Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoKR/10/2013 z 26. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. júna 2013, sp. zn. 4CoKR/10/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7111232260.1 Krajský súd Košice | 4CoKR/10/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7111232260.1 | 2013-06-26 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Reštrukturalizácia Citované ustanovenia: § 96 ods. 1 OSP, § 96 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b7a49f8-1fae-4675-851d-9d364912966b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7111232260.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/10/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111232260
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111232260.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: V. B., I.. P..P., trvale bytom P. P. Z. Č.. P. pr. zast. JUDr.
Radoslavom Hodorom, advokátom so sídlom Hlavná 77, 040 01 Košice, proti žalovanému: M. G. s.r.o.,
F. 1, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, pr. zast. JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom, so sídlom Hraničná
12, 040 17 Košice v konaní o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 26Cbi/59/2011-33 zo dňa 12.11.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 81,45 eur na účet
právneho zástupcu žalovaného do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 159,16 eur na účet právneho zástupcu
žalovaného v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Výrok o zastavení konania súd prvého stupňa právne odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 3 zák. č. 99/1963 Z.z.
Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.).

Výrok o trovách konania odôvodnil v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého
ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Uviedol, že v danom prípade vzal žalobca žalobu späť, a teda zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.
Zavinenie v tomto prípade možno posudzovať len z procesného hľadiska. Nemožno ho posudzovať
podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej. Ak vzal
žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (nejde tu o prípad § 146 ods. 2 druhá veta
O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 154,58 eura. Výšku trov
právneho zastúpenia súd určil v súlade s vyčíslením právneho zástupcu žalovaného a s Vyhláškou MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom
znení.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 2 úkonov právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl.
á 57,- eur, a to za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej



- vyjadrenie k žalobe zo dňa 21.12.2011 + 2 x režijný paušál á 7,41 eura podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. +
20 % DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl.

Proti tomuto uzneseniu len proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že
súd prvého stupňa sa nestotožnil s návrhom nepriznať žalovanému náhradu trov konania, v prípade
ak si ich uplatní, z dôvodov podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré žalobca uviedol pri späťvzatí
žaloby. Prvostupňový súd v odôvodnení čiastočne napadnutého uznesenia v tejto súvislosti uviedol, že
späťvzatie návrhu v dôsledku zmeny právnej úprava ako aj presvedčenie žalobcu o neaplikovateľnosti
ustanovenia § 157 ods. 1 písm. c) ZKR nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých
by súd nemal priznať náhradu trov konania, pričom zavinenie zastavenia konania v zmysle ustanovenia
§ 146 ods. 2 O.s.p. možno posudzovať len z procesného hľadiska a keďže žalobca vzal žalobu späť,
zavinil zastavenie konania.

Pokiaľ sa jedná o uvedený názor konajúceho súdu, tento by podľa žalobcu mohol byť akceptovaný
v prípade, ak by tento spor (konanie) žiadnym spôsobom nesúviselo s inými konaniam vedenými
na tomto súde. V danom prípade je však žalobca jedným zo skupiny bývalých zamestnancov
žalovaného, ktorý si ako bývalý zamestnanec žalovaného uplatnil svoje pracovnoprávne nároky v
reštrukturalizačnom konaní žalovaného. Z dôvodu, že reštrukturalizačný plán umožnil uspokojenie tejto
skupiny bývalých zamestnancov iba do výšky 2% ich prihlásených pohľadávok do reštrukturalizačného
konania, sa táto skupina bývalých zamestnancov žalovaného domáhala vyslovenia neúčinnosti tohto
reštrukturalizačného plánu. Súd tieto žaloby skupiny bývalých zamestnancova, ktoré boli v podstate
totožné však prejednáva priebežne, pričom v dvoch prípadoch týmto žalobám vyhovel, ale v následných
dvoch prípadoch tieto žaloby zamietol s poukazom na to, že žalobcovi by ako bývalému zamestnancovi
žalovaného nevznikol nárok na dávku z garančného fondu z dôvodu, že jeho pracovný pomer skončil
skôr ako 18 mesiacov pred (možným) prípadným vznikom platobnej neschopnosti žalovaného. Pri
týchto dvoch zamietavých rozhodnutiach (sp. zn. 26Cbi/46/2011, 26Cbi/61/2011) však vychádzal z
právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť až po podaní žalôb bývalých zamestnancov žalovaného.
Keďže právna úprava, ktorá nadobudla účinnosť po podaní predmetných žalôb, vylučovala možnosť
prípadného uspokojenia nárokov z pracovnoprávneho pomeru dávkou z garančného fondu, nebolo
možné naplnenie podmienky predpokladu lepšieho uspokojenia ako v konkurznom konaní a teda nebol
daný predpoklad úspechu takejto žaloby. Za tohto stavu by preto zotrvávanie ostatných žalobcov
zo skupiny bývalých žalobcov žalovaného na svojich žalobách, kde sa jednalo o identické právne
veci ak skutočnosti, by nepochybne viedlo k zamietnutiu aj zvyšku týchto žalôb. Z tohto dôvodu
preto zostávajúca časť skupiny bývalých zamestnancov vzala svoje žaloby späť. Žalobca ako jeden z
uvedenej skupiny preto dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že späťvzatie jeho žaloby bolo dôsledkom
predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového súdu o identickej žalobe a túto súvislosť by mal odvolací
súd zohľadniť pri rozhodovaní o tomto odvolaní.

