Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/216/2015 z 14. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 14. marca 2016, sp. zn. 5Co/216/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7813203527.4 Krajský súd Košice | 5Co/216/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7813203527.4 | 2016-03-14 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc420807-9256-448b-a7a0-b2016a10aa2c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203527.4 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/216/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203527
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203527.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1, Nové
Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej L. J., S., E. XX,
o zaplatenie 516 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 4C/410/2013-79 z 22.1.2015 Okresného
súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e rozsudok
v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.
V ostatnej časti p o v r d z u j e rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov tohto konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, vydania akého rozhodnutia sa žalobca žalobou podanou podľa
NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu; ďalej len Nariadenie], domáhal, na
čo poukázal, čo žiadal a čo nežiadal, aké listinné dôkazy k žalobe pripojil, čo uviedol na jeho výzvu,
aby predložil zmluvu o úvere uzavretú medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou a, že žalovaná
v súlade s čl.5 Nariadenia mu nedoručila odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu. Poukázal na to, že
vykonal dôkazy v súlade s čl.7 ods.1 písm. b) v spojení s čl.9 ods.1 až 3 Nariadenia a to oboznámením sa
so Zmenkou z 24.8.2009, ako aj so Zmluvou o úvere uzavretou 24.8.2009 medzi predchodcom žalobcu
Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovanou vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len
VPPÚ) a uviedol, čo vyplýva z originálu zmenky predloženej žalobcom a zo Zmluvy o úvere uzavretej
24.8.2009 medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava, IČO: 35 807 598 a žalovanou a, čo je konštatované v čl.11
a 17 VPPÚ. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná
a preto ju zamietol. Zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie podľa Nariadenia, nakoľko
žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky (ďalej len ČR) a žalovaná
je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky (ďalej len SR), že predmetom
konania je cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje 2 000 € bez prísl., čo je v súlade s čl.2 a 3 cit.
Nariadenia, že predmetom konania je spor zo zmenky a, že zmenka bola vystavená podľa slovenského
práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR. V prvom rade posúdil
platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zák.č.191/50 Sb. - Zákon zmenkový
a šekový a uzavrel, že predložená zmenka je vlastnou zmenkou, ktorá je upravená v čl.1 druhej časti
zák.č.191/50 Sb. Vychádzajúc z § 5,§ 11,§ 33,§ 48 ods.1,§ 75 a § 77 zák.č.191/50 Sb. (ich znenie citoval)
preskúmal predloženú zmenku a zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené 2 možnosti zaplatenia,
čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V zmenke sú totiž uvedené 2 údaje o zročnosti, čo spôsobuje



neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s § 37 ods.1 O. z. (aj jeho znenie citoval). Neurčitý údaj zročnosti
zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu zaplatím za túto zmenku pri predložení
je uvedená zročnosť zmenky na videnie a z údaja na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia je
uvedená zročnosť zmenky na určitý čas po dáte vystavenia. „Jedná sa“ teda o neurčitý údaj zročnosti,
resp. o zročnosť postupnú, ako je to uvedené v § 33 ods.2 zák.191/50 Sb. Takáto zmenka sa považuje za
neplatnú [rozhodnutie Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 1Obdo/59/2010 z 26.1.2011]. Problematiku
zročnosti zmenky upravuje § 33 a n. zák.191/50 Sb., kde sú taxatívne vymenované 4 spôsoby, ktorými
je možné stanoviť zročnosť. Iný spôsob určenia zročnosti zakladá neplatnosť zmenky (rozsudok NS SR
1Obo/23/2010, rozsudok Vrchného súdu v Prahe 9Cmo/504/1998). Prvý spôsob zročnosti zmenky je,
že sú zročné na videnie - vistazmenky. Druhý spôsob zročnosti zmenky je na určitý čas po videní (napr.
