Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/216/2012 z 29. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. januára 2013, sp. zn. 17CoE/216/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6107205710.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoE/216/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6107205710.1 | 2013-01-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 písm. c) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f311dbf-bdc3-4401-b432-9ecb85b4ae1d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6107205710.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/216/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107205710
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6107205710.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného HYPO FINANCE, s. r.
o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 903 457, zastúpeného advokátska kancelária RASLEGAL,
s. r. o., so sídlom Františkánske námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti povinnému: 1/ H.
R., nar. XX. XX. XXXX, B.. U. XXX/XX, XXX XX U. O., 2/ G. L., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX X. XXX, 3/ T.
R., nar. XX. XX. XXXX, B.. U. XXX/XX, XXX XX U. O., a 4/ I. R., nar. XX. XX. XXXX, B.. U. XXX/XX, XXX
XX U. O., pre vymoženie pohľadávky vo výške 22.661,32 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom so sídlom Exekútorského úradu Radlinského 27/B, Bratislava,
pod sp. zn. EX 1/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
2Er/332/2007-34 zo dňa 21. 06. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Dovolanie je prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

Exekúciu, výkon ktorej okresný súd povolil udelením poverenia súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi
Peltznerovi dňa 04. 04. 2007, bez návrhu účastníkov vyhlásil okresný súd za neprípustnú a zastavil ju
podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) s odôvodnením,
že notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Miloslavom Kováčom so sídlom Notárskeho úradu v
Bratislave dňa 21. 11. 2006 pod sp. zn. N XXX/XX, Nz XXXXX/XX, B. XXXXX/XX nie je materiálne
vykonateľným exekučným titulom. K tomuto záveru dospel po zistení, že vyhlásenie povinných o uznaní
dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne (v ten istý deň) ako bola uzavretá zmluva o úvere, teda v čase,
keď dlh neexistoval, existoval len záväzok povinných po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné
prostriedky vrátiť. Do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť v prípade, ak
by povinná osoba po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky nevrátila, nebolo však
určité, či vznikne, ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a
nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohli povinní realizovať právo záväzok uznať. Predmet
plnenia je v notárskej zápisnici vyjadrený neurčito (neurčiteľne). Dlh mohol vzniknúť kedykoľvek a v
akejkoľvek výške a v deň uznania dlhu ani nebolo zrejmé, či a v akej výške skutočne vznikne. Podľa § 574
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie je kogentnej povahy, je neprípustné, aby sa niekto
vzdal práva (práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré (právo) môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto
dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
a to aj v prípade, že je úkon urobený v kvalifikovanej forme vo forme notárskej zápisnice. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastala priamo zo zákona a pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada aj bez
návrhu. Notárska zápisnica je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom. Súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného
konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie
sú splnené, musí rozhodnúť o zastavení exekúcie. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe



titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 164/96). Notárska
zápisnica, na podklade ktorej sa vedie exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom pre
neplatnosť právneho úkonu, ktorým povinná osoba uznala dlh voči oprávnenej osobe.

Rozhodnutie o trovách exekúcie odložil súd na dobu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o
zastavení exekúcie.

Uznesenie okresného súdu napadol odvolaním oprávnený. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2
písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s.
p.“) s tvrdením, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. tým, že účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.
s. p., súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., že súd vec nesprávne právne posúdil.

K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo nesprávnym procesným postupom súdu, ktorý prijal závery
a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. K záveru, že uznanie záväzku obsiahnuté v notárskej
zápisnici je neexistentným, prípadne neplatným právnym úkonom, dospel okresný súd z dôkazného
prostriedku v podobe notárskej zápisnice z 21. 11. 2006 sp. zn. N XXX/XX, Nz XXXX/XX, B. XXXXX/
XX, ktorý vykonal mimo pojednávania a bez toho, aby sa k nemu ako vykonanému dôkazu mali
možnosť vyjadriť účastníci konania. Tým výrazne zasiahol do základných práv a slobôd účastníkov
a porušil ich právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a Ústavy Slovenskej republiky. Súd vo veci rozhodol bez riadneho prejednania veci
samej bez riadneho dokazovania v rozpore s princípom kontradiktórnosti súdneho konania a spôsobil
niekoľkoročné zbytočné prieťahy. Exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú po viac ako piatich rokoch
od jej začatia po tom, ako bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Opakované preskúmanie
exekučného titulu z hmotnoprávnej stránky po tom, ako exekučný súd už exekučný titul raz pri
vydávaní poverenia preskúmal, je v prebiehajúcej exekúcii nežiaducim a nevhodným postupom, ktorý v
oprávnenom vzbudzuje pochybnosť o nezaujatosti súdneho rozhodnutia. K odňatiu možnosti konať pred
súdom došlo aj tým, že rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie spojil
súd v jednom uznesení do jedinej výrokovej vety. Konštrukcia spojenia výrokov o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a jej zastavení je nevhodnou z dôvodu, že ide o navzájom na seba nadväzujúce výroky a
nevyhnutnou podmienkou rozhodnutia o zastavení exekúcie je právoplatný výrok o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú. Odňatie možnosti spojením týchto výrokov konať pred súdom spočíva v tom, že súd
odňal možnosť účastníkovi podať proti každému z týchto rozhodnutí samostatné odvolanie.

Exekučný súd na viacerých miestach svojho odôvodnenia dospel k nesprávnym právnym záverom.
Prejav vôle povinných v notárskej zápisnici, ktorá má byť exekučným titulom, bez pochýb podradil
pod normu uznania záväzku, ale výklad a aplikácia ustanovenia § 323 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) uskutočnený súdom
prvého stupňa nie je správny. Záväzok povinných vznikol zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere podľa
Obchodného zákonníka je konsenzuálny kontrakt, ktorý je zavŕšený momentom, keď sa zmluvné strany
v písomnej forme dohodli o podstatných náležitostiach tejto zmluvy. Na rozdiel od zmluvy o pôžičke
podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je reálnym kontraktom, sa k vzniku záväzkov zo zmluvy o úvere
nevyžaduje faktické plnenie ani jednej zo zmluvných strán. Podpisom zmluvy o úvere sa povinní 1/ až 4/
dostali do pozície dlžníkov a to aj v prípade, ak by k plneniu (poskytnutiu finančných prostriedkov, teda
úveru) zo strany oprávneného nikdy nebolo došlo. Právny záver súdu, že vyhlásenie povinných o uznaní
dlhu v notárskej zápisnici, ktoré vzniklo súčasne (v ten istý deň) ako bola uzavretá zmluva o úvere, teda
v čase, keď dlh neexistoval, existoval len záväzok povinných po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté
finančné prostriedky vrátiť, nie je správny. Súd nesprávne oddeľuje termíny dlh a záväzok. Pojmy dlh a
záväzok sa dlhodobo vykladajú tak, že ide o synonymá. Exekučný súd v rozhodnutí zvýraznil podmienku
určitosti právneho úkonu uznania záväzku podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka, ale z
dôvodov rozhodnutia vyplýva, že zásadný nedostatok uznania záväzku videl súd v tom, že predmetom
uznania bol dlh, ktorý v čase úkonu údajne neexistoval. Oprávnený tvrdí, že záväzok (dlh) povinných
1/ až 4/ existoval od momentu uzavretia zmluvy o úvere. Takýto dlh bol nielenže existentný, ale aj
určitý. Inštitút uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Občianskeho zákonníka nie



je viazaný iba na záväzok, ktorým je dlžník už v omeškaní. Súd nesprávne zamieňa kategórie „budúceho
dlhu“ s existenciou záväzku (práva na plnenie), s ktorým dlžník ešte nie je v omeškaní. Dlh, s ktorým
dlžník ešte nie je v omeškaní, nie je „budúci dlh“.