Napriek vyššie uvedenému konajúci súd v danom prípade zmenu právnej úpravy vzťahujúcej sa na
prejednávanú vec nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto na daný prípad neaplikoval
ustanovenie § 150 O.s.p. Tento záver súdu však žalobca považuje za nesprávny, pretože relevantné
ustanovenia zákona č. 348/2011 Z.z., ktoré sa vzťahujú na tento prípad, nadobudli účinnosť až 1.1.2012,
teda až po podaní žaloby. Pre posúdenie toho, či zmena resp. doplnenie zákona (č. 348/2011 Z.z.,
ktorým sa doplnil aj § 12 zákona č. 461/2003 Z.z. o ods. 3, ktorý prvýkrát definoval deň platobnej
neschopnosti zamestnávateľa v reštrukturalizácii), ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia rozhodnutie
súdu v prebiehajúcom konaní (súd na základe uvedenej zmeny resp. doplnenia ust. ods. 3 v § 12
zákona č. 461/2003 Z.z. žalobu zamietol), ak k tejto zmene alebo doplneniu dôjde počas prebiehajúceho
konania, sú dôvodom hodného osobitného zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., je podľa názoru žalobcu
rozhodujúce to, kedy táto zmena alebo doplnenie zákona nadobudli účinnosť.

Podľa názoru žalobcu nemožno od účastníkov konania, najmä, ak sú navrhovateľmi vyžadovať to, aby
už pri svojich návrhoch vychádzali zo zákonov, ktoré nadobudnú účinnosť až neskôr. Ak po začatí
konania dôjde k zmene zákona, ktorá má za následok to, že súd žalobu podľa neskôr zmeneného zákona
zamietne, je táto skutočnosť podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. dôvodom hodným osobitného zreteľa.



Žalobca ešte dodáva, že rovnaký súd ešte dňa 3.4.2012 v identickej veci sp. zn. 32Cbi/46/2011 o určenie
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalobe vyhovel a to aj s poukazom na možnosť uspokojenia
žalobcu dávkou garančného poistenia, pričom ustanovenie § 12 ods. 3 zákona nevzal do úvahy. Až
rozsudkom taktiež v identickej veci sp. zn. 26Cbi/46/2011 a sp. zn. 26Cbi/61/2011 zo 19.10.2012 konajúci
súd žalobu zamietol a to výlučne z dôvodu a s poukazom na ust. § 12 ods. 3 zákona o sociálnom poistení,
ktoré nadobudlo účinnosť až 1.1.2012, teda cca 3 mesiace po podaní žaloby.

