vzhľadom k tomu, že je
to už druhé vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ktorý sa podľa otca vôbec nevyjadril k výške výživného,
ale iba k vyživovacej povinnosti podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, nie je toto vyjadrenie podľa neho k
podstate návrhu. Záverom uviedol, že keďže sa kolízny opatrovník nevyjadril k meritu veci, teda výške
výživného považoval toto vyjadrenie za bezpredmetné.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej v
texte len ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“), bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1,
2 CSP  a contrario a rozsudok  okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým návrh otca
L. Z. na zmenu rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13C/162/2016-57 zo dňa 24.11.2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2006 vo výroku o výživnom pre maloletého L. Z., nar. XX.XX.XXXX
zamietol (I. výrok) a vo výroku, ktorým návrh otca L. Z. na zmenu rozsudku Okresného súdu Lučenec
č.k. 13C/162/2016-57 zo dňa 24.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2006 vo výroku o
výživnom pre maloletého H. Z., nar. B.zamietol (II. výrok) ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania
(III. výrok) ako vecne správny podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd uvádza, že otec sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k
deťom a navrhol znížiť výživné zo sumy 199,16 Eur na plnoletého L. na sumu 30 Eur mesačne a
rovnako navrhol znížiť výživné zo sumy 149,37 Eur na maloletého H. na sumu 30 Eur mesačne.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej vykonal
dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom
rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu
otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému H. a plnoletému L. na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,



ktoré náležitým spôsobom uviedol v odôvodnení rozsudku. Námietky otca uvedené v odvolaní odvolací
súd nepovažuje za prijateľné práve z dôvodov, že okresný súd vo veci vykonal náležité dokazovanie,
vec správne právne  posúdil, pričom otec v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Otec vo svojom odvolaní neuviedol
ani žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe
okresného súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom odvolací súd takúto vadu ani
nezistil.

15. Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite podľa ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil.
Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú zrozumiteľné a jasné.

16. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie otca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bol
zamietnutý jeho návrh na zníženie výživného.

17. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že otec bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako
aj v čase odvolacieho konania vo výkone trestu odňatia slobody pre neplnenie vyživovacej povinnosti.
Uvedená skutočnosť - výkon trestu odňatia slobody nemá vplyv na posudzovanie vyživovacej povinnosti
a už vôbec nie na zníženie vyživovacej povinnosti otca na deti, keď tak ako konštatuje súd prvej inštancie
si uvedenú situáciu zavinil sám a táto nemôže byť na ťarchu detí. Vyživovacia povinnosť je prvoradá
povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Z obsahu
spisu vyplýva, že otec si dlhodobo neplnil vyživovaciu povinnosť a zníženie výživného by neprimerane
postihlo deti a je v rozpore s ochranou detí. V prípade, že by aj matka detí mala k plneniu vyživovacej
povinnosti taký odsúdeniahodný prístup ako ich otec, vzniká otázka, kto by potreby detí zabezpečoval.
Matka si riadne plní svoje povinnosti k deťom a pre správanie sa otca nemôže sama znášať vyživovaciu
povinnosť. Povinný rodič sa má správať tak, aby svoje deti vedel riadne uživiť. V konaniach starostlivosti
o maloleté deti je na prvom mieste ich záujem, tento je nadriadený nad záujem povinného rodiča, v
danom prípade otca. Zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.

18. Súdna prax na základe daných okolností zastáva názor, že pokiaľ sa rodič zbavil svojím úmyselným
konaním, kvôli ktorému na neho bola uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia
slobody, objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, nemožno túto
skutočnosť vykladať na ťarchu týchto detí, ktoré majú podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a
slobôd základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

19. Aj v danom prípade, pokiaľ sa otec detí zbavil možnosti dosahovať pravidelný príjem tým, že bol
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, naviac v danom prípade prihliadajúc na to, že sa
z jeho strany jednalo o prečin zanedbania povinnej výživy správne okresný súd na tieto okolnosti vo
vzťahu k zákonným podmienkam uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadal a správne dospel k
záveru, že za daných okolností nemôže byť na ujmu detí, aby bolo znížené výživné u povinného rodiča
(otca). Krajský súd sa preto plne stotožnil s dôvodmi uvádzanými v rozsudku okresného súdu, ktoré
považuje za výstižné a zároveň dané zákonným podmienkam.

20. Vzhľadom už na hore uvedené odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd vec správne právne
posúdil pri riadnom zistení skutkového stavu, jeho rozhodnutie je vecne správne, a preto odvolací súd
odvolaním napadnutý I. ako aj II. výrok v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil vrátane súvisiaceho
výroku o trovách konania (III. výrok), pri ktorom okresný súd náležite aplikoval ustanovenie § 52 CMP.

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP,  ktoré
ustanovuje: “O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len
na návrh.“  Návrh na prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v
súlade s § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/19/2017", "guid": "96bd26ef-0f8f-4aa8-908c-d633205efbf0:c69b2cad-2d1f-4f36-bf8e-1446c503a291", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}