Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/52/2012 z 25. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. apríla 2012, sp. zn. 5CoE/52/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8508201875.1 Krajský súd Prešov | 5CoE/52/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8508201875.1 | 2012-04-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 203 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ddd67a8f-720c-403f-8e35-43c6741d2202 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8508201875.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/52/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8508201875
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8508201875.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova
7, Prešov, IČO: 00 735 850 proti povinnému: M. M., nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom S. XXX/XX, M.
o vymoženie sumy 16,59 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča,
Exekútorsky úrad Prešov, Konštantínova 13, Prešov proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa
č.k. 3Er/159/2008-10 zo dňa 14.2.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi
Mruškovičovi, Exekútorský úrad Prešov, Konštantínova 13, Prešov vo výške 39,92 Eur a uložil
povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal dňa 22.4.2008 súdnemu exekútorovi návrh na
vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 500,- Sk na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1933306, ktorý vydalo dňa
4.9.2006 Obvodné oddelenie PZ SR v Podolínci. Súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 20.5.2008
pod číslom 5710 013392 *.

V priebehu exekučného konania súdny exekútor predložil súdu exekučný spis na rozhodnutie -
zastavenie exekučného konania z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty určenej pre výkon
rozhodnutia (§ 88 ods. 1 zákona Č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008). V
zmysle uvedeného žiadal súd, aby v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd zastavil
exekúciu a rozhodol o náhrade trov exekúcie, ktorých vyúčtovanie predložil v prílohe k oznámeniu, a
to tak, aby súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, ktorý podľa exekútora zavinil uplynutie
prekluzívnej lehoty a teda aj zánik svojho práva tým, že návrh na vykonanie exekúcie podal až dňa
22.4.2008, čím neúmerne skrátil lehotu na vymáhanie o 19 mesiacov.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust. § 58 ods.1 a § 57 ods.1 písm.f/ Exekučného
poriadku v spojení s ust. § 88 ods.1 zákona č. 382/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do
31.8.2008.



Ak sa právna úprava zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny
predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje
alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal
by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v
zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol
čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť
aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná,
aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení. Súd prvého stupňa exekúciu
zastavil z dôvodu, že uplynula zákonom stanovená 3-ročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné
vykonať exekučný titul.

Výrok o trovách exekúcie odôvodnil súd prvého stupňa v súlade s ust. § 197 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.
a §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd
priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,13 Eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi
v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 14 ods.1 písm.a/ a § 15 cit. vyhl.

- vypracovanie výzvy povinnému za poskytnutie súčinnosti 15 min.

odmena exekútora za vykonanie exekúcie 6,64 Eur (1 začatá hodina)

2/ § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v spojení s § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 Eur

- doručenia upovedomenia o začatí exekúcie - peň. plnenie bez spôsobu 3,32 Eur

- zistenie údajov z Daňového úradu 3,32 Eur

- zistenie údajov z katastra nehnuteľností - Geodetický a kartografický ústav 3,32 Eur

- zistenie údajov z Mestského úradu 3,32 Eur

- zistenie údajov z evidencie motor. vozidiel - Okresný dopr. inšpektorát 3,32 Eur

- zistenie údajov zo Sociálnej poisťovne, pobočky 3,32 Eur

3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné 4,06 Eur

20 % DPH zo základu pre výpočet DPH vo výške 29,88 Eur 5,98 Eur

Trovy exekúcie celkom: 39,92 Eur.

Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi DPH z poštovného, pretože podľa § 28 zák. č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane z pridanej
hodnoty, teda súdny exekútor za nich žiadnu DPH neplatil. Súd priznal náhradu poštovného súdnemu
exekútorovi iba v skutočne zaplatenej sume.



Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie (§ 200 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy
v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou
výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto
prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností
prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie včas (vyše rok a pol pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné
zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho
vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup
súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie
exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie súdny exekútor. Namietal výrok uznesenia prvostupňového
súdu v časti o trovách exekúcie. Uviedol, že prvostupňový súd musí ad hoc posudzovať, či dôvod,
pre ktorý exekúciu súd zastavil, napĺňa znaky zavinenia oprávneného alebo nie. V prejednávanej veci
však oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie a pri náležitej
opatrnosti mohol a mal predvídať s poukazom na ust.§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. zastavenie
exekúcie. Exekučný titul v predmetnej veci nadobudol právoplatnosť 4.09.2006, vykonateľnosť dňa
19.9.2006, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až 22.4.2008, čím svojim konaním
skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 19 mesiacov. Exekútor môže
vykonávať exekúciu až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, oprávnený nepodal včas návrh na
vykonanie exekúcie napriek tomu, že vedel, že rozhodnutie o uložení pokuty možno vykonať v lehote
3 rokov. Preto žiadal, aby odvolací súd výrok o povinnosti povinného zaplatiť trovy exekúcie zrušil a
aby bol na úhradu trov exekúcie v celom rozsahu zaviazaný oprávnený v súlade s ust. § 203 ods. 1
Exekučného poriadku.

K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený. Plne sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku.
Poukázal na ust. § 196 Exekučného poriadku. Rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre vykonanie
exekúcie, č.bloku: AA 1933306 zo dňa 4.9.2006 sa stalo vykonateľným dňa 19.9.2006 a podľa zákona
o priestupkoch účinného do 31.8.2008 ho bolo možné vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej
na zaplatenie, táto lehota uplynula dňa 19.9.2009, teda týmto dňom došlo k zániku práva oprávneného
na vymáhanie pohľadávky.

Vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná o prekluzívnu lehotu, na uplynutie ktorej exekútor musí
prihliadať z úradnej povinnosti, bolo by proti základnej myšlienke zákona, keby z dôvodu nedostatočného
časového priestoru umožneného zákonom na vymoženie uložených pokút v priestupkovom konaní
zaviazal k náhrade trov oprávneného, ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú (16,59 Eur), ale
by dokonca znášal aj náhradu trov exekútora (39,92 Eur), ktorá je vyššia než samotná istina.

Tým kto nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil včas, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, je povinný.

Preto navrhol uznesenie potvrdiť.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza záznam,
podľa ktorého zákonný sudca nemienil odvolaniu súdneho exekútora vyhovieť. Preto nariadil vec
predložiť odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p.



Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.
s. p. a zistil, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje so zisteniami súdu prvého stupňa s tým, že podkladom pre vykonanie
exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, č. bloku AA
1933306 zo dňa 4.9.2006, ktorá sa stalo vykonateľným dňa 19.9.2006. Od tohto dňa začala plynúť 3-
ročná lehota vyplývajúca z ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008. Táto lehota
uplynula dňa 19.9.2009. Oprávnený podal dňa 22.04.2008 exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie peňažnej sumy vo výške 16,59 Eur s prísl. Na lehotu na vydanie exekučného titulu je
potrebné zo zákona prihliadnuť.

Ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku dáva súdu možnosť a nie povinnosť zaviazať oprávneného
na náhradu trov exekúcie. Súd má možnosť a nie povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov
exekúcie vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Toto zavinenie oprávneného
je záležitosťou úvahy súdu a skúma sa individuálne ad hoc pre každú jednu vec. V prejednávanej veci
nebolo preukázané, že za zastavenie exekúcie zodpovedá oprávnený tak, ako to tvrdí súdny exekútor
vo svojom odvolaní, pretože oprávnený podal návrh na začatie exekúcie včas, počas plynutia 3-ročnej
prekluzívnej lehoty.

V akomkoľvek štádiu plynutia tejto lehoty, ak oprávnený požiadal o exekúciu, nie je možné mu pričítať
na ťarchu zodpovednosť za zavinenie za zastavenie exekúcie v dôsledku uplynutia alebo skrátenia
tejto prekluzívnej lehoty. I odvolací súd má za to, že za trovy exekúcie v prejednávanej veci zodpovedá
povinný. U povinného nebolo preukázané, že by bol bezmajetný a vôbec nebolo preukázané, že by
za trovy exekúcie v prejednávanej veci zodpovedal oprávnený, ktorý plynutím času sa nedomohol
vymoženia svojej pohľadávky a bolo by aj v rozpore so zásadou spravodlivosti v exekučnom konaní, aby
trovy za exekučný titul, ktorý nebol vo vzťahu k povinnému vykonaný a ktorý spôsobil priestupok, znášal
opäť len oprávnený. Je preto povinnosťou súdneho exekútora, aby tieto trovy si zabezpečil od povinného,
ktorý jednoznačne zodpovedá za to, že exekúcia bola vedená, že exekučný titul nerešpektoval a len v
dôsledku plynutia času bolo potrebné exekúciu zastaviť.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách
exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.