za 30 dní po videní) nazývané lehotové vistazmenky. Tretí spôsob zročnosti zmenky je určitý čas po
vystavení (napr. za 30 dní po vystavení) nazývané datozmenky. Štvrtý spôsob zročnosti zmenky je fixná
zmenka, ktorá má uvedený konkrétny dátum zročnosti, pričom je prípustný aj opisný spôsob, ak z neho
vyplýva konkrétny deň, v ktorý sa má platiť. V prejednávanej veci bola určená kombinovaná zročnosť a to
jednak na videnie a jednak fixná zmenka s povinnosťou platenia v lehote 4 rokov od vystavenia. Dospel
k záveru, že predložená zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa § 33 ods.1 zák.191/50 Sb. a preto
je podľa ods.2 cit. § neplatná, preto žalobu zamietol. Zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s
právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená
ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Zdôraznil, že
v konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho vzťahu,
z ktorého zmenka vznikla (najmä § 495 O. z. a § 17 zák.191/50 Sb.). Právna konštrukcia indosácie
zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od žalovaného ako spotrebiteľa vymôcť jednak
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou
poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. Právny inštitút zmenky je
síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto formálnosť samotná by nemala
vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo zúčastnených strán. Zmenkový dlžník
a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení, avšak faktická situácia môže byť
odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu k tým subjektom, od ktorých nie je
možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich môže mať celkom fatálne dôsledky
v podobne vzniku dlhovej špirály. Nie je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v
neprospech jednej zmluvnej strany. Nakoľko zmenka bola vystavená žalovanou v súvislosti s uzavretou
spotrebiteľskou zmluvou o úvere, ex offo preskúmal zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva
zmenky a preto bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka. V danom prípade
postupoval podľa O. s. p., O. z. a z.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade so Smernicou
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/
EHS a smernicou č.2005/29/ES. Vychádzajúc z čl.2 písm. a) a čl.3 ods.1,2 smernice 93/13/EHS, § 121
O. s. p.,§ 37 ods.1,§ 39,§ 52 ods.1,2,§ 53 ods.1,2,4 písm. k),ods.5,§ 54 O. z. a § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch (ich znenie citoval), mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny
prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD)
C-419/2011 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný ESD v konaní
pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa
záverov tohto rozhodnutia, napriek tomu, že v danom prípade „sa jedná“ o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo VPPÚ, teda jej obsah a ani konkrétne
znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so
spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v čl.17 VOP, podľa ktorého zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky, je v priamom rozpore s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. podľa zmenky sa zmenková
suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne odo dňa, kedy sa stal v podľa čl.4 VPPÚ splatný celý
dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so
zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov
zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky považoval za podmienku, ktorá je podľa
čl.2 písm. a) v spojení s ust. prílohy ods.1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o
podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa
neprimerane vysokého prísl. pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zmluvné dojednanie - dohodu
o vyplnení zmenky považoval za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s § 53 ods.4 písm. k) O. z.
požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.



Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Opäť
citoval znenie § 54 ods.5 O. z. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne,
čo je - podľa jeho názoru - v rozpore s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k
plynutiu ktorého dochádza výlučne na základe (následkom) porušenia zmluvných povinností zo strany
dlžníka. Podľa právnej úpravy účinnej v SR od 15.1.2009, konkrétne § 369 ods.1 Obch. zák. platí,
že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokov
z omeškania stanovenej nar.vl.č.87/95 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení neúplnej zmenky
s úrokom 0,25 % denne, ide o obchádzanie uvedeného zákonného ust. so zámerom získať v prípade
porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške. Dospel k záveru, že
dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo VPPÚ je právnym úkonom obchádzajúcim zák., ktorý je podľa
§ 39 O. z. absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje
neplatnosť zmenky. Zistil, že oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa §
4 ods.2 písm. h),i),j),k) zák.č.258/01 Z. z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN,
priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods.3 cit. zák. sa považuje úver za
bezúročný a bez poplatkov. Aj z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Výrok o trovách konania oprel o § 142 ods.1 O. s. p. a uviedol, že neúspešnému žalobcovi nevznikol
nárok na náhradu trov tohto konania a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila.