Uvedené skutočnosti, teda aj praktickým spôsobom preukázali, že rozhodnutie súdu by bolo aj v
tejto veci závislé na ust. zákona, ktoré nadobudlo účinnosť až v priebehu konania. Žalobca v danom
prípade poukazuje aj na rozhodnutia v konaniach vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
30Cbi/44/45/46/47/48/49/53/2011, kde konajúci súd za rovnakého skutkového a právneho stavu videl
v zmene relevantnej právnej úpravy dôvod hodný osobitného zreteľa a konštatoval, že žalobca sa
podanom žalobou domáhal neúčinnosti reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré
mu ako zamestnancovi vznikli počas trvania pracovného pomeru u žalovaného, a preto by bolo aj
v rozpore s dobrými mravmi, ak by okrem toho, že žalobcovi zo strany žalovaného (v dôsledku
reštrukturalizácie žalovaného) neboli uspokojené pracovnoprávne nároky žalobcu, musel žalobca
namiesto ich uspokojenia ešte žalovanému ako bývalému zamestnávateľovi uhrádzať náhradu trov
konania, počas trvania ktorého došlo k zmene zákonnej úpravy, pre ktorú sa žalobca nemôže úspešne
domáhať neúčinnosti reštrukturalizačného plánu a tým aj svojich pracovnoprávnych nárokov.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania, aj keď len z procesného hľadiska, je rovnako významné ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p., účelom ktorého je zmierniť uvedenú formálnosť a tvrdosť dikcie zákona práve v
prípadoch, kedy sa to s ohľadom na všetky okolnosti javí ako spravodlivé a súladné s dobrými mravmi.
Čisto formálne sa pridržiavanie ust. § 146 ods. 2 O.s.p. sa vzhľadom na skutkové a právne okolnosti
daného prípadu javí ako nespravodlivé, čo možno odstrániť aplikáciou § 150 ods. 1 O.s.p. Podľa § 2
O.s.p. súdy v občianskom súdnom konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a iných právnych vecí
dbajú na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Aj z hľadiska jednej zo zásad občianskeho súdneho konania by nebolo spravodlivé, aby žalobca
ako bývalý zamestnanec žalovaného, ktorému žalovaný nevyplatil finančné nároky vzniknuté
z pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, musel žalovanému po úspešnom
reštrukturalizačnom procese, kedy je zrejmé, že žalovaný už vyplatí žalobcovi len nepatrnú časť
týchto nárokov (2%), zaplatiť trovy konania, prostredníctvom ktorého sa žalobca snažiť uplatnil svoje
nevyplatené pohľadávky.

Žalobca podotýka, že jeho nevyplatené pohľadávky vznikli z pracovnoprávneho pomeru, čo by v
rozhodovacej činnosti súdu malo byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, predovšetkým s ohľadom na
sociálny aspekt a dopady tohto konania žalovaného, kedy žalovaný nezaplatil žalobcovi za to, že žalobca
vykonal v prospech žalovaného, teda žalovaný neposkytol žalobcovi dohodnutý finančný ekvivalent za
žalobcom vykonanú prácu, pričom žalobca musel každý mesiac platiť splátky úveru, energie, služby
spojené s užívaním domácnosti, zabezpečovať chod domácnosti a potreby členov rodiny, čo z dôvodu
nevyplácania pracovnoprávnych pohľadávok žalovaným viedlo často k zložitým životným situáciám.
V niektorých prípadoch žalovaný nevyplatil žalobcovi v súčte jednotlivých plnení až tri tisíc eur. Aj
z tohto pohľadu by nebolo spravodlivé, aby teraz žalobca z dôvodu ochrany svojich práv po zmene
právnej úpravy v priebehu konania mal zaplatiť žalovanému trovy tohto konania, ktoré sú oproti tomu,
čo žalovaný nevyplatil žalobcovi, t.j. čo žalovaný ušetril na žalobcovi, podstatne nižšie.

Z uvedeného dôvodu preto žalobca navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý 2. výrok uznesenia, ktorým
bola žalovanému priznaná náhrada trov konania, podľa ust. § 220 O.s.p. zmeniť tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznáva.



K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd nemusí
priznať náhradu trov konania a to v prípade ak súd dospeje k záveru, že súd tu dôvody hodné osobitného
zreteľom musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôžu byť
skutočností uvádzané žalobcom a následné konajúcim súdom v odôvodnení výroku, ktorým žalovanému
náhradu trov nepriznal.

Platná právna úprava náhrady trov zastaveného konania v prvej vete citovaného ustanovenia § 146
ods. 2 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti účastníka sporového konania za zavinenie na zastavení
konania. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia možno posudzovať výlučne z procesného hľadiska. V
prípade, že žalobca vzal žalobu späť zásadne platí, že procesne zavinil zastavenie konania, a preto je
povinný uhradiť jeho trovy. Máme jednoznačne za to, že konanie sa muselo zastaviť zavinením žalobcu,
ktorý zobral žalobu v celom rozsahu späť t.j. k zastaveniu konania nedošlo pre správanie žalovaného.
Taktiež už v čase podania samotnej žaloby bol zrejmý dôvod späťvzatia žaloby, nakoľko zák. č. 348/2011
Z.z., na ktoré sa žalobca odvoláva, bol prijatý dňa 13.9.2011 (návrh zákona bol dokonca už pred prijatím
zverejnený na stránke Ministerstva spravodlivosti SR) a predmetná žaloba bola podaná na Okresný
súd Košice I 24.11.2011. Žalobca bol zastúpený už počas samotnej reštrukturalizácie t.j. pred podaním
samotnej žaloby, ako aj pri jej podaní právnym zástupcom a právny zástupca bol osobou s právnickým
vzdelaním - advokátom. Taktiež sa zmienku stojí aj skutočnosť, že zákon č. 348/2011 Z.z., na ktorý sa
žalovaný odvoláva, nadobudol účinnosť 1.1.2012, avšak právny zástupca žalobcu zobral žalobu späť
písomným podaním až 13.2.2013.

