Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/129/2019 z 10. 12. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. decembra 2019, sp. zn. 3To/129/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6719010501.3 Krajský súd Banská Bystrica | 3To/129/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6719010501.3 | 2019-12-10 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. e) TP, § 321 ods. 2 TP, § 245 ods. 3 TZ, § 36 TZ, § 37 TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 41 ods. 1 TZ, § 39 ods. 1 TZ, § 39 ods. 3 písm. e) TZ, § 48 ods. 2 písm. a) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/863ee41e-fb86-442b-9049-a8c6c44a124d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6719010501.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/129/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010501
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6719010501.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2019, v
trestnej veci obžalovaného O. O. za zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr.zák., formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.09.2019,
sp.zn. 5T/116/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.,

obžalovaného O. O., nar. XX.XX.XXXX vo R., bytom W., D. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a
ÚVTOS N. N.

o d s u d z u j e

podľa § 245 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. l) Tr.zák., § 37 písm. h) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák., § 41 ods.
1 Tr.zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok
a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. O. uznaný za vinného zo zločinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr.zák. s poukazom na
§ 138 písm. e) Tr.zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

s ďalšou doposiaľ nestotožnenou osobou dňa 06.05.2019 v čase asi o 01,30 hodine v W., na ul. H. sa
pokúsili vylomiť samoobslužný platobný kiosk č. N patriaci Slovenskej pošte, a. s., so sídlom Banská
Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, ktorý sa nachádzal na prízemí budovy W. Q. W., súpisné
číslo XXXX tak, že prineseným kovovým páčidlom a krompáčom vypáčili riadne uzamknuté vchodové



dvere budovy, cez ktoré spoločne vošli do prízemných priestorov budovy, kde pravdepodobne kovovým
páčidlom vylomili uvedený samoobslužný kiosk, v ktorom sa v tom čase nachádzala finančná hotovosť vo
výške 3.767,- Eur, pričom odtiaľ žiadnu finančnú hotovosť neodcudzili, nakoľko boli vyrušení hliadkou OO
PZ Detva, čím poškodenej spoločnosti Slovenská pošta, a. s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska
cesta 9, IČO: 36 631 124, spôsobili poškodením samoobslužného platobného kiosku č. N škodu v
celkovej výške 10.230,96 Eur, Finančnému riaditeľstvu SR so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO:
42 499 500, nespôsobili poškodením vchodových dverí na budove žiadnu škodu, a majiteľovi finančnej
hotovosti Poštovej banke, a. s. so sídlom Bratislava, Dvorákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, žiadnu
škodu nespôsobili.

Za to mu bol uložený podľa § 245 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. l) Tr.zák., § 37 písm. h) Tr.zák., § 38 ods.
2 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák., § 46 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu bol uložený trest prepadnutia vecí - lanového páčidla T. farby,
čelovej lampy, T. textilnej kukly, hasiaceho prístroja, kovového krompáču s drevenou rúčkou, plátenej T.
tašky, bicykla zn. F. O., T. textilnej kukly a jedného páru rukavíc. Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. sa vlastníkom
prepadnutých vecí stáva štát Slovenská republika.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Slovenskej
pošte, a.s. škodu vo výške 10.230,96 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie proti výroku o treste,
ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.10.2019. Poukázal na to, že
uložený trest sa mu zdá neprimerane prísny. Argumentoval tým, že od začiatku prípravného konania,
ako aj na hlavnom pojednávaní doznal svoju vinu v plnom rozsahu, oľutoval svoje konanie a bol ochotný
nahradiť škodu, ktorú spôsobil poškodenej strane. Aj keď má niekoľko záznamov v registri trestov, hľadí
sa na neho, ako na netrestaného, naviac záruku za jeho prevýchovu predložila na hlavnom pojednávaní
družka. Zdôraznil, že po prepustení na slobodu sa nedopustí žiadnej trestnej činnosti, zamestná sa a
bude oporou svojej rodine.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. zrušil napadnutý
rozsudok a sám rozhodol tak, že mu uloží prísny podmienečný trest s dlhšou skúšobnou dobou, za
súčasného uloženia mediačného a probačného dohľadu.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný opätovne oľutoval spáchanie trestných činov a prehlásil, že ak
dostane šancu, bude viesť riadny život. Jeho obhajkyňa sa v celom rozsahu pridržiavala dôvodov
uvedených v písomne vyhotovenom odvolaní, ktoré doplnila v tom smere, že obžalovaný má
zabezpečenú prácu, výkon ktorej bude prispievať k tomu, aby viedol riadny život. Počas výkonu väzby
sa mu zhoršil zdravotný stav, a keďže doposiaľ nikdy nebol ani vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia
slobody, výkon väzby bol pre neho veľkým ponaučením. Okrem toho, jeho neprítomnosť zle znášajú
príbuzní, najmä jeho syn. Vzhľadom k tomu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody, výkon
ktorého mu podmienečne odloží na primeranú skúšobnú dobu.

