Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/34/2016 z 9. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. augusta 2017, sp. zn. 19Co/34/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3214204442.1 Krajský súd Trenčín | 19Co/34/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3214204442.1 | 2017-08-09 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13112787-6d42-4383-880b-47aeae27f10a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3214204442.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/34/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214204442
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3214204442.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu E., zastúpeného advokátskou
kanceláriou F. proti žalovanému F., o zaplatenie 1.218,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. septembra 2015, č.k.
6C/149/2015-88, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.218,66
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.248,66 Eur od 01.03.2014 do
22.05.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.218,66 Eur od 23.05.2014
do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti svojho rozhodnutia. Ďalej žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania vo výške 564,46
Eur (z toho 73 Eur ako náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh a 491,46 Eur ako náhradu trov
právneho zastúpenia), a to do troch dní od právoplatnosti svojho rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním
súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako vodič motorového vozidla W. Y.: R., ktorého bol súčasne
držiteľom, spôsobil dňa 10.10.2013 škodu na motorovom vozidle H. EČV: R. ktorého držiteľom v čase
nehody bol N. (poškodený). K vozidlu žalovaného nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu (poistná zmluva žalovaného bola platná len do 02.09.2013, kedy
zanikla z dôvodu neuhradenia poistného). Žalobca poskytol dňa 10.01.2014 z poistného garančného
fondu poškodenému prostredníctvom poisťovne K. sumu 1.423,53 Eur a vyzval žalobca
žalovaného na úhradu sumy 1.248,66 Eur do 28.02.2014. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva,
že žalovaný uhradil dňa 22.05.2014 sumu 30 Eur. Na základe vykonaného dokazovania a po jeho
zhodnotení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal, že uhradil poškodenému poistné
plnenie v celkovej sume 1.248,66 Eur (ďalších 124,87 Eur, ktoré žalobca zaplatil K., bol poplatok
za spracovanie poistnej udalosti a 50 Eur poplatok v rámci systému žalobcu). Výšku škody (aj keď
výšku škody žalovaný nenamietal) súd prvej inštancie mal dostatočne preukázanú jednak kalkuláciou
opravy (tam boli náklady na opravu vyčíslené na 2.300,98 Eur) a jednak výpočtom výšky škody (kde
po zohľadnení východiskového technického stavu a všeobecnej hodnoty vozidla bolo poistné plnenie
vypočítané na 1.248,66 Eur). Keďže dopravnú nehodu zavinil žalovaný, na základe ustanovenia § 24
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. má žalobca právo na náhradu toho, čo za žalovaného plnil. Žalobca
preukázal, že dňa 13.02.2014 doručil žalovanému výzvu z 31.01.2014 na náhradu poistného plnenia vo
výške 1.248,66 Eur, v ktorej určil žalovanému lehotu na plnenie do 28.02.2014. Uplynutím
tejto lehoty, teda od 01.03.2014 sa žalovaný dostal do omeškania, a to s plnením vo výške 1.248,66



Eur od 01.03.2014 do 22.05.2014 (teda do dňa, keď uhradil 30 Eur) a vo výške 1.218,66 Eur (1.248,66
mínus 30) od 23.05.2014 do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené omeškanie žalovaného patria
žalobcovi úroky z omeškania v súlade s ustanoveniami § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., teda vo výške 5,25% ročne (keďže základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky bola k 01.03.2014 vo výške 0,25%). K tvrdeniu žalovaného uvedenému
v odpore proti platobnému rozkazu, že dopravnú nehodu nespôsobil výlučne sám, súd prvej inštancie
uviedol, že zo záznamu o dopravnej nehode, ktorý podpísali poškodený aj žalovaný, ako aj z hlásenia
škodovej udalosti samotným žalovaným v poisťovni K., kde je zakreslené postavenie vozidiel zhodne so
záznamom o dopravnej nehode, vyplýva výlučná zodpovednosť žalovaného za dopravnú nehodu. Ak
žalovaný uviedol, že dopravná nehoda nebola riadne zdokumentovaná a prešetrená, napr. dopravnou
políciou, súd prvej inštancie uviedol, že samotný žalovaný mohol po dopravnej nehode zavolať políciu,
ak nesúhlasil s tým, čo bolo uvedené v zázname o dopravnej nehode. Ak políciu nevolal a
záznam o dopravnej nehode podpísal, potvrdil tým správnosť údajov uvedených v zázname o dopravnej
nehode, čím nie je vylúčená možnosť dodatočne spochybniť údaje uvedené v zázname o dopravnej
nehode a preukázať, že k dopravnej nehode došlo inak, avšak k tomu by museli existovať
relevantné dôkazy. Žiadne dôkazy vyvracajúce skutkový stav, ustálený na základe záznamu o dopravnej
nehode, však žalovaný nepredložil. Súd prvej inštancie preto považoval za preukázané, že dopravnú
nehodu zavinil žalovaný. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 zák. č. 381/2001, o trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. Uviedol, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
nakoľko sa dňa 29.09.2015, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku, sa osobne na pojednávaní nezúčastnil,
keďže o ňom nevedel. Zotrval na svojom tvrdení, že dopravnú nehodu, ku ktorej došlo dňa 10.10.2013,
nespôsobil výlučne on sám, a preto navrhol, aby súd aplikoval ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Zotrval
tiež na tvrdení, že priebeh nehodového deja nebol riadne zdokumentovaný a už vôbec nie dostatočne
prešetrený dopravnou políciou, nebol vyhotovený žiaden znalecký posudok znalca z odboru dopravy,
nebola vykonaná ohliadka, rekonštrukcia prípadu, neboli zaistené stopy, napr. brzdná dráha a podobne,
napriek tomu, že na uvedené poukazoval v odpore proti platobnému rozkazu. V priebehu súdneho
konania nedošlo k vykonaniu navrhovaných dôkazov, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
a bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu ochranu.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko bol v
čase dopravnej nehody držiteľom a vodičom motorového vozidla W. EČV: R. ktorým bola spôsobená
škoda, za ktorú žalovaný objektívne zodpovedá ako za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky,
pričom na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Citoval ust. § 427 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že nakoľko v čase dopravnej nehody preukázateľne nebolo k predmetnému vozidlu
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, poskytol z poisteného garančného fondu poškodenému poistené plnenie za škodu, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa zákona č. 381/2001 Z.z. a žalobca má právo proti
tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho bolo plnené (§ 24 ods. 7 zák. č. 381/2001
Z.z.). Poukázal na skutočnosť, že povinnosť vyhodnotiť závažnosť a ďalší postup po vzniku škodovej
udalosti bola na jej účastníkoch. Zo záznamu o nehode spísaného účastníkmi dopravnej nehody obaja
zhodne v bode 15 uviedli, že vinníkom dopravnej nehody je žalovaný, pričom skutočnosti tvrdené
v zázname obaja potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi. Má za to, že pokiaľ žalovaný považoval
niektorú z okolností vzniku škodovej udalosti za spornú, mal to bezodkladne ohlásiť polícii. Keďže tak
neurobil, je nutné považovať jeho námietky týkajúce sa objasnenia nehodového deja v prebiehajúcom
konaní za bezpredmetné.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo riadne doručené, písomne nevyjadril.

5. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovaným došlo k zmene právnej úpravy
občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa
ktorého súd prvej inštancie v danej veci procesne postupoval. V prechodných ustanoveniach (§ 470



ods. 1, 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací
súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie a dôvody podaného odvolania podľa ustanovení
O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových
procesných ustanovení CSP.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli žalovaným v odvolaní
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vyhodnotil
každý dôkaz jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti, správne zistil skutkový stav danej veci a na vec
aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky žalovaného, uvedené v podanom
odvolaní, ktoré boli totožné ako námietky, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, nemohli preto
privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané a ani tvrdené také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací
súd osvojil zistený skutkový stav súdom prvej inštancie i jeho právne posúdenie danej veci a v
podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odkazuje (v zmysle § 387 ods.
2 CSP). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Odvolanie proti rozsudku v danej veci bolo možné odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods.
2 písm. a/ až f/ O.s.p. účinného do 30.06.2016.

9. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (účinného do 30.06.2016)
spočívala predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd bral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo
neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia mohli byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných
poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, bolo treba považovať
taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedal postupu podľa § 132 O.s.p. účinného
do 30.06.2016. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotil súd dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo
možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si
nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak by hodnotenie
dôkazov odporovalo ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Týmto odvolacím dôvodom
bolo možné napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť možno
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

10. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nespôsobil výlučne sám dopravnú nehodu, žiadal, aby
došlo k aplikácii § 441 Občianskeho zákonníka a dôvodil, že priebeh nehodového deja nebol riadne
zdokumentovaný a prešetrený.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom občianskom súdnom konaní (v súčasnosti civilnom
sporovom konaní) sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút
v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané
tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany
sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých



prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. účinného do 30.06.2016
alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

12. V danej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že dňa 10.10.2013 došlo k dopravnej
nehode, ktorú spôsobil žalovaný ako držiteľ a vodič motorového vozidla W. EČV: R., čím bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle H. EČV: R., pričom k vozidlu žalovaného nebolo v čase dopravnej nehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Žalobca poskytol poškodenému poistné
plnenie vo výške 1.248,66 Eur a s poukazom na § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. sa
domáhal plnenia od žalovaného, t.j. od toho, kto škodu spôsobil. Žalobca uniesol bremeno tvrdenia i
dôkazné bremeno, keď predložil súdu záznam o dopravnej nehode spísaný žalovaným a poškodeným,
z ktorého vyplýva priebeh nehodového deja a v bode 15 i vyjadrenie oboch
účastníkov dopravnej nehody o tom, kto nehodu zavinil. Záznam o dopravnej nehode i o tom, že nehodu
zavinil žalovaný, bol podpísaný oboma účastníkmi dopravnej nehody. Pokiaľ potom žalovaný (v odpore
proti platobnému rozkazu i v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie) tvrdil, že nezavinil dopravnú
nehodu výlučne on sám, odvolací súd konštatuje, že žalovaný sa obmedzil len na svoje tvrdenie, žiaden
dôkaz o svojom tvrdení súdu nepredložil ani neoznačil. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého
by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, a preto, pokiaľ sa chcel v konaní úspešne brániť,
musel nielen tvrdiť, že dopravnú nehodu nezavinil výlučne sám, ale musel predložiť alebo označiť na
toto svoje tvrdenie súdu i dôkazy. Teória práva v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného
bremena. Ide tu o rozdelenie dôkazného bremena medzi stranami sporu v závislosti na aktuálnom stave
(priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje povinnosť práva a povinnosti účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu.

13. Žalovaný ním tvrdené skutočnosti, že výlučne sám nezavinil dopravnú nehodu nepreukázal,
nepredložil a neoznačil relevantné dôkazy na svoje tvrdenia, neuniesol preto bremeno dôkazu a musí
niesť následky nesplnenia si svojej procesnej povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
spočívajúce v jeho neúspechu v tomto súdnom konaní.

14. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného do 30.06.2016 v danej veci daný nebol.

15. Žalovaný uplatnil i odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.06.2016,
ktorého naplnenie spočívalo v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav,
alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie
predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich
otázky, ktoré mali vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

16. V danej veci súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia hmotného práva - § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odvolací súd aplikáciu citovaných
zákonných ustanovení považoval za správnu, súd prvej inštancie správne realizoval výklad týchto
citovaných zákonných ustanovení a odvolací súd sa s jeho právnym posúdením v danej veci v celom
rozsahu stotožňuje. Pokiaľ sa žalovaný domáhal aplikácie ust. § 441 Občianskeho zákonníka, odvolací
súd konštatuje, že neboli preukázané zákonom stanovené predpoklady pre aplikáciu tohto zákonného
ustanovenia, nakoľko spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody zo zisteného skutkového stavu
danej veci nevyplynulo. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.06.2016
preto daný nebol.

17. K námietke žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko na pojednávaní dňa
29.09.2015, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku, sa osobne nezúčastnil a o tomto pojednávaní nevedel,
odvolací súd udáva, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie
určené na deň 29.09.2015 o 13:00 hod. osobne dňa 28.07.2015. Na pojednávaní sa osobne nezúčastnil,
svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Uvedeného dňa súd prvej inštancie
vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Procesný postup súdu prvej inštancie bol
v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ktoré umožňovalo súdu vec prejednať
a rozhodnúť i v neprítomnosti účastníka (strany sporu), ktorý sa napriek riadnemu
predvolaniu nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.



Z tohto predpokladu vychádza aj ust. § 119 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, v zmysle ktorého sa
pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní samo o sebe nezahŕňa žiadosť o odročenie pojednávania. Pokiaľ súd prvej
inštancie za týchto okolností vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, neporušil
tým žiadne právo žalovaného, ktoré mu ako strane sporu patrilo, nakoľko prítomnosť žalovaného na
pojednávaní je právom žalovaného, nie však jeho povinnosťou (pokiaľ nie je nariadený jeho výsluch).

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako i vo výroku o náhrade
trov konania, ktorý nebol žalovaným kvalifikovane spochybnený, ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má (voči žalovanému) nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP) .

20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).