Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 24Cb/183/1995 z 9. 3. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. marca 2016, sp. zn. 24Cb/183/1995, ECLI:SK:KSBA:2016:1095899842.34
Krajský súd Bratislava | 24Cb/183/1995 | ECLI:SK:KSBA:2016:1095899842.34 | 2016-03-09 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/282e0636-e54b-4c2a-ba4a-f8d9adf8007f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1095899842.34

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 24Cb/183/1995
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1095899842
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pospech
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1095899842.34

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave pred samosudcom JUDr. Petrom Pospechom, v právnej veci žalobcu v 1.
rade: CA-AC, spol. s.r.o., Kukučínová 46, 831 02 Bratislava, IČO: 17 325 366, v 2. rade: N.. N. H.,
B.. X.X.XXXX, X. W. XX, XXX XX X., v 3. rade: V. H., B.. XX.X.XXXX, X. W. XX, XXX XX X., v
4. rade: W. Č., B.. X.X.XXXX, O. XX, XXX XX O., všetci zastúpení JUDr. Miroslavom Šimkovičom,
advokátom, Galandova 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: Československá obchodná
banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO : 36 854 140, v 2. rade: alu-one SLOVAKIA, s.r.o.,
Chovateľská 6923/3, 917 01 Trnava, IČO: 31 631 100, zast. AK MST PARTNERS, s.r.o., Laurinská 3,
811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v 1. až 4. rade, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,  v celom rozsahu  z a m i e t a.

O trovách konania  súd rozhodne samostatným uznesením podľa   výsledku v spore.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 24Cb 183/95-308 zo dňa 31.5.2012 rozhodol, že  kúpna zmluva
uzavretá dňa 3.7.1995 medzi ČSOB, a.s.  zahraničná pobočka v SR, Hlavná pobočka  Bratislava,
Legerského 3, Bratislava a heroal-SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom  SNP 1154-15/1, 972 01 Bojnice, IČO:
31 631 100, predmetom ktorej bola  kúpa nehnuteľností nachádzajúcich sa  v katastrálnom území O.,
zapísaných na LV č. XXXX, ako pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 2.215 m2 zastavanej plochy a
nádvorí, súp.č. XXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, v znení dodatku č.1 zo dňa 29.9.1998,
dodatku č. 2 zo dňa 26.8.1999 a dodatku č. 3 zo dňa 21.5.2007, je neplatná. Žalovaných v 1. a 2. rade
zaviazal súd prvého stupňa spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1. až 4. rade trovy konania v
sume 5.394,77 Eur k rukám právneho zástupcu.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 24Cb 183/1995 zo dňa 9.12.2004 rozhodol tak, že  konanie
ohľadom určenia, že žalovaný pri predaji  predmetnej nehnuteľnosti v prospech spoločnosti heroal-
SLOVAKIA, s.r.o. Bojnice, konal protiprávne, čím medzi žalobcom v 1. a 2. rade a žalovaným vznikol
nezodpovednostný vzťah, konanie zastavil a návrh na určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
medzi ČSOB, a.s. zahraničná pobočka v SR, Hlavná pobočka  Bratislava a spol. heroal-SLOVAKIA,
s.r.o. Bojnice zamietol a žalobcov zaviazal na náhradu trov konania.

O odvolaní žalobcov proti tomuto rozsudku rozhodol odvolací súd rozsudkom  sp. zn. 6Obo/251/2005
zo dňa  24.6.2006  tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 24Cb 183/1995 zo dňa 9.12.2004
v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá potvrdil a žalovanému náhradu trov nepriznal.  S vysloveným
právnym názorom súdu prvého stupňa sa nestotožnil a dospel k záveru, že  v predmetnej veci existuje
naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP, lebo vlastník nehnuteľnej veci, i keď doteraz nie je
ešte evidovaná v katastri nehnuteľností, má nového vlastníka. Konštatoval, že touto určovacou žalobou