Taktiež si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že zákon č. 348/2011, na ktorý sa žalovaný odvoláva,
nadobudol účinnosť 1.1.2012 bez toho, aby žalobca na danú skutočnosť (v čase od 1.1.2012 do
13.2.2013 t.j. v čase od nadobudnutia účinnosti zákona č. 348/2011 Z.z. až do dňa rozhodnutia súdu
prvého stupňa vo veci samej, t.j. viac ako jeden celý kalendárny rok) v predmetnom konaní akokoľvek
procesne reagoval, čím mohol a mal zabrániť min. ďalšiemu navyšovaniu trov konania, pričom uvedené
poukazuje taktiež na skutočnosť, že žalobca sa na zmenu právnej úpravy ako dôvod hodný osobitného
zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania odvoláva až „dodatočne“, keďže jeho tvrdenia o tom, kedy
mal objektívne možnosť oboznámiť sa s predmetným právnym predpisom min. nekorešpondujú s jeho
konaním resp. nekonaním vo veci samej ihneď po tom ako sám tvrdí, ako sa mohol s predmetným
právnym predpisom oboznámiť, t.j. 1.1.2012, kedy zákon č. 348/2011 Z.z., na ktorý sa žalovaný odvoláva
nadobudol účinnosť.

Tvrdenia žalobcu, ktoré uvádza vo svojom odvolaní, žalovaný považuje za účelové. Ak by sme totiž aj
osvojili aj „najexplicitnejšie“ tvrdenie žalobcu, že predmetným právnym predpisom sa mohol oboznámiť
až po nadobudnutí jeho účinnosti t.j. 1.1.2012, uvedenú skutočnosť nemožno považovať za dôvod hodný
osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., t.j. pre nepriznanie náhrady trov konania
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, t.j. žalovanému, aj z logického dôvodu, ktorý odporuje
tvrdeniam žalobcu: Predmetný právny predpis, na ktorý sa žalobca odvoláva, nadobudol účinnosť dňa
1.1.2012. Žalobca však žalobný návrh v tomto konaní zobral späť až 13.2.2013, t.j. písomným podaním
v deň pojednávania, na ktorom bolo predmetné konanie zastavené, t.j. viac ako jeden kalendárny rok
po 1.1.2012, t.j. viac ako jeden kalendárny rok po dni, kedy sa podľa vlastných vyjadrení mohol žalobca
s predmetným právnym predpisom oboznámiť.

Žalobca vo svojom odvolaní poukazuje taktiež na skutočnosť, že ... „rovnaký súd ešte dňa 3.4.2012 v
identickej veci sp. zn. 32Cbi/46/2011 o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalobe vyhovel a
to aj s poukazom na možnosť uspokojenia žalobcu dávkou garančného poistenia ...“ Žalobca však ďalej
neuvádza, že predmetný rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 3.4.2012 sp. zn. 32Cbi/46/2011-29
bol uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoKr/16/2012-55 zo dňa 25.2.2013 zrušený aj s
odôvodnením: „V tomto smere je odôvodnenie nedostatočné, pretože len tvrdí, že je tu daný minimálne
predpoklad pravdepodobný vyššej miery uspokojenia pohľadávok žalobcu z garančného poistenia
ponúkaného Zákonom o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) a to bez skúmania podmienok, ktoré sa
vyžadujú na vznik tejto dávky.“



Taktiež uvedené konanie je konaním sporovým, vyvolaným reštrukturalizáciou. Účastníci konania si
preto musia byť vedomí rizika možnej náhrady trov konania v prípade ich neúspechu. Je potrebné
zdôrazniť, že predmetné súdne konanie inicioval sám žalobca a to podaním žaloby aj napriek
kvalifikovanému právnemu zastúpenia. Trovy konania žalovaného resp. trovy právneho zastúpenia
žalovaného v predmetnom súdnom spore tak neboli ani nemohli byť vyvolané konaním žalovaného ani
samotnou reštrukturalizáciou, ale vznikli výlučne v dôsledku súdneho sporu, ktorý inicioval sám žalobca
po vlastnom zvážení, bez možnosti žalovaného podania žaloby a jej následné späťvzatie zo strany
žalobcu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.

