{"guid": "1c06c21b-144a-456a-8fb0-aa0d9be71346:19e9ecad-6a52-41ad-ad62-73aa862d6766", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1313209407.1", "spisova_znacka": "6Co/44/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/44/2016 z 29. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2018, sp. zn. 6Co/44/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1313209407.1", "identifikacne_cislo": "1313209407", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2018-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19e9ecad-6a52-41ad-ad62-73aa862d6766", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1313209407.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1313209407.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1313209407.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/44/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313209407
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313209407.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: S. I. V..Z.., O. XX, G., L. XX
XXX XXX, zastúpená advokátom JUDr. Marekom Hroudom, Krmanová 16, Košice proti žalovanému:
M.F.. T. H.G., D.. XX.X.XXXX, N. F. X, N., korešpondenčná adresa P.P..N. X, XXX XX N., o zaplatenie
192,41 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6.
októbra 2015 č.k. 10C/210/2013 - 92, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
192,41 eur s 9% úrokom z omeškania vo výške ročne zo sumy 189,01 eur od 21.10.2011 do zaplatenia
a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,40 eur od 5.4.2012 do zaplatenia. Zároveň žalovaného
zaviazal na  náhradu trov konania v sume 194,41 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že dňa 4.8.2010 uzavrela  žalobkyňa
ako dodávateľ so žalovaným ako odberateľom zmluvu Č.. XXXXXXX o dodávke elektriny pre
domácnosť. Na predmetnom odbernom mieste - v nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného
došlo  v období od 2.10.2010 do 1.10.2011 k odberu elektriny v cene  189,01 eur  a v období od
2.10.2011 do 15. 3. 2012  v cene 3,40 eur. V čl. III Zmluvy - Cena a spôsob úhrady platieb, sa
účastníci zmluvy dohodli, že cena za združenú dodávku elektriny je stanovená sadzbou ŠTANDARD
MINI ( DD ) v zmysle platného cenníka elektriny pre domácnosti, fakturačné obdobie 12 mesiacov a
základom pre fakturáciu je spotreba elektriny podľa údajov určeného meradla. Žalobkyňa vyúčtovala
žalovanému cenu za odber elektriny a to faktúrou Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 6.10.2011 znejúcou na
sumu 189,01 eur s lehotou splatnosti do 20.10.2011 a za obdobie od 2.10.2011 do 15.3.2012 faktúrou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.3.2012 znejúcou na sumu 3,40 Eur s lehotou splatnosti do 4.4. 2012. Z
komunikácie medzi stranami sporu súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaný s fakturovanou  sumou
nesúhlasil argumentujúc  tým, že predmetný rodinný dom - odberné miesto, bolo od smrti jeho tety
- predchádzajúcej vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti, t.j. od času, kedy uzavrel zmluvu o dodávke
elektriny so žalobcom, neobývaný, a preto je vylúčené, že by na tomto odbernom mieste mohlo
dôjsť k odberu elektriny. Súd prvej inštancie vyhodnotil túto  obranu žalovaného ako účelovú, pretože
nepovažoval za vylúčené, že k odberom mohlo dôjsť i počas krátkych pobytov v danej nehnuteľnosti,
rodinný dom nemusel byť celoročne obývaný, rovnako nepovažoval za vylúčené, že do nehnuteľnosti
mohla vstúpiť aj tretia osoba okrem žalovaného, ktorá mala k dispozícii kľúče. Žalovaný nevyužil
možnosť ponúknutú žalobcom v rámci reklamácie faktúr skontrolovať funkčnosť meracieho zariadenia
odberného miesta za účelom zistenia jeho správnosti, či prípadného neoprávneného odberu.



3/ Z tohto skutkového stavu veci právne odkazujúc na § 36 ods. 1, 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike
mal súd prvej inštancie  preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku a priznal žalobcovi istinu v sume
192,41 eur ( 189,01 + 3,40 ). Okrem istiny mu súd prvej inštancie priznal aj úrok z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 189,01 eur od 21.10.2011 do zaplatenia a vo výške 8,75 % zo sumy 3,40 eur od
5.4.2012 do zaplatenia. Omeškanie žalovaného ustálil odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr.

4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z poplatku za žalobu a z trov právneho zastúpenia.

5/ Proti tomuto  rozsudku podal odvolanie žalovaný.  Navrhol, aby odvolací súd  napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že do predmetného
rodinného domu nemohol byť dodávaný elektrický prúd z dôvodu vytrhnutia elektrických káblov
vandalmi. Ďalej namietol, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom. Odňatie  práva
konať pred súdom spočíva podľa žalovaného v tom, že dňa 3.10.2015 musel súrne odcestovať do
zahraničia, konkrétne do Ruskej federácie a z dôvodu urýchlenej prípravy na túto pracovnú cestu nemal
čas ani na to, aby  mohol zaslať ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní konanom dňa 6.10.2015.

6/ Žalobkyňa vo vyjadrení k  odvolaniu uviedla, že žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie
a napokon ani v samotnom odvolaní nevyvrátil  skutočnosť, že na adrese odberného miesta prebiehal
odber elektrickej energie, za čo žalobkyňa oprávnene vyúčtovala žalovanému cenu faktúrami  Č..
XXXXXXXXXX V.  Č.. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v priebehu prvoinštančného
konania predložila listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť, že na odbernom  mieste bola  vykonaná
kontrola  a nebola zistená žiadna porucha alebo fyzické poškodenie meracieho zariadenia. Uvedená
skutočnosť bola overená aj preskúšaním meradla. Pokiaľ sa žalovaný nestotožňoval s výsledkami
kontroly, mal možnosť  aj sám požiadať o preskúšanie meradla, na čo bol výslovne upozornený. Žalovaný
však túto možnosť nevyužil. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní konanom dňa 6.10.2015
neospravedlnil, napriek tomu, že termín tohto pojednávania vzal na vedomie dňa 16.6.2015.  Na
pojednávaní nariadenom na 6.10.2015 sa zúčastnil výlučne zástupca žalobkyne. Žalovaný si vzhľadom
na svoje právnické vzdelanie musel byť vedomý následkov neospravedlnenia svojej neprítomnosti na
určenom termíne pojednávania, aj možnosti súdu rozhodnúť vec v jeho neprospech, a to aj s ohľadom
na zásadu hospodárnosti konania.

7/ Žalovaný podaním zo dňa 27.3.2017 svoje odvolanie doplnil argumentáciou, že dňa 26.3.2017
obdržal dokumenty, ktoré počas prvoinštančného konania nemal k dispozícií. Ide o lekárske správy,
preukazujúce že jeho nebohá teta O.. A., po ktorej zdedil predmetnú nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza
odberné miesto, bola od 30.5.2005 hospitalizovaná vo  viacerých nemocniciach a domov sa už nevrátila.
Zomrela v nemocnici v Gelnici dňa 1.12.2007 a od tej doby je dom neobývaný. V období rokov 2005 až
2011 so do tohto rodinného domu vlámali neznámi páchatelia, ktorí ho postupne rozkrádali a demolovali,
o čom svedčí  kópia potvrdenia z OOPZ v Levoči z 5.12.2011 a z OOPZ Rača z 2.2.2012.

8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

9/ Odvolací súd sa v celom rozsahu  stotožňuje odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov ( § 387 ods. 2 C.s.p.). Žalovanému sa prostredníctvom odvolania nepodarilo
spochybniť správnosť napadnutého rozsudku.

10/ Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že žalovanému ako
odberateľovi vznikla právna povinnosť vyplývajúca zo Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosť Č..
XXXXXXX zo  dňa 4.8.2010 ( § 489 Obč. zák. )  zaplatiť žalobcovi cenu za združenú dodávku elektrickej
energie podľa cenníka žalobkyne. Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovanému  v spornom období
2.10.2010 - 2.10.2011 skutočne dodala  na odberné mieste uvedené v zmluve „Š. X, Z. C.“ elektrickú
energiu  v cene 189,01 eur ( faktúra Č.. XXXXXXXXXX ). Obdobné závery možno bez pochybností prijať
aj vo vzťahu k vyúčtovacej faktúre č. 7270093604 vystavenej za obdobie od 2.10.2011 do  15.3.2012
na sumu 3,40 eur. Vzhľadom na fakturovanú sumu (3,40 eur) je totiž zrejmé, že sa jedná len o spotrebu
nameranú do momentu poškodenia elektrických káblov teda v období od  2.10.2011 do 28.11.2011.



Nameraná spotreba elektriny bola odpočítaná z elektromera nachádzajúceho sa v odbernom mieste, t.j.
z meracieho zariadenia v súlade so zákonom o energetike. Meracie zariadenie nebolo počas sporného
obdobia poškodené. Vytrhnutie elektrického vedenia niekedy v období od 28.11.2011 do 5.12.2011 ( viď
potvrdenie ČVS: ORP 1761/LE-PP-2011) je preto bez relevancie k predmetu sporu.  Z časového hľadiska
je  bez súvisu s meritom veci aj hospitalizácia pôvodnej vlastníčky odberného miesta p. A.. Obdobne
bez relevancie vo vzťahu k uplatnenému nároku sú ( inak dôkazne nepreukázané ) tvrdenia žalovaného
o tom, že odberné miesto bolo v spornom čase neobývané.

11/ V preskúmavanej veci dospel tiež odvolací súd k záveru, že na pojednávaní dňa 6.10.2015, na ktorom
súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, boli splnené všetky zákonné
podmienky pre postup podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď žalovaný vzal termín pojednávania na vedomie
na pojednávaní konanom dňa 16.6.2015. Napriek tejto skutočnosti sa na pojednávanie nariadené na
termín 6.10.2015 nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Žalovaný sa teda
nedôvodne bráni tým, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom,
keďže súd prvej inštancie mu dal reálnu možnosť uplatniť si svoje procesné práva, ktorú však nevyužil.

12/ Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné zaoberať sa  ďalšími odvolacími námietkami žalovaného.
Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach ( napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS
117/05, IV. ÚS 112/05 ) konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá
poskytnúť odpoveď na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, prípadne pre zodpovedanie otázok, ktoré zostali sporné alebo ktoré
sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania  na spravodlivé súdne konanie.

13/  Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

14/ O náhrade trov odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu v plnom rozsahu. V
zmysle  § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

15/   Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie  nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej    alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§   424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§   431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/210/2013", "guid": "1d5c7fd0-eafe-4590-95c6-d092020d2c73:42b666c4-70d2-4e6b-8241-894741c8885b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}], "citovane_v": [{"guid": "1c06c21b-144a-456a-8fb0-aa0d9be71346:091a0367-6c90-41cd-883d-ee9069495b54", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1313209407.1", "spisova_znacka": "6Co/44/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/44/2016 z 29. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1313209407.1"}]}