budú "pro futuro"  vyriešené i ďalšie sporné otázky.  Odvolací súd  dospel k záveru, že žalovaný  neporušil
ustanovenie záložnej zmluvy bod 7 a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal  mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor Slovenskej
republiky a navrhol rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.9.2004, č.k. 34Cb 183/95-308, v
spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.8.2006, č.k. 6Obo 251/2005 v
časti, ktorou bol návrh zamietnutý zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne  dovolanie prejednal  a dospel  k  záveru,  že  kúpna
zmluva uzatvorená medzi ČSOB, a.s. a kupujúcim heroal-SLOVAKIA, s.r.o. je platná, teda ako odvolací
súd správne konštatoval, pri predaji založenej nehnuteľnosti nedošlo k porušeniu bodu 7 Záložnej
zmluvy.  NSSR sa stotožnil  s  právnym názorom vysloveným v mimoriadnom dovolaní, že pri
uspokojovaní pohľadávky žalovaného  priamym predajom založenej nehnuteľnosti nie je jednoznačné,
že nedošlo k porušeniu bodu 7/ Záložnej zmluvy, ako aj že nebola splnená podmienka  predaja  zálohy
"iným spôsobom". Je pravdou, že odvolací súd sa s otázkou skúmania porušenia bodu 7 záložnej
zmluvy zaoberal napriek skutočnosti, že prvostupňový súd túto otázku nezisťoval, keďže žalobu zamietol
z dôvodu  nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Tento postup dovolací súd nepovažoval
za správny a rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, ktorej návrh na začatie konania zamietol,
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že
Krajský súd v Bratislave sa bude musieť zaoberať - v intenciách záverov dovolacieho súdu, či  žalovaný
pri uspokojovaní jeho pohľadávky priamym predajom založenej nehnuteľnosti postupoval tak, že bod 7/
Záložnej zmluvy neporušil, resp. či môže preukázať, že predaj založenej nehnuteľnosti zabezpečoval
ak, aby sa jednalo o "iný vhodný predaj" nielen pre žalovaného.

V novom konaní Krajský súd v Bratislave  rozhodol rozsudkom zo dňa 31.5.2012 tak, že  kúpna zmluva
zo dňa 3.7.1995 medzi ČSOB, a.s., zahraničná pobočka v SR, Hlavná pobočka  Bratislava, Lehockého 3
a heroal - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom SNP 1154/15 Bojnice, predmetom ktorej  bola kúpa nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. O., obec O., zapísaných na LV č. XXXX, ako pozemok parc.č. XXXX/XX, o
výmere 2.215m2 zastavanej plochy a nádvorí a stavba súp.č.  XXX,m postavená na pozemku parc. č.
XXXX/XX, v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.9.1998, dodatku č. 2 zo dňa 26.8.1999 a dodatku č. 3 zo dňa
21.5.2007, je neplatná.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru,  že
konaním žalovaného pri realizácii záložného práva došlo k porušeniu vlastníckych práv vlastníkov
založenej nehnuteľnosti a že kúpna zmluva zo dňa 3.7.1995 svojim obsahom, ale aj účelom, odporuje
zákonu a obchádza ho a je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomuto zisteniu súd prvého stupňa
dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 3.7.1995 uvedená vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia
je neplatná. Svoje rozhodnutie  oprel o ust. § 80 písm.c/ a § 33 ods. 2 Obč. zák. Výrok o trovách konania
oprel súd o úspešnosť žalobcov v 1. až 4. rade, a preto zaviazal obžalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť
žalobcom v 1. až 4. rade trovy konania.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie žalovaný v 2. rade, v ktorom navrhol, aby
NS SR zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh zamietne a žalobcov zaviaže uhradiť žalovanému v
2. rade náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania. Proti rozsudku podal odvolanie aj
žalovaný v 1 rade. Odvolací súd  napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. z. 24Cb/183/1995
zo dňa 31.5.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd videl nedostatky
napadnutého rozhodnutia práve v dokazovaní ohľadom porušenia, resp. neporušenia bodu 7/ záložnej
zmluvy tak zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovaného. Súd prvého stupňa  podľa názoru odvolacieho
súdu jednoznačne nepodložil dôkazmi svoj názor, vyslovený vo výroku napadnutého rozsudku. Znalecké
posudky, na ktoré poukázal súd prvého stupňa a to znalecký posudok Ing. Miroslava Kunu č. 42/93, bol
podľa názoru odvolacieho súdu ako dôkaz neprípustný, keďže bol predložený až po vyhlásení uznesenia
o skončení dokazovania a nebol predložený žalovaným. Pre posúdenie ceny založenej nehnuteľnosti je
dôležitý čas jej predaja a nie čas jej založenia. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa
nevysporiadal ani s otázkou naliehavého právneho záujmu po tom, čo žalobcovia vzali späť žalobu
na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a to vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade.
Rovnako súd prvého stupňa neskúmal existenciu iného kupujúceho, ktorý by bol schopný zaplatiť viac
za predmetné nehnuteľnosti a či nejde len o tvrdenie a či tento  skutočne disponoval vyššou finančnou
sumou. Kupec označený ako pán X., nebol v konaní pred súdom prvého stupňa vypočutý a neboli



