Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 44Sa/14/2019 z 22. 1. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 22. januára 2020, sp. zn. 44Sa/14/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2017200047.3
Krajský súd Trnava | 44Sa/14/2019 | ECLI:SK:KSTT:2020:2017200047.3 | 2020-01-22 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 99 SSP, § 63 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b3a5e29-8e6c-4a14-b59c-dc8d8096dc5f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2017200047.3

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sa/14/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200047
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2017200047.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci
žalobkyne: A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. E. X, XXX XX J., proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných prostriedkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností,
so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.UPS/
US1/SSVOPPKPC1/SOC/2016/7501 zo dňa 10.08.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd konanie   z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania   n e m á   právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava ako prvostupňový
orgán svojim rozhodnutím č. TTl/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2016/38276 zo dňa 10.05.2016 odňal žalobkyni
parkovací preukaz a uložil jej, aby ho vrátila do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia
oddeleniu peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava.

2.Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa so sprievodcom je
schopná chôdze, nemá zásadné obmedzenie v mobilite, chôdza je bez opory, nemá dokumentované
závažné poruchy hybnosti. Reumatológ dokumentoval impresiu tela stavca L2 a stredne ťažkú formu
spondylitídy bez porúch hybnosti, bez známok artritídy, s odporučením liečebnej telesnej výchovy v
rámci prevencie znehybnenia postihnutých kĺbov. V predchádzajúcom období bola žalobkyňa odkázaná
na individuálnu prepravu pre poruchu mobility, podľa doložených aktuálnych odborných lekárskych
nálezov prišlo u menovanej k zlepšeniu v zdravotnom stave, mobilita je v norme, nevyžaduje individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom a žalobkyňa nemá praktickú ani úplnú slepotu oboch očí.

3.Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie.

4.Žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných prostriedkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností  so sídlom v Bratislave svojim rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/
SOC/2016/7501 zo dňa 10.08.2016 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové  rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odboru sociálnych vecí a rodiny č. TTl/OPPNKŤZP/PČ/
SOC/2016/38276 zo dňa 10.05.2016.



5.Druhostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posúdenie odkázanosti na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. v kompetencii
posudkového lekára príslušného orgánu. V odvolacom konaní posudkový lekár posudzoval odkázanosť
menovanej podľa priloženej zdravotnej dokumentácie a odborných lekárskych nálezov. Pri hodnotení
záverov zohľadnil všetky nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho
orgánu, postupoval samostatne a nezávisle od zistenia hodnotení prvostupňového správneho orgánu a
vydal nový lekársky posudok. Mieru funkčnej poruchy určil podľa najzávažnejšieho ochorenia a posúdil
aj odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pre posúdenie boli
relevantné objektívne zaznamenané zdravotné postihnutia, ktoré boli zaznamenané v predložených
lekárskych nálezoch. Z objektívne popísaného zdravotného stavu žalobkyne nezistil posudkový lekár
u menovanej také postihnutie, ktoré by podmieňovalo i odkázanosť na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom podľa   § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

6.Dňa 11.10.2016 podala žalobkyňa neformálnu žalobu, v ktorej namietala, že nesúhlasí s odobratím
parkovacieho preukazu. Rovnako nesúhlasí s tým, že jej bola zamietnutá žiadosť o finančný príspevok
na osobné motorové vozidlo a odobratie finančných kompenzácií pre ŤZP a poukázala na to, že podľa
jej názoru jej zdravotný stav je natoľko vážny, že je odkázaná na tieto kompenzácie a spĺňa podmienky
na priznanie finančného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla pre ŤZP.

7.K žalobe sa vyjadril žalovaný písomne dňa 24.4.2017, keď uviedol, že žalobkyňa bola držiteľkou
parkovacieho preukazu od júna 2012. Žalobkyňa mala od obdobia február 2012 navrhnutý aj peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla a tiež peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne
stravovanie. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia požiadala úrad o poskytnutie peňažného
príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. K žiadosti doložila odborné lekárske nálezy a tiež
fotokópiu pracovnej zmluvy od zamestnávateľa, podľa ktorej mala uzatvorený pracovný pomer na
dobu určitú do 28.2.2017. Na základe lekárskeho posudku č. TT1/OPČ/SOC/2016/36819/BA zo dňa
18.4.2016, vypracovaného podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, bola žalobkyni stanovená miera funkčnej poruchy podľa prílohy č. 3/XII.A.5.b
zákona o peňažných príspevkoch 50 %. Na základe predložených lekárskych nálezov bolo posudkovým
lekárom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava konštatované, že žalobkyňa je schopná chôdze
so sprievodcom, nemá zásadné obmedzenie v mobilite, chôdza je bez opory, nemá zadokumentované
závažnejšie poruchy hybnosti. Reumatológ dokumentuje impresiu tela stavca L2 a stredne ťažkú formu
spondylitídy bez porúch hybnosti, bez známok artritídy, s odporúčaním liečebnej telesnej výchovy v
rámci prevencie znehybnenia postihnutých kĺbov. Dňa 5.5.2016 bol žalobkyni vyhotovený komplexný
posudok č. 2016/36819/Re, v ktorom jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla
nebol navrhnutý, žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu očí. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa nie je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nespĺňa ustanovenie § 38 ods.
11 zákona o peňažných príspevkoch na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Uvedený peňažný
príspevok ako vhodná forma kompenzácie jej preto nebol navrhnutý. Na základe uvedených skutočností
bolo konštatované, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovenú podmienku a teda nemá nárok na
parkovací preukaz, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na
základe rozhodnutia č.TT1/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2016/38276 zo dňa 10.5.2016 bolo rozhodnuté o
odňatí parkovacieho preukazu žalobkyne.

