{"guid": "1c1364e5-6233-4e96-8c0d-f8c6ec8d26fd:cd8e5070-577a-46e0-b0e8-38a8d8f36964", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7015200928.1", "spisova_znacka": "9Sp/40/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sp/40/2015 z 24. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 24. septembra 2015, sp. zn. 9Sp/40/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7015200928.1", "identifikacne_cislo": "7015200928", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Oľga Lichnerová", "sudca_id": 290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-lichnerova-290", "datum_vydania": "2015-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd8e5070-577a-46e0-b0e8-38a8d8f36964", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200928.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200928.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200928.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/40/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200928
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200928.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Gelnica, katastrálny
odbor, so sídlom Hlavná 1, Gelnica, za účasti H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. C. XXX, v konaní o
preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 299/2015-8 zo dňa 09.06.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu č. V 299/2015-8 zo dňa 09.06.2015.

Navrhovateľovi     n e p r i z n á v a     právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ    j e    p o v i n n ý     zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. X. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 299/2015-8 zo dňa 09.06.2015 rozhodol podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 11.05.2015, ktorého prílohou je
zmluva o zriadení záložného práva č. 114/2015-PTR, uzavretá dňa 26.03.2015  medzi účastníkmi:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava ako záložným veriteľom, zastúpeným Ľ. W.
- konateľom spoločnosti a H. F., bytom Q. C. XXX ako záložcom, zastúpeným na základe Dohody o
splnomocnení: DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava), IČO 42 180 139, v zastúpení s predsedom združenia
F. P. tak, že návrh na vklad zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 11.05.2015 mu bol doručený návrh na vklad v
predmetnej veci. Navrhovateľ - záložný veriteľ navrhol vklad záložného práva k nehnuteľnostiam do
katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva  č. 114/2015-PTR, uzavretej dňa
26.03.2015. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v katastrálnom území F., zapísané na liste vlastníctva
č. XXX ako byt č. XXX na F. bytového domu s č. XXX postaveného na parcele C KN č. XXXX/XX v
celosti a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
XXX/XXXXX-in.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že ako vyplýva z čl. II. záložnej zmluvy,
záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči
záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere, t. j. na vrátenie istiny úveru v sume 500
eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, poplatkov a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy, ako aj ďalších
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Je nepochybné,
že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu, je ďaleko väčšia ako je výška plnenia dlžníka -



záložcu. Tým sa výrazne v neprospech záložcu zasahuje do jeho práv a zároveň sa to prieči dobrým
mravom.

Odporca ďalej posudzoval dohodu o splnomocnení uzavretú dňa 28.03.2014 medzi záložcom ako
splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej, ako splnomocnencom (v záhlaví zmluvy
je uvádzaný DSS Nestor o.z., čo však nemá vplyv na samotné rozhodnutie vo veci) a uviedol, že
na dohodu o splnomocnení je potrebné analogicky nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu, pretože
pokiaľ by nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzavretiu
dohody o splnomocnení. Záložný veriteľ má v predmete činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, jedná sa teda o osobu dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súčasne
nebolo zistené, že by záložca bral úver za účelom svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
preto sa v jeho prípade jedná o osobu spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Zmluvu o úvere preto odporca posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a v kontexte s ňou skúmal aj to, či dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do predtlačenej
formulárovej dohody, pričom splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody. V danom prípade bola
obmedzená možnosť splnomocniteľa zvoliť si splnomocnenca, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu
a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec už bol v dohode o splnomocnení vopred
predtlačený. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú. To v
konečnom dôsledku spôsobilo nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Keďže k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného veriteľa,
odporca považoval dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1,2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2,  zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, § 32  ods. 1, 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní a mal za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom
je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje
Správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vyslovil názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného
právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v
zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre
neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej
len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali
byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a
povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre
Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho
poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená,
že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť
zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému
stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor,
že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo
dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že
správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.



Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia.  Naviac, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.  Vyslovil názor, že predmetná námietka je
teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a
o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do
tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení
ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre
platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma
sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno
skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické
násilie sa v praxi nevyskytuje.

K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že takéto odôvodnenie je predovšetkým
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že rozhodnutie je v tejto časti
odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho orgánu. Nevedno, či správny
orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania.
Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí
chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu
mala dotýkať poplatku, uviedol, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou
náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže
ísť o neplatnosť čiastočnú, a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú
platnosť zmluvy o úvere. Ďalej poukázal na to, že správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými
mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami
poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka,
tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má
prednosť pred aplikáciu Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že
by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav.
Považoval za logické, že s ohľadom na  výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito
nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento
typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi
v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Ďalej uviedol, že hodnotenie úroku
z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň z omeškania bolo aj predmetom viacerých konaní pred
Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR  posúdil takéto zmluvné
dojednanie ako platné. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo/34/2004 zo dňa
21.12.2004, rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/26/2004 zo dňa 22.09.2005, rozsudok NS SR sp. zn.
2Obdo/28/2004 zo dňa 22.09.2005. Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta (analogický úrok z omeškania) vo
výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie
je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. júna 2004,
sp. zn. 33Odo/588/2003). Bol taktiež toho názoru, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý



deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným
plnením povinnosti.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení  platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným  návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 25.09.2015 navrhovateľ, odporca, ani zúčastnená osoba neboli prítomní,
pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 09.09.2015 doručeným
tunajšiemu súdu dňa 16.09.2015, oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Odporca podaním zo dňa 08.09.2015 doručeným tunajšiemu
súdu dňa 14.09.2015, ospravedlnil neúčasť zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 25.09.2015 a
navrhol rozhodnúť v neprítomnosti zástupcu odporcu. Zúčastnená osoba svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnila, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p.
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX  zo dňa 28.03.2014. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 500 eur
a ten sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o
splnomocnení zo dňa 28.03.2014 dlžník splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o
úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom H. F. ako splnomocniteľom a F. P., predsedom
občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 26.03.2015 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 114/2015-PTR medzi
navrhovateľom a dlžníkom, zastúpeným DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci), predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa
k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č
XXXXXXXXX zo dňa 28.03.2014.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či



sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa  a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníkom H. F. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,
na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie DSS Nestor o. z., (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci),
mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie
DSS Nestor o. z., uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v podstate ani
splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými
konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto
dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre
rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníka
mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za neho
záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva
v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil ho záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie DSS Nestor o.z., nebolo oprávnené uzavrieť
záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťou dlžníka.



Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia DSS Nestor o. z., (predtým ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci), ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené
na ochranu práv a oprávnených  záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a
podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXX  zo dňa 28.03.2014 a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľné vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti
vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
zúčastnená osoba si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}