ani vykonané dôkazy o jeho solventnosti. Súd sa ďalej nevysporiadal ani s časovým rozpätím medzi
zaslaním listu žalovaného  z 15.5.1995 žalobcovi a uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalovaným a
spol. heroal _SLOVAKIA, s.r.o., dňa 3.7.1995. Záverom  odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je  nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov, odôvodnenia  a aj z dôvodu, že sa súd
nevysporiadal s námietkami žalovaných komforným spôsobom, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným.
Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní malo byť vykonanie dokazovania na zistenie skutkového
stavu, vysporiadanie sa s tvrdeniami účastníkov konania a vo veci rozhodnúť aj o trovách konania.

V novom konaní  súd zistil, že  návrhom žalobcov v 1. až 4. rade, doručeným súdu dňa  19.7.1995, sa títo
domáhajú, aby súd určil realizáciu práva v zmysle záložnej zmluvy č. XXXXX/X/XXXX zo dňa 6.8.1993 a
kúpnu zmluvu, ktorá súvisí  s realizáciou záložného práva vyhlásil za neplatnú. Vykonaným dokazovaním
súd zistil, že medzi  žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade bola uzavretá úverová zmluva, na základe
ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi v 1. rade úver vo výške 1,770.000,- Sk s tým, že čiastku
270.000,-Sk poskytol ako  úver krátkodobý a zvyšok, 1,500.000,- Sk, ako úver strednodobý. V časti
IV. Úverovej zmluvy bol  dohodnutý spôsob splácania, pričom posledná splátka mala byť zaplatená do
30.9.1994. Úverovou zmluvou zo dňa 30.11.1992  odporca poskytol  ďalší strednodobý úver v celkovom
objeme 3,700.000,-Sk, s úrokom vo výške 16,5 %. V časti IV úverovej zmluvy bol dohodnutý spôsob
splácania tak, že  posledná splátka mala byť uhradená dňa 20.11.1996 vo výške 220.000,-Sk.  Okrem
toho bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o uznaní záväzku podľa § 323 Obchodného
zákonníka, ktorou žalobca uznal svoj záväzok voči žalovanému v 1. rade vo výške 1,500.000,-Sk a
zaviazal sa  ho splácať jednorázovo do 31.10.1993. Dňa 6.8.1993 bola medzi žalovaným a žalobcom,
ako  záložným dlžníkom, uzavretá zmluva o zriadení záložného práva. Podľa bodu 1 tejto zmluvy sa
záložné právo zriadilo na zabezpečenie  pohľadávok banky. V čase uzatvorenia záložnej zmluvy záväzok
záložného dlžníka predstavoval sumu 6,270.000,- Sk a predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť
- prevádzková stavba s príslušenstvom, na Š. D. P. O., k.ú. O.. Podľa znaleckého posudku cena
nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 8,437.701,-Sk. V bode 7 tejto zmluvy je zakotvené, že v prípade,
že pohľadávka nebude v plnom rozsahu riadne a včas uhradená, je banka oprávnená podľa  svojej voľby
buď podľa § 151f  Občianskeho zákonníka, alebo podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to po
predchádzajúcom upozornení záložného dlžníka  predajom  založenej nehnuteľnosti vo verejnej dražbe,
alebo  priamym predajom inému záujemcovi vybranému bankou, uspokojiť svoju pohľadávku.

Po vrátení veci  na nové konanie,  súd vypočul svedka L. X. a spol. MAHA, spol. s.r.o. zaslala súdu
na jeho žiadosť vyjadrenie zo dňa 2.4.2014.  Súčasne  na návrh  žalobcov  vykonal súd znalecké
dokazovanie znaleckým posudkom č.  2/2015, vypracovaným určenou znalkyňou Ing arch. Dagmar
Jurovatou. Následne žalobcovia v 1. až 4. rade namietli ako predbežnú otázku, neplatnosť úverovej
a záložnej  zmluvy, ktorú súd skúmal.  Podľa ust. § 15 Obch. zák. v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej a záložnej  zmluvy, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený činnosťou je splnomocnený
na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti dochádza.  Podľa názoru  prvostupňového súdu, N., H.
P. bol ako vedúci organizačnej zložky oprávnený na všetky úkony, ktoré sa predmetnej zložky týkali,
teda aj na uzavretie všetkých zmlúv, ktoré sa týkali predmetného  súdneho sporu. Z rozhodnutia NS SR
sp. zn. 5Obo/17/2000 zo dňa 1.12.2000 jednoznačne vyplýva, že všetky námietky žalobcov v 1. až 4.
rade k údajnej neplatnosti záložnej a úverovej zmluvy, pre údajnú neurčitosť a nedostatok oprávnenia
na ich uzavretie, sú podľa názoru konajúceho súdu neopodstatnené.  K námietke žalobcov v 1. až
4. rade, že v kúpnej zmluve je predávajúci označený ako "N.. H. P., B.. XX.X.XXXX, riaditeľ Hlavnej
pobočky ČSOB Bratislava, štatutárny zástupca ČSOB, a.s. zahraničná pobočka v SR,  Hlavná pobočka
Bratislava, Lehotského 3, Bratislava, IČO:30 805 066", dospel súd  k záveru, že citované označenie
neznamená, že predávajúcim je N.. H. P., ale ČSOB, a.s..

Z bodu 1/ notárskej zápisnice NZ 271/95, v ktorej  je predmetná kúpna  zmluva spísaná je zrejmé,
že v tomto bode, ako aj v bode 2/ je zaznamenaná osoba, ktorá sa k notárovi aj  fyzicky dostavila
a za aký subjekt koná. Podľa názoru súdu, identifikácia predávajúceho je jednoznačne zrejmá aj z
ustanovenia čl. I kúpnej zmluvy. Čo sa týka doplnenia dokazovania znaleckým posudkom Ing. arch
Dagmar Jurovatej, z jej znaleckého posudku vyplynul jediný relevantný záver, že znalecký posudok
Ing. Sekulu č. 87/1995, z ktorého vychádza stanovenie kúpnej ceny nehnuteľnosti, bol vypracovaný
v súlade so zákonom. Stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností je podľa názoru
súdu pre rozhodnutie vo veci právne irelevantné. Znalkyňa  pri určení hodnoty stavieb nepostupovala
podľa právnej úpravy, ktorá bola účinná v rozhodnom čase, ale podľa právnej úpravy, ktorá bola prijatá
o 9 rokov neskôr. Z uvedených  dôvodov hodnotu určenú v znaleckom posudku č. 2/2015 nemožno



pre predmet sporu považovať za správnu a relevantnú. Čo sa týka námietky žalobcov, že konanie
žalovaných a uzavretie kúpnej zmluvy bolo v rozpore s dobrými mravmi, podľa názoru súdu v rozpore
s dobrými mravmi je konanie žalobcov, ktorí v prípade úspechu v tomto konaní môžu získať  vlastnícke
právo k nehnuteľnosti a to bez toho, aby žalovanému v 1, rade bola vrátená celá poskytnutá suma
úveru. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia nepovažujú za  potrebné vrátiť žalovanému v 1. rade
poskytnuté finančné prostriedky a zároveň chcú byť vlastníkmi nehnuteľností, ktorou bola pohľadávka
žalovaného v 1.rade na vrátenie poskytnutého úveru zabezpečená.  Podľa názoru súdu nemožno takéto
konanie žalobcov považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi. Súčasne nie je možné súhlasiť s
tvrdením žalobcov, že kúpna zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Celý predaj nehnuteľností,
jeho ocenenie a dohadovanie kúpnej ceny sa konali v súčinnosti s konateľom žalobcu v 1. rade a
podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností  p. G. Č..  Aj znalecký posudok č. 87/95 bol
vypracovaný n a objednávku p., Č.o. Vychádzajúc zo zápisu z obchodného registra je zrejmé, že p. G.
Č.  bol podľa vtedajšej právnej úpravy konateľom žalobcu v 1. rade, keďže bol ako konateľ zapísaný
v obchodnom registri.  Pri predaji predmetných nehnuteľností žalovaní postupovali v úzkej súčinnosti s
konateľom žalobcu v 1. rade a zároveň podielovým spoluvlastníkom p. Č. a kúpna cena nehnuteľností
bola stanovená na základe znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na základe jeho objednávky,
a preto konanie žalovaných, ako aj uzatvorená kúpna zmluva  nemôžu byť považované za  konanie v
rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu predmetná kúpna zmluva nie je  neplatná pre  rozpor
s ust. § 299 ods. 2 Obch. zák. a ani  pre rozpor s bodom 7/ záložnej zmluvy.  Súd je toho názoru, že
záložná zmluva, ako aj postup žalovaného v 2. rade, rešpektovali všetky oprávnené záujmy žalobcov.
Žalovaný v .rade oznámil žalobcovi v 1. rade podmienky, za ktorých bude akceptovať kupujúceho,
ktorého mu odporučí žalobca v 1. rade.  Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 9.3.2001 žiadneho záujemcu o
kúpu žalovanému v 1. rade neodporučili. Svedok, N.. R., ako aj p. X., neboli ochotní zaplatiť  žalobcovi
v 2. rade ním požadovanú sumu vo výške 10 až 12 mil. Sk. Žalovaný v 1. rade až po neúspechu týchto
rokovaní pristúpil k rokovaniam so žalovaným v 2. rade.  Podľa názoru konajúceho súdu skutočnosť, že
žalobca v 1.rade neodporučil vhodného kupujúceho, nemôže byť považované za porušenie § 299 ods.
2 Obch. zák. Žalobcovia mali možnosť presadiť svoje záujmy a práva, avšak žiadneho záujemcu o kúpu
nehnuteľností neoznámili. Žalobcovia taktiež v konaní nepreukázali, že o údajných rokovaniach s p. V.,
resp. spol. MAHA, s.r.o. informovali žalovaného v 1.rade. Vyhlásenie tejto spoločnosti zo dňa 2.4.2014,
že v roku 1996  nadobudla kúpu nehnuteľnosti v k.ú. V. U., sa ukázalo nepravdivým. Z výpisu z LV č.
XXX, k.ú. V. U. je zrejmé, že vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol povolený až v r. 1997,
teda až 2 roky po uzavretí kúpnej zmluvy. Zo skutočnosti, že žalobca 1/ rokoval o predaji predmetných
nehnuteľností až s dvomi  záujemcami, p. X. H. L.. V., vyplýva jednoznačný záver, že žalobca mal na
získanie vhodného záujemcu dostatočný časový priestor. Podľa názoru súdu, ak teda žalovaný v 1. rade
predal žalovanému v 2. rade nehnuteľnosti za situácie, kedy mu žalobca v 1. rade žiadneho záujemcu
neoznámil, podľa názoru súdu   tým neporušil ust. bodu 7/ záložnej zmluvy a ani ust. § 299 ods. 2
Obch. zák. Predmetné ustanovenie by však porušil v prípade, ak by predal nehnuteľnosti žalovanému
v 2. rade napriek tomu, že by mu žalobca v 1. rade odporučil záujemcu za vyššiu cenu, čo sa však v
danom prípade nestalo.

Podľa § 299 ods. 2 Obch. zák. ak to určuje zmluva, môže záložný veriteľ predať záloh aj iným  vhodným
spôsobom. Podľa bodu 7 záložnej zmluvy bol žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ  oprávnený
predať záloh aj priamym predajom. Ak záložný veriteľ scudzuje záloh podľa § 299 Obch. zák., zákon
nepožaduje na tento  úkon ani súhlas, ani splnomocnenie záložcu k predaju. Z toho vyplýva, že žalovaný
v 1. rade bol oprávnený  predať predmetné nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade, bez   osobitného
plnomocenstva. Ak by sa na realizáciu záložné=ho práva podľa § 299 ods. 2 Obch zák. vyžadovalo aj
osobitné plnomocenstvo, ponechané na ľubovôli záložcu k realizácii záložného práva by nikdy nemuselo
prísť.

Čo sa týka súhlasu Ministerstva financií SR s kúpnou cenou, dospel súd k záveru, že na toto ustanovenie
nie je možné prihliadať. Žalobcovia sa neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu  chýbajúceho súhlasu MF
SR dovolali až v podaní zo dňa 7.1.1999. Podľa názoru súdu nedostatok  súhlasu MF SR s dohodnutou
kúpnou cenou  nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Tento  názor má aj dovolací súd.

Ak by dovolací súd zistil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy pre nedostatok súhlasu s výškou kúpnej
ceny, nebolo by potrebné preukazovať splnenie podmienok podľa § 299 ods. 2 Obch. zák. a bodu 7/
záložnej zmluvy, pretože kúpna cena by bez ohľadu na tieto podmienky, bola neplatná.



Z vyššie uvedeného vyplýva, že  v nedostatku súhlasu  MF SR s kúpnou zmluvou nevidel ani  dovolací
súd absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Nedostatok  súhlasu MF SR s výškou kúpnej ceny spôsobil
len relatívnu neplatnosť tejto zmluvy. Z tohto dôvodu sa žalobcovia neplatnosti kúpnej zmluvy dovolali
až po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Žalovaný v 1.rade  uplatnil v predmetnom konaní námietku
premlčania. Súd obdržal od sporových strán záverečné reči, v ktorých sporové strany zhrnuli svoje
stanoviská k predmetu sporu.

Na základe doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca v 1. rade  nie je v predmetnom
konaní aktívne vecne legitimovaný. Žalobca v 1.rade nikdy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností
a ani vlastníctvo k nim netvrdil. Navyše, podľa názoru konajúceho súdu žalobca v 1.rade nebol ani
zmluvnou stranou predmetnej kúpnej zmluvy.

Vzhľadom na výsledky  doplneného dokazovania, konajúci súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodný.

Výrok o trovách konania oprel o úspešnosť žalovaného v 1. a 2.  rade v spore a o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozhodnutiu  možno  podať odvolanie do 15 dní  od
jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave, písomne,    dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP)
uviesť, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP).