Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/29/2014 z 10. 6. 2014 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 10. júna 2014, sp. zn. 5CoP/29/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3613210236.1 Krajský súd Trenčín | 5CoP/29/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3613210236.1 | 2014-06-10 | Rozhodnutie Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0149b1bb-63ea-402d-99fc-0fd7bfe60253 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3613210236.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613210236
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3613210236.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. V. nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov
- matky T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., J. XXX/XX, v konaní zastúpenej Mgr. Jurajom Šimunym,
advokátom, so sídlom Topoľčany, Nám. M.R.Štefánika 30/33 a otca T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.,
P. A. XXX o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske č.k. 2P/28/2013-176 zo dňa 07. marca 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú Q. V.,
ktorým návrhom sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca dieťaťa naposledy určenej
rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3C/20/2010 zo dňa 24.07.2010 vo výške 100,- eur
mesačne na sumu 150,- € mesačne s účinnosťou od 26.11.2013. Návrh odôvodnila zvýšením životných
nákladov na bývanie a dospievaním dcéry. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil
podľa § 62 ods. 1 až 5 v spojení s § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a zisteným skutkovým stavom,
keď nepovažoval za sporné, či obidvaja rodičia skutočne vynaložili všetky výdavky tak ako podrobne
vydokladovali v priebehu konania, a ani príjmy obidvoch rodičov. Matka maloletej má príjem trvalý vo
výške na úrovni 1000- eur brutto, otec maloletej je zamestnaný s príjmom doposiaľ na úrovni cca 400,-
eur a od januára 2014 cca 640,- eur brutto, s tým, že na strane matky vzhľadom k tomu, že je SZČO,
sú jej výdavky nárazovejšie, a viac ju zaťažujú v určitom období. Súd prvého stupňa bol toho názoru,
že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pred 21 mesiacmi (čo do výroku o výživnom rozsudkom
Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/20/2010-230 zo dňa 16.02.2012, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Trenčín č.k. 4Co/157/2012-257 zo 07.06.2012), nedošlo k takej zmene pomerov, že by vyžadovala
zásah do výšky vyživovacej povinnosti. Na strane maloletého dieťaťa nedošlo k žiadnej významnej
zmene pomerov. Na strane rodičov maloletej, s prihliadnutím na bežný rast životných nákladov na
obidvoch stranách sa príjmy a výdavky matky podstatne nezmenili, hoci príjem otca sa zvýšil. Avšak
na rozdiel od doterajších východísk pre určenie výšky reálneho príjmu, súd nepovažuje jeho skutočné a
preukázané príjmy za podstatne sa líšiace. Je tiež zrejmé, že v príjme matky sa musia zohľadňovať aj
prídavky na dieťa, čo doposiaľ nebolo zohľadňované. To najpodstatnejšie čo súd vzal na zreteľ je však
záujem dieťaťa a jeho podieľanie sa na životnej úrovni rodičov. Okrem výživného vo výške 100,- eur,
nie sú príjmom matky, ale v skutočnosti dávkou určenou pre dieťa, ani prídavky na dieťa poberané jeho
matkou - vo výške pre rok 2012 v sume cca 2100,- € čo je 175,-€ mesačne. Pokiaľ prostriedky určené
na výživu dieťaťa umožňujú pokryť všetky jeho bežné potreby ako v tomto prípade (len suma určeného
výživného a prídavkov na dieťa predstavuje spolu sumu 275,-€ mesačne), a nad rozsah vyživovacej
povinnosti sa každý z rodičov, hoci svojim osobitým spôsobom, podieľa na jeho výchove a životnej úrovni,



nie je dôvod na zasahovanie do tohto stavu. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146
ods. 1 písm. a) OSP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého dieťaťa. Podľa neho konštatovanie
súdu prvého stupňa, že nie je namieste spochybňovať príjmy oboch rodičov maloletej, nie je v súlade s
vykonaným dokazovaním. Ako totiž z dokazovania vyplynulo, deklarované príjmy otca sú v porovnaní s
jeho mesačnými výdavkami v zápornom rozdiele okolo 300,- eur mesačne. Čestné prehlásenia rodičov
otca a jeho sestry o finančných príspevkoch a pôžičkách pre otca sa javia matke maloletej ako účelové
a nepreukazujúce výšku takto poskytnutých finančných prostriedkov. Ako ďalej vyplynulo z dokazovania
otec maloletej je schopný pravidelne mesačne splácať hypotekárny úver a okrem pravidelných splátok
bol schopný splatiť mimoriadne splátky v celkovej výške 3.000,- eur. Naproti tomu bolo preukázané,
že matka maloletej už nedosahuje také príjmy ako v čase posledného rozhodovania o výživnom. Tiež
bolo preukázané, že výdavky na maloletú Q. sa od posledného rozhodovania o výživnom reálne zvýšil
v dôsledku jej rastu. Matka ďalej poukázala na to, že jej návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca
na maloletú odporúčal vyhovieť aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa teda podľa
nej dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. nedostatočne
skutkový stav zistil a preto žiada, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zrušil.

K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa vyjadrili písomne otec i kolízny opatrovník maloletého dieťaťa.

Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení poukázal na to, že matka zatajila na prvom pojednávaní
vo veci, že v J., kde pracuje, poberá prídavky na maloletú Q.. Súčet týchto prídavkov spolu s výživným
od jeho dosahuje sumu 297,63 eur mesačne. Poukázal aj na to, že podľa súdom upraveného styku
s maloletou Q., ktorý v plnej miere aj využíva, má maloletú u seba asi 90 dní v roku, teda skoro tri
mesiace. Počas tejto doby stále matke platí výživné hoci výdavky spojené s výživou maloletej uhrádza
on. Nie sú to pritom len výdavky na stravovanie, ale aj na rôzne aktivity, športové atrakcie a výlety.
Nakúpil jej aj športovú výstroj ako ľadové a kolieskové korčule, bicykel, kolobežku, lyže a lyžiarsku
výstroj. Podľa otca nie je pravdivé tvrdenie matky, že by od posledného rozhodovania o výživnom
mala nižší príjem. Vtedy bol jej príjem 700,- eur mesačne, takže teraz ho má vyšší. Z tohto príjmu
uhrádza mesačne 60,- eur nájomné za kozmetický salón, hoci v ňom už dva roky nepodniká. Ročne
tým prichádza o 720,- eur. Na druhej strane on pracuje ako robotník v drevospracujúcom priemysle a
príjmy, ktoré dosahuje v zamestnaní boli preukázané zamestnávateľom a preto nechápe ako môžu byť
spochybňované. Na hypotekárny úver splatil len jednu mimoriadnu splátku vo výške 3.000,- eur a to z
prostriedkov, ktoré mu požičala sestra a prostriedkov, ktoré mal ušetrené ešte od rozvodu. Takto si znížil
pravidelné mesačné splátky hypotekárneho úveru. Podľa otca maloletého dieťaťa súd prvého stupňa
rozhodol vo veci správne a preto nevidí dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku.

Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd prešetril skutočnosti uvádzané matkou v odvolaní a na
základe toho rozhodol.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spočíva na správnych dôvodoch, odvolací súd sa v plnom rozsahu s jeho odôvodnením
stotožňuje a preto je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potrebné ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci, z tohto
dokazovania vyvodil správne skutkové závery a tieto správne právne posúdil. V zmysle ustanovení §
78 ods. 1 Zákona o rodine možno zmeniť predchádzajúce dohody a súdne rozhodnutia o výživnom v



prípadoch, že sa zmenia pomery rozhodujúce pre určenie výživného. Uvedené ustanovenie nerozlišuje,
či dôjde k zmene pomerov na strane výživou oprávnenej osoby, v tomto prípade maloletého dieťaťa,
alebo na strane výživou povinnej osoby, v tomto prípade rodičov. Rovnako sa musí zohľadniť zmena
pomerov u dieťaťa ako aj u rodiča, a to či už zmena pozitívna alebo negatívna. Zároveň je zmenu
pomerov potrebné posudzovať vo vzájomnej spojitosti na strane rodičov a detí ako aj rodičov navzájom.
Okrem toho zmena pomerov musí byť do určitej miery kvalifikovaná, teda podstatná. Nie každá
zmena pomerov môže viesť k zmene už určeného alebo dohodnutého výživného, ale len taká,
ktorá sa závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia.
Súd prvého stupňa správne posúdil, že v danom prípade takáto podstatná zmena pomerov nenastala.
Určité zmeny v príjmových pomeroch oboch rodičov a zvýšenie výdavkov na výživu maloletej Q. ako
dôsledok jej rastu sú v plnej miere kompenzované prídavkami na dieťa, ktoré matka poberá na maloletú
Q. v J. /v roku 2012 vo výške 175,-€ mesačne/ a ktoré pri ostatnej úprave výživného otca na maloletú
Q. neboli zohľadňované. Pokiaľ ide o matkou spochybňovaný príjem otca zo zamestnania, odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že príjem otca zo zamestnania bol potvrdený jeho zamestnávateľmi, u
ktorých pracoval, resp. pracuje v riadnom pracovnom pomere, prípadne výplatnými páskami. Takéto
dôkazy dostatočne preukazujú príjem otca zo zamestnania a na jeho spochybnenie nepostačujú len
tvrdenia matky dieťaťa. Čo sa týka mimoriadnej splátky hypotekárneho úveru otca, otec maloletého
dieťaťa logicky a v zhode s ostatným vykonaným dokazovaním /čestné prehlásenie jeho sestry zo
dňa 19.2.2014/ vysvetlil pôvod peňažných prostriedkov použitých pri tejto splátke i dôvody, ktoré ho
k nej viedli. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že nie je namieste bez ďalšieho spochybňovať pravdivosť
čestných prehlásení sestry a rodičov otca maloletej Q. ale ich hodnovernosť treba posúdiť s ohľadom
na ostatné vykonané dokazovanie. Na ostatok ešte odvolací súd pripomína, že určené výživné musí
zohľadňovať nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča ale aj odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa /§ 75 ods. 1 Zákona o rodine/. V tomto prípade už určené výživné otca a
prídavky na dieťa poberané matkou, všetko spolu v sume cca 275,- eur mesačne, s prihliadnutím aj
na vyživovaciu povinnosť matky, sa odvolaciemu súdu javia ako dostačujúce pre zabezpečenie výživy
maloletej Q.. Správny bol preto záver súdu prvého stupňa, že v danej veci zmena pomerov, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie výživného otca na maloletú Sophiu nenastala a takýto návrh matky je preto
nedôvodný.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .