Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoE/357/2012 z 29. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. apríla 2013, sp. zn. 21CoE/357/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2711206397.1 Krajský súd Trnava | 21CoE/357/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2711206397.1 | 2013-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. i) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/82f9ae0e-0405-4445-b162-373a78d601ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2711206397.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/357/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711206397
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2711206397.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21,
Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, U. XXXX/X, U., o žiadosti
na vydanie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 3Er
1455/2011-24 zo dňa 17.5.2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách konania p o
t v r d z u j e .

Odvolanie oprávneného proti zastaveniu konania o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. i) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) konanie s poukazom na to, že oprávnený napriek výzve
súdu, ktorá mu bola dňa 6.10.2011 doručená nezaplatil v určenej lehote súdny poplatok vo výške 16,50
eur zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Oprávnený bol poučený o tom, že ak nebude
súdny poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví.

Súd s poukazom na ust. § 10 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov pristúpil k zastaveniu konania k čomu skonštatoval, že podľa § 4 ods. 1 písm. d) zák.č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oprávnený nie je oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok,
pretože nie sú splnené podmienky pre takéto oslobodenie. Oslobodenie od súdneho poplatku si vyžaduje
kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to, že ide o pokutu a zároveň táto pokuta musí byť vymáhaná
osobitne určeným subjektom, ktorým je štát.

Súd dospel k záveru, že oprávnený má postavenie podnikateľa podľa § 2 ods. 1,2 Obchod. zák., ktorý bol
založený za účelom dosahovania zisku bez ohľadu na to, že v tejto spoločnosti má 100 %-ný majetkový
podiel štát, nejedná sa o také vymáhanie pohľadávok, aké predpokladá ust. § 4 ods. 1 písm. d) zák. o
súdnych poplatkoch, preto sa na danú situáciu neaplikuje ani Nález ÚS SR spis. zn. III. ÚS 63/2006 z
23.8.2006, na ktorý poukazoval oprávnený, nakoľko v danej situácii sa jednalo o vecné oslobodenie od
súdneho poplatku. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že pohľadávka štátu bola postúpená na oprávneného,
teda ju už nevymáha osobitne vymedzený subjekt, ktorým je Slovenská republika, ale súkromný subjekt,
obchodná spoločnosť, preto dôvod pre vecné oslobodenie od súdneho poplatku v danej veci nie je daný.
Ak teda oprávnený súdny poplatok nezaplatil, súd prvého stupňa konanie zastavil.

Podľa § 200 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zároveň rozhodol i o náhrade trov exekučného
konania, na ktoré aplikoval ust. § 14 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhl.č. 288/1995 Z.z. o odmenách a



náhradách súdnych exekútorov a trovy exekučného konania vyčíslil vo výške 2,60 eur, ktorú povinnosť
uložil zaplatiť oprávnenému.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie a žiadal, aby súd
rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a odvolaním napáda nielen
výrokovú časť rozhodnutia o zastavení konania, hoci proti tejto časti odvolanie súd prvého stupňa v
poučení nepripustil, ale i rozhodnutie o trovách konania.

V časti týkajúcej sa zastavenia konania poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval,
keď nepripustil možnosť odvolania, čo by mohlo znamenať porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré
právo podľa názoru odvolateľa mu patrí v súlade s § 205 ods. 2 písm. a),b),f) O.s.p. a vzhľadom i na svoje
stanoviská, ktoré prezentoval pred prvostupňovým súdom trval na tom, že sa na neho vzťahuje vecné
oslobodenie od súdneho poplatku, pretože podstatným pri takomto oslobodení nie je osoba veriteľa, ale
charakter pohľadávky, ktorou je pokuta uložená povinnému v blokovom konaní podľa zák.č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorá skutočnosť sama o sebe je už právnym dôvodom
na oslobodenie od súdneho poplatku. Odvolateľ mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval,
pretože zákon o súdnych poplatkoch rozdeľuje vecné oslobodenie, ktoré vyplýva z ust. § 4 ods. 1,
pri ktorom taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené a nezaoberá sa
osobami a osobné oslobodenie, na ktoré sa vzťahuje § 4 ods. 2 zákona. Skutočnosť, že pohľadávka
nie je vymáhaná štátom je nesprávnym záverom, pretože v spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s.
- oprávnený má Ministerstvo financií SR ako ústredný orgán štátnej správy 100 %-ný podiel majetku,
oprávnený je súčasťou ústrednej správy, preto i naďalej je predmetná pohľadávka vymáhaná v prospech
štátu. V tejto súvislosti predložil odvolateľ súdu i rozhodnutia iných odvolacích senátov z ktorých vyplýval
opačný názor, než prezentoval prvostupňový súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania keď dospel k záveru, že
odvolanie voči zastaveniu konania je potrebné odmietnuť a voči trovám konania nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis.zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého
stupňa vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil, preto v podrobnostiach
odkazuje odvolací súd na odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia a rozhodnutie v časti trov
konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p. odvolací súd odvolanie voči zastaveniu
konania odmietol, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
ale v konaní úspešnému povinnému náhradu trov nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne
nevznikli.

Senátom odvolacieho súdu bolo rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.