8.K predmetnému vyjadreniu sa replikou vyjadrila žalobkyňa dňa 22.5.20187, keď uviedla, že
dňa 11.3.2016 požiadala ÚPSVaR Trnava o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného
motorového vozidla. Až do toho času bola držiteľkou parkovacieho preukazu, poberala peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla. V jeden deň jej prišli tri obálky, len s inými dátumami. Odobratie parkovacieho preukazu,



odobratie peňažného príspevku na výdavky osobného motorového vozidla a rozhodnutie, že nespĺňa
podmienky na peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Žalobkyňa konštatovala, že
posudková lekárka mala usúdiť, že je schopná chôdze so sprievodcom a že nemá žiadne obmedzenia
v mobilite. Žalobkyňa uviedla, že trpí diagnózou ankylozujúca spondylitída IV/b, predposledné štádium
tejto diagnózy, ktoré spočíva v poruchách hybnosti, nakoľko jej zrastajú stavce na chrbtici, má zápalové
ochorenie ktoré je veľmi bolestivé, opúchajú jej kĺby a pridal sa aj zápal oka. Ďalšou diagnózou je
Crohnova choroba, chronický zápal čriev, hnačky, podvýživa a bolesti brucha a osteoporóza. Žalobkyňa
tvrdí, že bez parkovacieho preukazu sa jej skomplikoval život, nemôže zaparkovať blízko pri obchode,
len s vynaložením síl odkrivká do predajne nakúpiť si a nedokáže odniesť tašku s nákupom, takže
bez nejakého sprievodcu sa nezaobíde. Ten istý problém má skoro všade, v nemocnici, v škole, na
plavárni. Žalobkyni sa zdá byť nelogické, že na jednej strane je odkázaná na sprievodcu, bez ktorého
sa nezaobíde a na druhej strane podľa posudkovej lekárky je tak zdravá, že nepotrebuje ani parkovací
preukaz, ani príspevok na benzín a nespĺňa podmienky na príspevok na kúpu motorového vozidla.

9.Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 44Sa/7/2017 zo dňa 7. augusta 2017 vo veci rozhodol
tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor
peňažných prostriedkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC1/
SOC/2016/7501 zo dňa 10.08.2016 a  rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
odboru sociálnych vecí a rodiny číslo: TTl/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2016/38276 zo dňa 10.05.2016  zrušil
a  vec vrátil   prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie  konanie. Zároveň žalobkyni priznal  voči
žalovanému právo na úplnú náhradu  dôvodne vynaložených trov konania.

10.Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný kasačnú sťažnosť dňa 8.9.2017.

11.Najvyšší súd SR rozsudkom  sp. zn. 9Sžsk/3/2018 zo dňa 29.5.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 44Sa/7/2017-74 zo dňa 7.8.2017 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

12.Najvyšší súd vytkol krajskému súdu skutočnosť, že pri prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného
sa prvostupňový súd zaoberal otázkou odňatia preukazu ŤZP-S a nie odňatia parkovacieho preukazu
a je tak závažnou skutočnosťou, ktorá sama o sebe napĺňa dôvodnosť podanej kasačnej sťažnosti z
dôvodu § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd ďalej uviedol, že žalobkyňa sa v žalobe podanej osobne
na Okresnom súde Trnava dňa 11.10.2016 domáhala preskúmania nielen rozhodnutia žalovaného
č. 7501 o odňatí parkovacieho preukazu, ale aj podľa obsahu aj preskúmania rozhodnutia o nároku
na príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a odňatí kompenzácií, keď uviedla rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu označené ako číslo TTl/OPPNKŤZPaPČ/SOC/2016/36669 zo dňa
12.05. 2016 a číslo TTl/OPPNKŤZP/SOC/2015/2942, ktoré mali obsahovať zamietnutie peňažného
príspevku a odobratie kompenzácií. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že žalobkyňa pritom dňa 31.3.2017
predložila krajskému súdu nielen rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/7501 zo dňa
10.8.2016, ale súčasne aj ďalšie dve rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.8.2016 a to č. UPS/
US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/7286/RAL, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. TT1/
OPPNKŤZPaPČ/SOC/2016/36669 zo dňa 12.5.2016 o nevyhovení žiadosti o peňažný príspevok na
kúpu osobného motorového vozidla ako aj č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/7285/RAL, ktorým
bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. TTl/OPPNKŤZPaPČ/SOC/2016/9631 zo dňa 12.5.2016
o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla. Taktiež predložila prvostupňové rozhodnutie č. 2015/33468
o dňa 6.5.2015 o odňatí preukazu ŤZP-S. Najvyšší súd vytkol krajskému súdu skutočnosť, že tento
nevyužil postup podľa § 59 ods. 1 SSP, resp. bez toho aby rozhodol o prípadnom postúpení veci podľa
§ 18 ods. 1 SSP o spojení alebo vylúčení   veci na samostatné konanie podľa § 65 ods. 1 a § 66 ods. 1
SSP sa zaoberal len rozhodnutím žalovaného č. 7501 zo dňa 10.8.2016.