Proti rozsudku podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s.
p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s §221 ods.1 písm.
f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm.
f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový
úrok 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne
neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. 2. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila
žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku
je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o
tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku
jednoznačne súhlasila. 3. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR
5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 4. Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu
ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004),
z odôvodnenia ktorého citoval.5. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať predovšetkým
na nespornosť jej záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa
nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový
úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala.6.
Zároveň poukázal na podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia okresnych súdov (ďalej len OS)
v svojich skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých OS priznali mu nárok v plnom rozsahu, a to
konkrétne: Rozsudok OS Lučenec 13C/88/2013 z 13.2.2014, OS Revúca 3C/8153/2013 zo 6.3.2014 a
OS Martin 8C/198/2013 z 11.2.2014. Z odôvodnenia uvedených rozsudkov citoval.7. Zároveň poukázal
aj na rozsudok Krajského súdu Nitra 5Co/16/2010 z 3.2.2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta
(ďalej len pokuta) 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná, vzhľadom na účel,
ktorý pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu pokuty,
avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá ma zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a
v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia sa nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke
napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné
na tento spor. Citoval z odôvodnenia uvedeného rozsudku. 8. Súd zároveň dospel k záveru, že žalovaná
je, o. i., povinná k zaplateniu 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v
danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej z dôvodu, že nepredložil dôkaz,
kedy pred podaním žaloby predložil zmenku žalovanej k zaplateniu. 9. Vzhľadom na to, že súd nedoručil
riadne vyjadrenie žalovanej na tlačive C a tým zmaril možnosť na jeho vyjadrenie v konaní pred súdom
a ak žalovaná tvrdí, že predložené doklady o úhradách predstavujú platby na zmenku, žiadal, aby svoje
tvrdenie v konaní preukázala, a to predovšetkým tým, že preukáže že zmenka bola v čase jednotlivých
úhrad už splatná, teda už bola žalovanej predložená na platenie. Zdôraznil, že dôkazné bremeno na
preukázanie týchto skutočností leží na pleciach žalovanej. 10. „Ppísal“ okolnosti predloženia zmenky na
platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom odseku, pričom zároveň
vysvetlil, že keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu indosant nenechal uvedené



skutočnosti zistiť verejnou listinou. 11. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že mu nie je
známe, že by niektorý z účastníkov túto skutočnosť namietal, resp. spochybňoval. Nejde teda o spornú
skutočnosť. Zároveň poukázal na to, že aj v prípade, že by žalovaná (nie súd, ktorý nie je oprávnený v
konaní vznášať hmotnoprávne námietky) takú námietku vzniesla, dôkazné bremeno by v takej situácii
ležalo na nej a to s poukazom na čl. I § 46 ods.1 a 2 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového a šekového
zák. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania: 34,86 € bez DPH
za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál. Príloha: Rozsudok OS Revúca 3C/8153/2013
zo 6.3.2014, Rozsudok OS Lučenec 13C/88/2013 z 13.2.2014, Rozsudok OS Martin 8C/198/2013 z
11.2.2014.
Podľa § 208 O. s. p. ak je žaloba vzatá späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie
nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí,
ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého
stupňa a konanie zastaví.
Podľa § 222 ods.2 O. s. p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie žaloby späť,
alebo schváli zmier.
Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 29.2.2016 (doručenka pri č.l.106), avšak sa k
nemu nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaná uznesením 5Co/216/2015-106 z 23.2.2016, ktoré jej bolo
doručené tiež 29.2.2016 (doručenka pri č.l.103).
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1 O. s. p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku
0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v ostatnej časti rozsudok potvrdil
podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne
posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.
Súd rozhodnutie zruší, len ak (o. i.) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom [§ 221 ods.1 písm. f) O. s. p] alebo súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 221 ods.1 písm.
h) O. s. p.].
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom
posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom
poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento odvolací
dôvod nie je daný.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:



Vzhľadom na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca
pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti
uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv.
hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich
vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu
je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od
1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej
zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01
Z. z.
Čo sa týka nepriznania žalobcovi zmenkového úroku v sadzbe 0,06 % denne, je napadnutý rozsudok
v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho
kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo
veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod
č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej žiadne
trovy nevznikli.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.