Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/303/2016 z 27. 9. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. septembra 2017, sp. zn. 12Co/303/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6614217706.1
Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/303/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6614217706.1 | 2017-09-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: § 657 OZ, § 581 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4effa8bf-aed7-4e30-852a-f0bf2824a8aa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6614217706.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/303/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217706
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614217706.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu J. R., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom H. č. X, XXX XX H., proti žalovanej U. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
R. D. XX, XXX XX R. D., o zaplatenie 3 951,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 21C/169/2015-98 zo dňa 18. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 18. 04. 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť  žalobcovi  3 951,-  Eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 01.12.2014 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania
v sume 237,- Eur a  trovy právneho zastúpenia v sume 355,58 Eur,  to všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 3 951,- Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovanej
poskytol finančnú pôžičku vo výške 4 501,- Eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť uvedenú pôžičku v plnej
výške do 30.11.2014. Žalovaná mu doteraz uhradila v splátkach poštovými poukážkami čiastku 550,-
Eur a k úhrade zostáva 3 951,- Eur. Dňa 13.08.2014 žalobca vyzval žalovanú písomnou upomienkou
na zaplatenie dlžnej sumy, avšak žalovaná na túto výzvu nereagovala. Preto sa domáha uplatňovaného
nároku v tomto v spore.
1. 3. Ďalej prvoinštančný súd poukázal na to, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k.
4Ro/404/2014-20 zo dňa 02.02.2015, proti, ktorému podala žalovaná odpor.
1. 4. Následne prvoinštančný súd poukázal na odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu, na
vyjadrenie žalobcu k odporu, na vyjadrenia strán sporu (pôvodne - účastníkov konania) prezentované
na pojednávaní a na vykonané dokazovanie.
1. 5. Po uvedení zákonných ustanovení § 588, § 597 ods. 1, § 657, § 580, § 581 ods. 1, druhá veta a ods.
2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka prvoinštančný súd konštatoval, že „prevedeným dokazovaním
dospel k záveru, že žalobca požičal žalovanej 4 501,- Eur, ktorú sumu sa žalovaná zaviazala zaplatiť
do 30.11.2011. Z uvedenej sumy zaplatila 550,- Eur. Zostáva teda nezaplatených 3 951,- Eur. Nakoľko
žalovaná požičanú sumu žalobcovi nezaplatila, súd ju zaviazal na zaplatenie sumy 3 951,- Eur.“  Zároveň
poukázal na to, že „toto skutkové zistenie si súd osvojil na základe zhodného tvrdenia účastníkov,
kedy žalovaná potvrdila, že si vyššie uvedenú sumu požičala, o čom spísala aj čestné prehlásenie dňa
21.01.2011. Žalovaná výšku pôžičky ani nenamieta, jej obhajoba spočíva len v tom, že uvedenú sumu
nie je povinná vrátiť, pretože došlo k započítaniu pohľadávok tým, že na základe vzájomnej dohody