13.Najvyšší súd uložil krajskému súdu, aby v ďalšom konaní postupoval v zmysle naznačeného,
poskytol žalobkyni riadne procesné poučenie a zistil, či okrem rozhodnutí žalovaného číslo UPS/
US1/SSVOPPKPC1/7501 zo dňa 10.8.2016 a zo dňa 31.8.2016,  číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/



SOC/2016/7286/RALa číslo:UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/7285/RAL sa žalobkyňa žalobou zo
dňa 11.10.2016 v spojení s podaním z 31..3.2017 mienila domáhať aj preskúmania prvostupňového
rozhodnutia č. 2015/33468 zo dňa 6.5.2015 o odňatí preukazu ŤZP-S a rozhodnutia neznámeho obsahu
číslo TT1/OPPNKŤZP/SOC/2015/2942 zo dňa 13.5.2016 a vo vzťahu k nim prípadne rozhodne o
postúpení veci.

14.Krajský súd v Trnave výzvou zo dňa 31.7.2017 vyzval žalobkyňu, aby oznámila súdu, či sa svojou
žalobou zo dňa 11.10.2016 doplnenou  31.3.2017 domáha aj preskúmania rozhodnutia č. 2015/33468
zo dňa 6.5.2015 o odňatí preukazu ŤZP-S a rozhodnutia č. TT1/OPPNKŤZP/SOC/2015/2942 zo dňa
13.5.2016.

15.Žalobkyňa svojim vyjadrením zo dňa 14.8.2019 oznámila súdu, že sa nedomáha preskúmania
rozhodnutia č. TT1/OPPNKŤZP/SOC/2015/29242, ktoré sa týkalo príspevku na diétne stravovanie, ktorý
jej bol odobratý v roku 2015, pretože tento príspevok bol znovu vrátený. Zároveň oznámila, že sa domáha
preskúmania rozhodnutia o vrátenie parkovacieho preukazu, vrátenie kompenzácie na zvýšené výdavky
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, lebo tieto boli odobraté účelovo,
lebo požiadala o príspevok na kúpu osobného vozidla. Preto žiada preskúmať rozhodnutie číslo UPS/
US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/7286/RAL zo dňa 31.8.2016, ktorým jej bol príspevok odobratý.

16.Krajský súd uznesením sp. zn. 44Sa/14/2019 zo dňa 3. októbra 2019 vylúčil na samostatné konanie
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia  číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2016/7285/RAL zo dňa 31.08.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu,
ktorým tento rozhodol o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla od 01.06.2016, na samostatné konanie.
Zároveň  krajský súd vylúčil na samostatné konanie aj preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, číslo UPS/
US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/7286/RAL zo dňa 31.08.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu, ktorým tento nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok
na kúpu osobného motorového vozidla.

17.Predmetom tohto prieskumu teda zostalo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných   prostriedkov   na kompenzáciu ŤZP a posudkových
činností, Bratislava, č.UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2016/7501 zo dňa 10.08.2016, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, Trnava, odboru sociálnych vecí a rodiny č. TTl/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2016/38276 zo dňa
10.05.2016, ktorým bol žalobkyni odňatý parkovací preukaz.

18.Po vrátení veci Najvyšším súdom SR bola vec zapísaná pod novou spisovou značkou 44Sa/14/2019.

19.Krajský súd v Trnave vo veci sp. zn. 44Sa/14/2019 nariadil pojednávanie na deň 23.1.2020.

20.Žalobkyňa podaním zo dňa 21.1.2020, osobne podaným na tunajšom súde dňa 21.1.2020  zobrala
návrh vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2016/7501 zo dňa
10.08.2016 späť.

21.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.



22.Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti
alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd
v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.

24. Vzhľadom na prejav vôle žalobkyne spočívajúci v späťvzatí žaloby, správny súd postupoval podľa
§ 99 písm. a) SSP v spojení s § 63 SSP a konanie zastavil.

25. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté
rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.