Naproti tomu zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí považoval napadnutý rozsudok,
vrátane výroku o treste, za zákonný a správny a z tohto dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že ho podala
oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané
čiastočne dôvodne.



Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd konštatuje, že
napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený neprimeraný trest. Z týchto dôvodov odvolací súd
na základe odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr.por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, následne rozhodol podľa § 322
ods. 3 Tr.por. vo veci sám rozsudkom, tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Vo zvyšných častiach,
vrátane uloženého trestu prepadnutia veci, zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý,
resp. nezmenený.

Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený okresným súdom v napadnutom rozsudku,
ako aj jeho právnu kvalifikáciu ako dvoch vyššie uvedených trestných činov, t.j. výrok o vine krajský súd
nepreskúmaval, nakoľko proti tomuto nepodala žiadna z oprávnených procesných strán odvolanie, preto
výrok o vine, ale aj výrok o náhrade škody, ktorý taktiež nebol napadnutý opravným prostriedkom, už
nadobudli právoplatnosť.

Krajský súd však zdôrazňuje, že OČTK, ale aj súd prvého stupňa, síce aplikovali zmenu Trestného
zákona v prospech obžalovaného (trestný čin krádeže podľa § 212 Tr.zák. v znení zák. č. 214/20019
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, účinný od 01.08.2019), ale napriek tomu skutok, kladený
obžalovanému za vinu, nesprávne právne kvalifikovali, hoci vlámanie (ust. § 138 písm. e/ Tr.zák.) ako
jeden zo závažnejších spôsobov konania nepričítali duplicitne, t.j. rešpektovali zákaz tzv. dvojitého
pričítania. Tento však použili vo vzťahu k prísnejšiemu z trestných činov, ako zákonný znak tzv.
kvalifikovanej skutkovej podstaty, pričom tento zákonný znak mali pričítať k menej prísnemu z trestných
činov, pretože v tomto prípade išlo o zákonný znak tzv. základnej skutkovej podstaty, a takýto postup
má prednosť (ust. § 38 ods. 1 Tr.zák.). Vzhľadom k tomu, mal byť skutok, pre ktorý bol obžalovaný
stíhaný, právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tr.zák., v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., a zároveň ako prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák.

Toto pochybenie odvolací súd nemohol odstrániť, keďže mal povinnosť preskúmať zákonnosť a
odôvodnenosť len toho výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie (obmedzenie revízneho
princípu), t.j. len výroku o treste. V danom prípade nemohol aplikovať ani ust. § 2 ods. 1 Tr.zák.,
keďže okresný súd už použil pri ustálení viny zmenu Trestného zákona, ktorá bola pre obžalovaného
priaznivejšia. Takéto pochybenie by bolo dovolacím dôvodom podľa ust. § 371 ods. 1 Tr.por., a hoci
nebolo priamo odvolaním vytýkané, odvolací súd by naň podľa ust. § 317 ods. 1, druhá veta Tr.por. mohol
prihliadať, avšak len v prípade, keby sa toto pochybenie týkalo výroku, ktorý bol odvolaním procesnej
strany napadnutý, čiže na uvedené pochybenie by mohol prihliadnuť len v prípade, ak by obžalovaný
ako odvolateľ podal odvolanie aj proti výroku o vine, čo sa však nestalo. Napriek tomu, že výrok o vine
preskúmavať priamo nemohol (ani ho meniť), uvedenú skutočnosť nemohol prehliadnuť, a preto na ňu
prihliadol pri ukladaní druhu a výmery trestu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchaní trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Okresný súd postupoval správne, keď zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, t.j.,
že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval (ust. § 36 písm. l/ Tr.zák.), a zároveň
existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, t.j., že spáchal viac trestných činov (ust. § 37 písm. h/ Tr.zák.).
Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol v rovnováhe (1 : 1), teda nedošlo ani k zvýšeniu dolnej
hranice, ani k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Za prísnejší z trestných
činov (zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr.zák.)
možno uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov, avšak pri správnej právnej kvalifikácii skutku
kladeného obžalovanému za vinu, by mu bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3
roky. Krajský súd prihliadol aj na mieru závažnosti týchto okolností (ust. § 38 ods. 2 Tr.zák.).



Možno súhlasiť s argumentáciou okresného súdu, že obžalovaný už bol viackrát súdom trestaný, a to
prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, a hoci má všetkých päť odsúdení zahladených a hľadí sa ne
neho, ako by odsúdený nebol, možno konštatovať, že má sklon páchať takýto druh trestnej činnosti.
Naviac, už v minulosti mu boli ukladané aj tresty odňatia slobody, ktorých výkon bol podmienečne
odložený na skúšobné doby, no napriek tomu obžalovaný, hoci bolo rozhodnuté o jeho osvedčení, po
ich uplynutí opätovne páchal ďalšiu úmyselnú trestnú činnosť, z čoho je zrejmé, že si v dostatočnej miere
nevážil dobrodenie zákona. Dokonca mu bol v jednom prípade uložený aj nepodmienečný trest odňatia
slobody, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený, hoci sa v skúšobnej dobe osvedčil, neskôr sa
dopustil ďalších úmyselných trestných činov. Prvostupňový súd správne konštatoval, že najmä vzhľadom
na osobu obžalovaného a jeho doterajší život, neboli splnené zákonné podmienky na to, aby mu výkon
uloženého trestu odňatia slobody mohol byť podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu, a
to ani za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Doposiaľ
uložené tresty evidentne neviedli k náprave obžalovaného a nezabezpečili ani dosiahnutie účelu trestu.

Okresný súd síce ukladal trest v zmysle ním ustálenej právnej kvalifikácii skutku, a to podľa
sadzby vyplývajúcej z ust. § 245 ods. 3 Tr.zák., avšak vzhľadom na uvedené pochybenie pri
ustálení viny obžalovaného, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako významnú okolnosť prípadu, takto
uložený trest považoval za neprimerane prísny, a preto aplikoval ustanovenia Trestného zákona o
mimoriadnom znížení trestu (§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr.zák.).Vychádzajúc z týchto skutočností,
uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, a hoci pri tejto výmere
trestu odňatia slobody možno povoliť podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody, prípadne
aj za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ale
vzhľadom na argumentáciu uvedenú v predchádzajúcej časti, by takýto postup nebol v súlade so
zákonom. Súčasne neboli splnené zákonné podmienky na to, aby bol obžalovanému uložený niektorý
z miernejších, alternatívnych druhov trestov.

Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd ho podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr.zák. zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený druh trestu, vrátane jeho výmery a spôsobu výkonu, zodpovedá všetkým požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 34 Tr.zák., ktorý upravuje zásady ukladania trestov a súčasne v dostatočnom
rozsahu obsahuje prvky generálnej a individuálnej prevencie, ako aj prvok represie. Napokon uložený
trest má byť nielen zákonný, ale aj primeraný a spravodlivý.

Krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste,
z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.