Okresný súd nesprávne interpretoval aj § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď vyslovil, že je
neprípustné, aby povinní v 1/ až v 4/ rade učinili uznávací prejav k „budúcemu dlhu“ a tým sa vzdali
svojho práva uznať dlh, ktorý môže vzniknúť až v budúcnosti. Okresný súd tým vyslovil v poradí už tretí
dôvod, pre ktorý by uznanie záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici malo byť neexistentným, prípadne
neplatným právnym úkonom. Úvahy a závery súdu sa navzájom vylučujú. Pre rozpor s ustanovením §
574 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže byť právny úkon neplatný len za predpokladu, že je perfektný
a netrpí inou vadou so sankciou neplatnosti.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
15CoE/147/2010-59 z 31. 08. 2010 považuje oprávnený za zásah do jeho práva na spravodlivé súdne
konanie. Oprávnený nebol účastníkom uvedeného konania a skutkové a právne závery prezentované
jeho účastníkmi, ktoré si Krajský súd v Banskej Bystrici osvojil a zaujal k ním svoje stanovisko v
odôvodnení rozhodnutia oprávnenému nie sú známe. Je neprípustné odôvodňovať súdne rozhodnutie
odkazom na iné súdne rozhodnutie. Oprávnený navrhuje uznesenie prvostupňového súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Povinní v 1/ až 4/ rade vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedli, že notárska zápisnica vôbec
neobsahuje platné vyhlásenie povinných o uznaní dlhu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX-XX, pretože
povinné ako dlžníčky z pôžičky výslovne neuznali nárok čo do dôvodu a výšky. Ak by niektoré z vyjadrení
povinných obsiahnutých v notárskej zápisnici považoval súd za uznanie dlhu, išlo by o nezákonný postup
v zmysle § 39, § 558, § 574 Občianskeho zákonníka, pretože v čase spísania notárskej zápisnice dlh
neexistoval. Dlh v čase uznania neexistoval. Úver bol H. R. poskytnutý až dňa 16. 01. 2007. Krajský súd
v Banskej Bystrici práve v rozhodnutí sp. zn. 15CoE/147/2010 vyslovil názor, že uznanie dlhu v notárskej
zápisnici spísanej v ten istý deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke je v rozpore s ustanovením § 574
ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v deň spísania zmluvy o pôžičke dlh neexistuje a uznanie dlhu
v rozpore s § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka má charakter vzdania sa práva na popretie záväzku,
ktorý vznikne až v budúcnosti. Zmluvu o úvere a v nej obsiahnuté dojednania o zmluvnej pokute považujú
povinné za neplatné. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a oprávnenému
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Vec prejednal krajský súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v celom
rozsahu a uznesenie okresného súdu ako vecne správne vo výroku podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Okresný súd uznáva, že notárska zápisnica je v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku
exekučným titulom, ak je v notárskej zápisnici vyjadrený právny záväzok, vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia a ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila. Za podstatné pre posúdenie materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice
považoval, že bola spísaná v ten istý deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere s oprávneným pod
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa osoba oprávnená (oprávnený v exekučnom konaní) zaviazala
poskytnúť osobám povinným (povinné v exekučnom konaní) úver vo výške 11.621,19 Eur za podmienok
uvedených v zmluve. Z tejto skutočnosti vyvodil, že v deň spísania notárskej zápisnice a vyhlásenia
povinných o uznaní dlhu žiadny dlh neexistoval. Uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie, ktorý snáď
v budúcnosti vznikne.

Podstatnou otázkou pre právne posúdenie veci je otázka, či záväzok splatiť peňažný dlh (záväzok)
v budúcnosti je možné uskutočniť v ten istý deň ako bola uzavretá zmluva o úvere bez ohľadu na
skutočnosť, či na základe úverovej zmluvy došlo alebo nedošlo k reálnemu peňažnému plneniu, keď
zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka je účinná jej uzatvorením.



Zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Odvolací súd súhlasí s názorom oprávneného, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, z ktorej
už dohodou zmluvných strán o jej obsahu vznikajú práva a povinnosti a na jej vznik sa nevyžaduje
aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Uzatvorením zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje na
požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky (záväzok veriteľa) a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Záväzok dlžníka z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky síce existuje od momentu uzavretia zmluvy o úvere, ale dlh na jeho strane
môže vzniknúť len po tom, ako veriteľ peňažné prostriedky poskytne. Ak peňažné prostriedky podľa
úverovej zmluvy poskytnuté nebudú, dlh nevznikne, pretože druhý účastník zmluvy nemá aké peňažné
prostriedky vrátiť.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je možné písomne uznať určitý záväzok. Dôraz sa v
tomto zákonnom ustanovení kladie na pojem „určitý záväzok“. Určitým peňažným záväzkom je len
taký záväzok, v ktorom je uvedená presná suma alebo určiteľný presný spôsob jej výpočtu. Dôležitou
skutočnosťou pre platné uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka (podľa hmotného
práva) a pre právny záväzok podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku (podľa procesného práva)
teda nie je dátum vzniku záväzku a úkonu uznania záväzku, ale len to, či v čase uznania záväzku je
tento záväzok vyjadriteľný určite, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti čo bolo predmetom uznania.
Ak by v notárskej zápisnici spísanej v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka bol vyjadrený záväzok zo zmluvy o úvere konkrétnym spôsobom, bolo by nutné
uznanie takéhoto určitého záväzku považovať za platné a len tá skutočnosť, že sa dlžník zaviazal vrátiť
poskytnuté peňažného prostriedky v deň nasledujúci po uznaní záväzku (v budúcnosti), nemohol by
dátum splatnosti úveru v budúcnosti (po uznaní záväzku) brániť materiálnej vykonateľnosti notárskej
zápisnice obsahujúcej právny záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky až po uzavretí notárskej
zápisnice o uznaní záväzku.

Záväzok povinných vyjadrený v notárskej zápisnici z 21. 11. 2006, ktorý oprávnený predkladá ako
exekučný titul nie je možné považovať za určitý, ktorý by nevzbudzoval pochybnosti, aký záväzok
bol uznaný. Osoby povinné v notárskej zápisnici vyhlásili, že osobe oprávnenej vrátia úver vo výške
11.621,19 Eur, dohodnuté úroky z takto poskytnutého úveru, poplatok za dojednanie úveru / prípravu
úverovej dokumentácie vo výške 963,82 Eur, ale aj poplatok za znovu posúdenie schopnosti povinných
osôb splácať svoje záväzky vo výške 193,68 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 Eur za každé
jednotlivé porušenie článkov 8.1, 8.3 a 8.4 zmluvy. Zmluvná pokuta vo výške 968,43 Eur bola dohodnutá
aj za porušenie článku 8.2 zmluvy. Pre prípad nesplnenia podmienok čerpania úveru sa osoby povinné
zaviazali uhradiť ďalšiu zmluvnú pokutu určenú pevnou sumou 1.659,69 Eur, tiež určenú percentuálnou
sumou z úveru vo výške 2.824,80 Eur. Ďalšia zmluvná pokuta mala byť povinnými osobami zaplatená
vo výške 0,5 % z celkovej „doposiaľ nesplatenej časti úveru a úrokov dohodnutých v článku 1.3 zmluvy
za každý začatý deň omeškania“ a osoby povinné sa zaviazali zaplatiť aj „úrok z omeškania vo výške
0,05 % za každý začatý deň omeškania v prípade omeškania povinných osôb, s úhradou ktoréhokoľvek
peňažného záväzku zo zmluvy. V bode II notárskej zápisnice sú konkrétnou sumou určené len suma
poskytnutého úveru, výška niektorých zmluvných pokút za porušenie určitých článkov zmluvy o úvere,
ale z článkov 8.1, 8.2, 8.3 a 8.4 zmluvy o úvere, ktoré je súčasťou notárskej zápisnice, nie je zistiteľné,
kedy povinnosť platiť zmluvnú pokutu nastupuje. Záväzok zaplatiť oprávnenej osobe zmluvnú pokutu
vo výške 0,5 % z celkovej doposiaľ nesplatenej časti úveru a úrokov dohodnutých v článku 1.3 zmluvy
za každý deň omeškania, zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,5 % za každý začatý deň omeškania
v prípade omeškania osôb povinných s úhradou ktoréhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy nie
je vyjadrením určitého záväzku. Zo spôsobu vymedzenia záväzku v notárskej zápisnici nie je možné
vypočítať konkrétnu sumu záväzku, ktorý bol dňa 21. 11. 2006 uznaný. Povinné v exekučnom konaní v
notárskej zápisnici neuznali určitý záväzok v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale neurčitý
záväzok. Práve neurčitosť uznaného záväzku spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.



Odvolacím súdom vyslovený právny záver je zhodný s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej
republiky vysloveného v náleze z 13. 07. 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000 (ďalej aj „nález“), v ktorom na podnet
obchodnej spoločnosti (oprávneného v exekučnom konaní) riešil ústavný súd otázku, či rozhodnutím
exekučného súdu, ktorý zastavil exekúciu vykonávanú na základe notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, porušil základné právo oprávneného z exekučného konania domáhať sa svojho práva zákonom
ustanoveným spôsobom na nestrannom a nezávislom súde Slovenskej republiky podľa článku 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Podstatnými informáciami z nálezu ústavného súdu I. ÚS 5/2000 pre
súdenú vec 17CoE/216/2012 sú skutkové údaje, že notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia povinnej
osoby o uznaní dlhu bola spísaná 09. 11. 1998, v notárskej zápisnici povinná osoba vyhlásila, že voči
oprávnenému má dlh z neuhradených faktúr vo výške 504.970,55 Eur, ktorý čo do základu aj výšky
uznal a zaviazal sa uhradiť dlh v lehote do 31. 12. 1998 a pre prípad nedodržania termínu splatnosti
vyhlásil, že oprávnenej osobe uhradí aj „úrok z omeškania vo výške 25 % p. a. z istiny za každý
kalendárny deň a ďalej štátom uznanú aktuálnu infláciu“. Povinná osoba výslovne súhlasila s tým, aby v
prípade nesplnenia vyššie uvedeného dlhu sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon
rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Ústavný
súd v náleze poukázal na to, že medzi uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka a uznaním
záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka niet podstatného rozdielu. V oboch prípadoch
ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych úkonoch v oboch
prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka
adresovaný veriteľovi. Ústavný súd v náleze uviedol, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva
zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie a jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako ako vykonateľnosť iných rozhodnutí podľa príslušných predpisov procesného práva. Súd musí
skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto exekučného titulu. Formálna stránka spočíva
v dodržaní formy notárskej zápisnice podľa Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní
obsahových náležitostí predpísaných § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Aj v prípade obsahových
náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené
presným a nepochybným spôsobom, teda musí notárska zápisnica obsahovať presnú individualizáciu
oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah
plnenia atď.. Za prekážku materiálnej vykonateľnosti v notárskej zápisnici o uznaní záväzku nepovažoval
ústavný súd, že v notárskej zápisnici bol uznaný dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice nebol
splatný (notárska zápisnica spísaná 09. 11. 1998, splatnosť dlhu 31. 12. 1998). Ústavný súd sa stotožnil
s názorom okresného súdu, že pochybnosti o vykonateľnosti notárskej zápisnice vyvoláva neurčito
vyjadrený záväzok uhradiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 25 % p. a. z istiny za každý kalendárny
deň, keď z tohto vyhlásenia nie je zrejmé, od ktorého dátumu sa tento úrok z omeškania vypočítava a
tiež neurčito vyjadrený záväzok uhradiť veriteľovi štátom uznanú aktuálnu infláciu z dôvodu, že z tohto
vyhlásenia nie je vôbec zistiteľné, akú konkrétnu sumu sa zaväzuje dlžník zaplatiť a nedá sa zistiť ani
presný mechanizmus stanovenia tejto sumy. S poukazom na uvedené ústavný súd konštatoval, že v
tejto časti týkajúcej sa úroku z omeškania a štátom uznanej aktuálnej inflácie nemožno mať z ústavného
hľadiska námietky proti zastaveniu exekúcie na základe exekučnej notárskej zápisnice.

Odvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil právny záver, že uznanie dlhu zo zmluvy
o pôžičke alebo zmluvy o úvere v ten istý deň, keď bola zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere
uzavretá, nie je platným právnym úkonom súladným s § 558 Občianskeho zákonníka alebo § 323 ods.
1 Obchodného zákonníka z dôvodu, že sa uznáva dlh, ktorý môže vzniknúť iba v budúcnosti, ktorého
výška v čase uznania nebola známa, ktorý v čase uznania nebol určitý. Napriek viacerým sťažnostiam
oprávnených z exekučných konaní namietajúcim porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu
majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd takýmito rozhodnutiami odvolacieho súdu ústavný súd nepovažoval úvahy odvolacieho súdu
vychádzajúce z konkrétnych faktov za nelogické, ale za legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné
(napr. IV. ÚS 183/2011-16 z 12. 05. 2011, IV. ÚS 245/2011-16 z 09. 06. 2011, IV. ÚS 256/2011-15 zo
16. 06. 2011).

Zhrnúc uvedené odvolací súd vyslovuje právny názor, že uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku
a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke
ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne



vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu
žiadny dlh neexistoval. Uznať záväzok podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v notárskej zápisnici
s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice je možné a súladné so zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní
záväzku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia, ale len za
predpokladu, že právny záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici je dostatočne určitý, nevzbudzujúci
pochybnosti, aký právny záväzok na seba vyhlásením do notárskej zápisnice povinná osoba prevzala.

Toto sú odpovede odvolacieho súdu na otázky zásadného právneho významu, pre ktoré podľa § 239 ods.
2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku vo svojom potvrdzujúcom uznesení odvolací súd dovolanie
pripustil.

Za otázky zásadného právneho významu odvolací súd považuje

1. či bráni platnému uznaniu dlhu zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 587 Občianskeho zákonníka
skutočnosť, že v deň vyhotovenia notárskej zápisnice o právnom záväzku a uznaní dlhu majúcej účinky
exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nedošlo k plneniu zo zmluvy o pôžičke
(reálnemu poskytnutiu peňazí),

2. či bráni platnému uznaniu záväzku zo zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka
skutočnosť, že v deň vyhotovenia notárskej zápisnice o právnom záväzku a uznaní dlhu majúcej účinky
exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere
(reálnemu poskytnutiu peňazí).

Okresný súd nehodnotil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX z hľadiska účinkov, aké uzavretie zmluvy o
úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka vyvoláva. Jediným dôvodom, pre ktorý nepovažoval notársku
zápisnicu z 21. 11. 2006 za vykonateľný exekučný titul, bol skutkový záver, že v deň uzavretia zmluvy o
úvere ešte žiadny dlh zo zmluvy o úvere neexistoval. Odvolací súd môže podľa § 219 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu aj v prípade, že je vecne správne iba vo
výroku, nie aj v dôvodoch. Dôvodom, pre ktorý nemala byť notárska zápisnica zo 21. 11. 2006 uznaná za
materiálne vykonateľný exekučný titul, podľa názoru odvolacieho súdu je zistenie, že záväzok povinných
osôb splatiť veriteľovi jeho pohľadávku nebol vyjadrený dostatočne určite. Otázku, či je možné v ten istý
deň, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka alebo zmluva o úvere podľa
ustanovení Obchodného zákonníka uznať dlh, resp. záväzok z týchto zmlúv formou notárskej zápisnice
majúcej účinky exekučného titulu považuje odvolací súd pre rozhodovanie množiacich sa sporov tohto
druhu v exekučnej agende za zásadnú. Túto otázku doposiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky neriešil.
Z tohto dôvodu odvolací súd v uznesení, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, v zmysle §
239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. pripustil dovolanie.

Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu, že mu svojim nesprávnym procesným postupom odňal
možnosť konať pred súdom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Spôsob vyhlásenia exekúcie za neprípustnú Exekučný poriadok neupravuje. Zo žiadneho ustanovenia
Exekučného poriadku nie je možné vyvodiť tvrdenia oprávneného, že nevyhnutným predpokladom
pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku je vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú právoplatným rozhodnutím. I keby sa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení z
dôvodu neprípustnosti exekúcie rozhodovalo dvomi samostatnými výrokmi alebo dvomi samostatnými
rozhodnutiami, súd rozhodujúci o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, aj odvolací
súd rozhodujúci o opravnom prostriedku proti takýmto rozhodnutiam by musel preskúmavať tie isté
skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná a je potrebné ju zastaviť, aké skúma pri rozhodnutí
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie jedným rozhodnutím. Exekučný poriadok len



v jednom prípade vyžaduje osobitné právoplatné rozhodnutie ako podmienku zastavenia exekúcie.
Iba v § 57 ods. 1 písm. e/ Exekučný poriadok ustanovuje, že súd exekúciu zastaví, len ak bolo
právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu.
Priliehavejším dôvodom na zastavenie exekúcie pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu by
bolo použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví,
ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Odvolací súd ale súhlasí aj s tým názorom
okresného súdu, že pokračovanie v exekúcii po zistení, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný,
nie je prípustné, preto musí byť exekúcia v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vyhlásená za
neprípustnú a zastavená.

Okresný súd pre záver o materiálnej nevykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu
nevykonával dokazovanie ako procesnú činnosť osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.
s. p.. Oboznámil sa len s listinou, ktorú k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doložil
oprávnený. Na posúdenie splnenia podmienok pre vedenie exekučného konania (posúdenie formálnej
a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu) nemusí súd podľa názoru odvolacieho súdu nariadiť
pojednávanie a vykonávať dôkaz prečítaním exekučného titulu za prítomnosti oprávneného a povinného.
Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávny procesný postup v procese dokazovania a
odňatie možnosti realizovať oprávnenému jeho procesné práva účastníka.

Názor okresného súdu, že v ktoromkoľvek štádiu konania musí ex offo prihliadať na to, či sú
splnené podmienky núteného vymáhania pohľadávky je plne v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 164/1996 aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 86/2010. Ak materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu nezistil okresný súd v štádiu
rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale až neskôr, musel pristúpiť k zastaveniu
exekúcie aj v neskoršom štádiu exekučného konania. Tento procesný postup exekučného súdu nie je
objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nezaujatom rozhodovaní súdu. Odvolací súd nezistil, že by
vo veci v zmysle § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p. rozhodoval vylúčený sudca.

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p..
Prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie iba odkazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15CoE/147/2010, len v závere odôvodnenia poukázal na už existujúce právoplatné
rozhodnutie postavené na rovnakom právnom názore ako napádané rozhodnutie, ako to urobil aj
odvolací súd s poukazom na uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Aj odvolateľ argumentuje v odvolaní odkazom na rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky.

Prvostupňový súd o trovách exekúcie doteraz nerozhodol. Analogicky podľa § 224 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku rozhodne o trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.