Na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 28.12.2010 sp. zn. 32R/3/2010, v právnej veci
navrhovateľa M. G. s.r.o., F. 1, XXX 01 N., IČO: XX XXX XXX o návrhu na povolenie reštrukturalizácie,
Okresný súd Košice I rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči spoločnosti M. G. s.r.o. a
uznesením sp. zn. 32R/3/2010 zo dňa 12.1.2011 rozhodol o povolení reštrukturalizácie spoločnosti M.
G. s.r.o. V nadväznosti na vyššie uvedené taktiež oznamujeme konajúcemu súdu, že uznesením zo
dňa 3.11.2011 (zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 9.11.2011) sp. zn. 3CoKR/18/2011 Krajský súd
v Košiciach už potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa
25.8.2011 a ďalej rozhodol tak, že končí reštrukturalizáciu dlžníka.

V súvislosti s vyššie uvedenou reštrukturalizáciou žalovaného bolo podaných niekoľko desiatok žalôb
na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu zo strany bývalých zamestnancov žalovaného,
zastúpených tým istým právnym zástupcom. Jedná sa o obsahovo takmer totožné resp. identické súdne
spory s týmto súdnym sporom.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na niekoľko z uvedených rozhodnutí Okresného súdu Košice I a to:
uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/51/2011-32 zo dňa 18.12.2012, uznesenie Okresného
súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/60/2011-22 zo dňa 12.12.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp.
zn. 26Cbi/58/2011-34 zo dňa 12.11.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/59/2011-33
zo dňa 12.11.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/48/2011-32 zo dňa 12.11.2012,
uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/56/2011- 32 zo dňa 5.11.2012, uznesenie Okresného
súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/57/2011-32 zo dňa 5.11.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp.
zn. 26Cbi/47/2011-31 zo dňa 5.11.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Cbi/52/2011-23
zo dňa 6.11.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Cbi/50/2011-47 zo dňa 18.10.2012,
uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Cbi/60/2011-48 zo dňa 18.10.2012, uznesenie Okresného
súdu Košice I sp. zn. 32Cbi/50/2011-21 zo dňa 15.5.2012, ktorými konajúci súd vo vyššie uvedených
identických súdnych sporoch s týmto súdnym sporom, žalovanému priznal náhradu trov konania.

Taktiež žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoKR/19/2012-36 zo
dňa 27.11.2012, ktorým konajúci Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní žalobcu proti vyššie
uvedenému uzneseniu Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cbi/50/2011-21 zo dňa 15.5.2012 tak, že
potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. v časti v ktorej bola žalobcovi
uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Žalobca v predmetnom odvolaní namietal okrem
iného aj „nedokonalosť právnej úpravy.“ Z predmetného uznesenia Krajského súdu v Košiciach: „Súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a
preto aj správne rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
uznesenia ....“ „Zavinenie v tomto prípade možno posudzovať len z procesného hľadiska. Nemožno
ho posudzovať podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci
samej. Preto ak vzal žalobca žalobu späť z procesného hľadiska zásadne platí (nejde tu o prípad § 146
ods. 2 druhá veta O.s.p), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy
konania.“

Žalovaný si zároveň uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania, pričom náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní, vyčísľuje nasledovne: 1x úkon právnej služby podľa § 11 ods.
1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb: - vypracovanie a podanie písomného Vyjadrenia k odvolaniu zo dňa
17.4.2013(Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 20.3.2013 - na základe výzvy súdu) 60,07 eur + režijný



paušál 7,81 eur = 67,88 eur, spolu 67,88 eur základ pre DPH, 13,57 eur (20% DPH). Trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní spolu s DPH: 81,45 eur.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby po preskúmaní žalobcom
napadnutého II. výroku uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 13.2.2013 sp. zn. 30Cbi/56/2011-29,
konania ktoré mu predchádzalo, dôvodov odvolania rozhodol podľa ust. § 219 O.s.p. a napadnuté
uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 13.2.2013, sp. zn. 30Cbi/56/2011-29 v časti žalobcom
napadnutého II. výroku potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,45
eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom,
a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 219
ods. 2 O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa odvolací
súd uvádza nasledovné:

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť.

Zavinenie v tomto prípade možno posudzovať len z procesného hľadiska, nemožno ho posudzovať
podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej.

Preto ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo
byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal za 1 úkon právnej služby
podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb a to za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 60,07 eur + režijný paušál 7,81
eur spolu 67,88 eur a 20% DPH vo výške 13,57 eur, čo spolu činí 81,45 eur.

Toto uznesenie bolo prijaté rozhodnutím senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.