so žalobcom mu poskytovala G. služby za finančné prostriedky. Takto malo dôjsť postupne k zániku
dlhu. Žalobca uvedenú dohodu nepotvrdil, preto nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky dohodou podľa
§ 581 ods. 3 OZ. Iné započítanie súd nemohol pripustiť, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 581 ods.
1, veta druhá a ods. 2, veta prvá OZ. Poskytovanie G. služieb totiž nie je pohľadávkou, ktorú možno
postihnúť výkonom rozhodnutia a ani pohľadávkou, ktorej je možné sa domáhať na súde. Keďže teda išlo
o nezapočítateľnú pohľadávku, súd návrhu žalovanej na započítanie pohľadávky nevyhovel. Nakoľko
k započítaniu nedošlo, je žalovaná povinná zaplatiť poskytnutú výšku finančných prostriedkov v sume
3 951,- Eur.“
1. 6. Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., s tým, že žalovaná sa dostala do
omeškania s plnením dlhu po uplynutí lehoty na plnenie, ktorá jej uplynula 30. 11. 2011.
1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou v tej dobe platného a
účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý mal v spore
(pôvodne - v konaní) plný úspech,  priznal náhradu trov konania v presne špecifikovanom rozsahu.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého
možno vyvodiť, že žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobu
žalobcu zamietol.
2. 2. V odôvodnení odvolania namietala, že zákonná sudkyňa prvoinštančného súdu jej nedala k
nahliadnutiu prehlásenie, na ktorom má byť jej podpis, podľa, ktorého prevzala od žalobcu peniaze
vo výške cca 4 000 Eur. Namietala, že v tomto prehlásení „nesedia dátumy“ a jej „do ruky nič nedal“.
Zároveň uviedla, že toto prehlásenie jej dal „podpísať po sexe a alkoholickom opojení“. Ďalej uviedla, že
„čo sa týkalo pôžičky ide o navýšenie sumy cca o 100 %“ pričom ona mu „za to poskytovala G. služby,
za ktoré jej nezaplatil, ale sa dohodli na kompenzácii s jej dlhom.“  Tým, že žalobcovi poskytovala G.
služby jej dlh je vyrovnaný a nič žalobcovi nedlží.
2. 3. V závere odôvodnenia odvolania  uviedla, že  nič nevlastní a že ju živí matka.
2. 4. V podaní zo dňa 09. 05. 2016 doručenom prvoinštančnému  súdu (na základe jeho výzvy)
namietala, že v konaní neboli ako svedkovia vypočutí jej matka, deti žalobcu, sestra žalobcu, prípadne iní
spoluobčania, ktorí by potvrdili, že bývala u žalobcu. Nesúhlasila s konštatovaním prvoinštančného súdu,
že uznala uplatňovanú pohľadávku. Žalobca „nepredložil zmluvu o pôžičke len vyhlásenie, ktorej jej dal
podpísať niekoľko rokov od údajnej pôžičky, po sexe v aute, kde ju opil a nanútil niečo podpísať.“  (...)
Tvrdenie o uznaní pohľadávky sa rovná jej tvrdeniu, že sa vyrovnali G.“ pretože „zadarmo s menovaným
nespala, ale G. splácala dlh.“  Zároveň namietala, že prvoinštančný súd si nevyžiadal od mobilného
operátora SMS správy, v ktorých ju u žalobca „nahováral na G., za ktorý jej odpustí dlh.“

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že táto mu z priznaného nároku ešte
nič neuhradila. V jej odvolaní „nie je nič pravdy, všetko je klamstvo ...“. Okrem osobných invektív voči
žalovanej žiadne konkrétne argumenty k dôvodom odvolania žalovanej neuviedol.

4. Odvolanie žalovanej bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2  veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie



správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

9. 1. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej
uvedené v odvolaní.
9. 2. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že za nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, že
sa nemohla oboznámiť s prehlásením o uznaní dlhu, pretože zo zápisnice z pojednávania na
prvoinštančnom súde zo dňa 18. 04. 2016 jednoznačne vyplýva, že žalovaná uznala uvedené
prehlásenie nachádzajúce sa na strane 8 spisu a zároveň uviedla, že nemá výhradu voči sume uvedenej
v tomto prehlásení. Z toho jasne vyplýva, že uvedená argumentácia je účelová. Okrem toho je táto
jej argumentácia v logickom rozpore s jej ďalšou argumentáciou, kde už nespochybňuje poskytnutie
pôžičky, ale namieta, že ju žalobcovi splatila vo forme „poskytnutých v G. služieb“. S týmto aspektom,
resp. s touto argumentáciou žalovanej sa prvoinštančný súd náležite vysporiadal a odvolací súd sa v
tomto smere s jeho záverom v plnom rozsahu stotožňuje.
9. 3. Vzhľadom na vyššie konštatované stanovisko žalovanej k predmetnému prehláseniu o uznaní
dlhu, ktoré prezentovala na pojednávaní na prvoinštančnom súde dňa 18. 04. 2016 nemohol odvolací
súd priznať relevanciu ani jej argumentáciu, že toto prehlásenie podpísala v aute po sexuálnom styku
so žalovaným, po tom ako ju opil, pretože uvedené tvrdenie v rámci prvoinštančného konania vôbec
neprezentovala a predniesla ho až v odvolaní a to bez toho, aby hoci len označila dôkaz na preukázanie
jeho pravdivosti.
9. 4. Vzhľadom na to, že žalovanou tvrdená forma splácania dlhu (poskytnutím G. služieb) nie je právnym
poriadkom akceptovateľná, nebol dôvod, aby bolo vykonané dokazovanie SMS správami a výsluchmi
svedkov, z ktorého by malo byť zrejmé, že mala uhradiť dlh žalobcovi vyššie uvedeným spôsobom.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP by
mal (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si však žiadne trovy odvolacieho
konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalobcu nemal
odvolací súd preukázanú ani zo spisu, odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).